Kaplnka sv. Jána Nepomuckého v roku 1920. Kostol sv. Michala v roku 1950 a 2021

Vodárenská ulica v roku 1968 a Karloveská ulica v roku 2021

Vodáreň, pohľad od ramena Dunaja v roku 1938 a 2021

Hostinec Františka Bohunského v Líščom údolí v roku 1908 a budova poisťovne Allianz v roku 2021

Najstaršia časť Karlovej Vsi v roku 1968 a 2021

Horná časť Líščieho údolia v rokoch 1968 a 2021. Na staršej snímke vidno trasu Karloveského potoka po zvedení do kanalizácie.

Záhradníctvo Valentová v roku 1950 a Námestie sv. Františka v roku 2021

Hostinec Riviera v roku 1950 a Tatra banka v roku 1921

Škola na Karloveskej ul. č. 3. Vedľa Karloveského centra kultúry ešte stojí vila Bratislavskej rodiny Prügerovcov. V pravej dolnej časti snímky dom Ferdiša Jurigu a trasa Karloveského potoka, zvedeného do kanalizácie.

Pohľad na Karlovu Ves z dnešnej Svrčej ulice v roku 1943 a 2021

Karlova Ves a Bôrik v roku 1967 a 2021

Líščie údolie, hostinec Bohunských v roku 1965 viecha JRD. Poisťovňa Allianz a objekt po likvidácii pivnice v roku 2021.

Historická, najstaršia časť Karlovej Vsi v rokoch 1918, 1926, 1962 a 2021

Obratisko električiek v roku 1960 a predajňa BILLA v roku 2020

Kaplnka sv Jána Nepomuckého v roku 1926 a Kostol sv Michala v roku 2021.

Horná časť Karlovej Vsi – Grefty v roku 1953, uprostred vila MUDr. Krekuleho. Na zábere z roku 2021 vilu nevidno, je skrytá za stromami.

Zabíjačka v dome Kozlíkovcov. Zľava Alžbeta Olivová, rod. Bohunská, Emil Kozlík, Alica Kozlíková, Ľudovít Fabian (podľa bieleho plášťa tam bol ako mäsiar) Karol Bohunský – Karigari, Alfonz Metzenauer.

Pavol Kopča, strojník v karloveskej vodárni na ceste do svojho domu, ktorý stál na svahu nad Devínskou cestou. Vedľa na lyžiach jeho mladší syn Milan. Za dreveným plotom bola záhrada vodárne, kde mali svoje záhony jej zamestnanci. Pri výstavbe Slovanskej cesty v roku 1949 z nej veľkú časť odkrojila. Na zvyšku záhrady je dnes obľúbený park Vodárenského múzea. Betónový múr nad bývalou cestou vidieť aj dnes.

Ťažba štrku z Karloveského ramena. Oproti Jurigradu bolo miesto, v ktorom sa voda z hlavného toku vlievala do Karloveského ramena. Vznikali tam nánosy štrku. Ak si ťažiari vybrali správne miesto, nemuseli ho preosievať, ale priamo nakladať do člna a prevážať na breh. V rokoch po 2.svet. vojne sa ťažbou a následným rozvozom štrku zaoberala firma Jána Dittricha. Zamestnával len Karlovešťanov. Miesto vykládky sa tiež nazývalo Pri loďkách. V pravom hornom rohu vidno cestu do Devína.

Žiaci 1. a 2. ročníka karloveskej školy v šk. r. 1941 – 42 pri Karloveskom potoku. Tiekol za areálom školy. Fotograf stál na brehu, ktorý patril do Karlovej Vsi a žiaci s p. učiteľkou Alžbetou – Hrdovou sedia na pozemku záhradníka Emila Haverlu, ktorý sa už nachádzal v Líščom údolí na "mestskom boku", teda patril do mesta Bratislava. Prvý rad, priamo nad potokom zľava František Grátzer, Karol Tomek, Štefan Homola, Alojz Smutný (v uniforme Hlinkovej mládeže), Ladislav Hanzlovič, František Lechký. Stredný rad zľava Emília Liďáková, Mária Matovičová, Frida – Kirchmayerová, Jaroslav Bohunský,??, Matúš Šrámek, Otília Bohunská, Anna Berglová, Helena Volárová, ? Silovičová, Amália Froncová, Vlasta Baumgartnerová, Katarína Viceniková, Alojz Šafarík, František Slamka. Horný rad zľava Viktória Ružová, Milan Maroš, Jaroslav Laznovský, Miloš Brankovič, Štefan Ružovič (tragicky zahynul 13.4.1945) Karol Homola, Michal Ružovič, Božena Bohunská.

Rodina Ľudovíta Fabiana, manželka Anna rod. Bohunská, dcéra Oľga a syn Ľudovít (1930 – 2004)

Ľudmila Fabianová (1896 – ?) otec Ján Fabian, matka Elizabetha Schoberová, manžel A. Metzenauer, deti Alfonz a Alica, vyd. Kozlíková.

Časť Karlovej Vsi nazývaná Na lúčkach. Uprostred so štyrmi oknami dom rodiny Karelovcov. V roku 1938 ho postavili Krummlovci, rodičia Pauly Karelovej. Karelovci v ňom žili od roku 1943. Lúku pred domom vlastnil a pravidelne kosil p. Zajíček z Dúbravky. Pretekala cez ňu malá stružka, ktorá vytekala so studničky pri starodávnej vŕbe. Vlado Karel spomína: „ako  chlapci sme tam po dažďoch pri zvýšenej vode púšťali škatuľky od krémov a pretekali, ktorá rýchlejšie príde do cieľa. Otec využíval vodu zo stružky aj na polievanie záhrady, vybudoval na nej hrádzu a časť vody zviedol do nádrže pred domom, ktorú v čase sucha využíval na polievanie skleníkov a záhonov rodinného záhradníctva. Manželia Karelovci v skleníku plnom chryzatném.

V roku 1964 pri príležitosti dvadsiateho výročia SNP odokryli na čelnej fasáde Domu kultúry, dnešného Karloveského centra kultúry pamätnú tabuľu s menami Karlovešťanov, ktorí padli v 2.svetovej vojne v boji za našu slobodu. Je na nej aj meno Mirko Dohnal. Narodil sa v roku 1920. Po maturite odišiel do Francúzska, kde aktívne pôsobil v protifašistickom odboji. Vyhlásili ho za padlého. V skutočnosti sa mu podarilo nastúpiť na poslednú loď s nákladom uhlia smerujúcu z Francúzska do Anglicka. V Anglicku sa pridal k Československej bojovej jednotke. Bojoval proti Nemcom aj na africkej Sahare. Hoci mal v Anglicku snúbenicu prihlásil sa do 1. česko-slovenského poľného práporu, ktorý vznikol v roku 1943 v Buzuluku vo vtedajšom SSSR pod velením Ludvíka Svobodu. V októbri 1944 v bojoch o Dukliansky priesmyk padol. V Bratislave je po ňom pomenovaná ulica. Informácie poskytol Ivan Dohnal (synovec). Pamätnú tabuľu navrhol a vyhotovil akad. arch. Vojtech Ihriský v spolupráci s Ing. arch. Lukačovičom. Sú na nej ďalšie mená padlých Karlovešťanov, Viliam Homola 1922 – 1944, Anton Kadnár 1909 – 1945, Ján Kaleta 1891 – 1944.

Karloveský mäsiar Melichar Šághy so synom Oskárom pred prasačím chlievom, ktorý stál na konci dvora, nad Karloveským potokom. Pri plote stojí kamenný brús na mäsiarske nože. Za potokom vinohrady v záhone Fuchsleiten, v karl. nárečí Puclíky v Líščom údolí.