Kaplnka sv. Jána Nepomuckého v roku 1920. Kostol sv. Michala v roku 1950 a 2021

Najstaršia časť Karlovej Vsi v roku 1968 a 2021

Pohľad na Karlovu Ves z dnešnej Svrčej ulice v roku 1943 a 2021

Záhradníctvo Valentová v roku 1950 a Námestie sv. Františka v roku 2021

Horná časť Karlovej Vsi – Grefty v roku 1953, uprostred vila MUDr. Krekuleho. Na zábere z roku 2021 vilu nevidno, je skrytá za stromami.

Hostinec Františka Bohunského v Líščom údolí v roku 1908 a budova poisťovne Allianz v roku 2021

Hostinec Riviera v roku 1950 a Tatra banka v roku 1921

Vodárenská ulica v roku 1968 a Karloveská ulica v roku 2021

Vodáreň, pohľad od ramena Dunaja v roku 1938 a 2021

Historická, najstaršia časť Karlovej Vsi v rokoch 1918, 1926, 1962 a 2021

Líščie údolie, hostinec Bohunských v roku 1965 viecha JRD. Poisťovňa Allianz a objekt po likvidácii pivnice v roku 2021.

Horná časť Líščieho údolia v rokoch 1968 a 2021. Na staršej snímke vidno trasu Karloveského potoka po zvedení do kanalizácie.

Karlova Ves a Bôrik v roku 1967 a 2021

Kaplnka sv Jána Nepomuckého v roku 1926 a Kostol sv Michala v roku 2021.

Škola na Karloveskej ul. č. 3. Vedľa Karloveského centra kultúry ešte stojí vila Bratislavskej rodiny Prügerovcov. V pravej dolnej časti snímky dom Ferdiša Jurigu a trasa Karloveského potoka, zvedeného do kanalizácie.

Obratisko električiek v roku 1960 a predajňa BILLA v roku 2020

Pavol Kopča, strojník v karloveskej vodárni na ceste do svojho domu, ktorý stál na svahu nad Devínskou cestou. Vedľa na lyžiach jeho mladší syn Milan. Za dreveným plotom bola záhrada vodárne, kde mali svoje záhony jej zamestnanci. Pri výstavbe Slovanskej cesty v roku 1949 z nej veľkú časť odkrojila. Na zvyšku záhrady je dnes obľúbený park Vodárenského múzea. Betónový múr nad bývalou cestou vidieť aj dnes.

Žiaci 1. a 2. ročníka karloveskej školy v šk. r. 1941 – 42 pri Karloveskom potoku. Tiekol za areálom školy. Fotograf stál na brehu, ktorý patril do Karlovej Vsi a žiaci s p. učiteľkou Alžbetou – Hrdovou sedia na pozemku záhradníka Emila Haverlu, ktorý sa už nachádzal v Líščom údolí na "mestskom boku", teda patril do mesta Bratislava. Prvý rad, priamo nad potokom zľava František Grátzer, Karol Tomek, Štefan Homola, Alojz Smutný (v uniforme Hlinkovej mládeže), Ladislav Hanzlovič, František Lechký. Stredný rad zľava Emília Liďáková, Mária Matovičová, Frida – Kirchmayerová, Jaroslav Bohunský,??, Matúš Šrámek, Otília Bohunská, Anna Berglová, Helena Volárová, ? Silovičová, Amália Froncová, Vlasta Baumgartnerová, Katarína Viceniková, Alojz Šafarík, František Slamka. Horný rad zľava Viktória Ružová, Milan Maroš, Jaroslav Laznovský, Miloš Brankovič, Štefan Ružovič (tragicky zahynul 13.4.1945) Karol Homola, Michal Ružovič, Božena Bohunská.

Starý detský kočík, predovšetkým jeho vhodne upravený podvozok, bol obľúbenou hračkou karloveských detí. Dokázali si ho prispôsobiť sami, alebo s minimálno pomocou rodičov. Vozík ťahá Leopold Laznovský ml., vezie sa jeho brat Paľko. Za vozíkom zľava Števko Baumgartner a Karolek Müller. Nachádzajú sa na ceste za kostolom, ktorou sa chodilo na cintorín. Vľavo vidno prístrešok na detskom ihrisku. Predtým tam boli vinohrady a v jednom z nich stodola Müllerovcov. V dome vedľa žil karloveský poštár Jozef Srna st. s rodinou.

Karloveský mäsiar Melichar Šághy so synom Oskárom pred prasačím chlievom, ktorý stál na konci dvora, nad Karloveským potokom. Pri plote stojí kamenný brús na mäsiarske nože. Za potokom vinohrady v záhone Fuchsleiten, v karl. nárečí Puclíky v Líščom údolí.

Členovia streleckého krúžku Zväzarmu po tréningu v kameňolome na začiatku Mlynskej doliny. Vedúcim krúžku bol Pavol Šurlák. Trénerom bol poľovník a fotograf František Silavecký (s klobúkom). Členovia zľava Viktor Biskupič, Vladimír Kozlík, Vladimír Karel, Ladislav Bohunský, Vlastimil Sloboda, Anton Dittrich, v pokľaku Ferdinand Macher, vedľa syn P. Šurláka Paľko.

Viktória Bohunská (1878 – 1972) dcéra Martina Bohunského a Márie Brankovičovej so svojou neterou, sestrou mojej matky a mojou tetou Máriou Markovou vyd. Dudkovou.

Ťažba štrku z Karloveského ramena. Oproti Jurigradu bolo miesto, v ktorom sa voda z hlavného toku vlievala do Karloveského ramena. Vznikali tam nánosy štrku. Ak si ťažiari vybrali správne miesto, nemuseli ho preosievať, ale priamo nakladať do člna a prevážať na breh. V rokoch po 2.svet. vojne sa ťažbou a následným rozvozom štrku zaoberala firma Jána Dittricha. Zamestnával len Karlovešťanov. Miesto vykládky sa tiež nazývalo Pri loďkách. V pravom hornom rohu vidno cestu do Devína.

Dom rodiny Alojza Šafaríka, ktorá prišla do Karlovej Vsi v roku 1932 z Moravy z Valašskej Senice, okres Vsetín. V tom období sa do našej dediny prisťahovali aj ďalšie rodiny z tejto hornatej a v tých časoch chudobnej časti Moravy: Mačekovci, Brezinovci a Karola Šafaríka. Postavili si malé rodinné domy v hornej časti dediny, nazývanej Dúbravské, alebo Grefty, približne v miestach dnešnej Suchohradskej ulice. Každoročný príchod mladých robotníkov a robotníčok z Valašska na sezónne práce v bratislavských vinohradoch mal dlhoročnú tradíciu ešte z čias R-U monarchie. Ako vidno, niektorí z nich sa neskôr v okolí Bratislavy usadili na trvalo. V rodičovskom dome, po jeho čiastočnej prestavbe , žil až do jeho zbúrania Alojz Šafarík ml. so svojou rodinou. Fotografia domu spomínanej rodiny Mačekovcov sa nezachovala. V našej dedine však mala významné postavenie. Jediní chovali capka. Veľa Karlovešťanov v skorú jar odvádzalo svoje kozičky k capkovi Mačekovcov na horný koniec dediny. Smerom tam s nimi problém nebol, ponáhľali sa až tak, že im sprevádzajúci často nestačil. Späť domov sa im však veľmi nechcelo. Vzpierali sa a chceli sa vrátiť. Viac: Jaroslav Vorel: Práce sezónnych robotníkov z juhovýchodného Valašska v Bratislave, In:Bratislava. Zv.1: Ročenka 1965

Pohľad z domu Kopčovcov na Karloveské rameno, pri nízkom vodnom stave. Pod vstupnou bránkou do záhradky pred domom viedol chodník, ktorý smeroval k domu Nágelovcov a k vilke prof. Čárskeho. Pod Devínskou cestou vľavo je západný okraj záhrady vodárne, dnes park Vodárenského múzea. Vpravo je začiatok aleje vysadených stromov na brehu ramena na začiatku 20.tých rokov m.s. Dnešných dní sa z nich dožilo len niekoľko kusov. Osviežiť sa vo vode ramena sem v hojnom počte chodievali aj Bratislavčania. Miesto nazývali Slovenská Riviéra. Medzi stromami v hornej časti
fotografie, za východným cípom ostrova Sihoť, vidno hlavný tok Dunaja.