Kúpajúci sa v Karloveskom ramene Dunaja v mieste za dnešným parkom Vodárenského múzea. Pravý breh zátoky, až po kamennú hrádzu, za ktorou je hlavný tok Dunaja, ešte nie je zalesnený. V pozadí miesto, kde v roku 1935 vybudovali lodenicu Klubu československých turistov, dnes Vodáckeho klubu Tatran Karlova Ves. Lodenica Kajak klubu Pressburg – dnes lodenica Vinohrady Bratislava z roku 1934 už stojí, vidno jej stožiar.
Fotografiu dal vyhotoviť karloveský hostinský Jozef Ruža, aby ju použil na pohľadnici, ktorá mala propagovať jeho nový hostinec RIVIERA. Na fotografii sú karloveské deti, niekoľko dospelých a tiež náhodní návštevníci tohto príjemného miesta na brehu Karloveskej zátoky.

Karlovešťania, priaznivci Československej soc. dem. strany, na oslave 1. Mája v roku 1926 na Železnej studničke.

Mária Zatkalíková-Stranovská (vľavo) a Alica Kozlíková v hre G. Preisovej Jej pastorkyňa.

Sľub karloveských skautov, skautský oddiel Bratislava 3 na karloveskom pasienku 26. 6. 1949 Horný rad zľava I. Kuchár, L. Ebringer, M. Balabán, ?Procházka, K. Šafarík, J. Pogač, A. Šafarík, F. Pajdlhauser, V. Tóth, L. Stehlík. Nižší rad zľava I. Lehrnbecher, F. Stehlík, I. Suchán, Ľ. Ozdin, A. Dittrich, M. Baumgartner, L. Haverl, M. Maroš, M. Ruža, M. Šrámek, M. Bohunský, F. Egidy, K. Tomek. V pokľaku zľava B. Sumbal, Š. Bohunský, E. Vavrovič, L. Bohunský, F. Kratochvíla, T. Iliť, M. Kuchár, V. Krekule. Sediaci zľava M. Obložinský, M. Sloboda, D. Bartovič, R. Bohunský, W. Haverl, Z. Bartovič, S. Bohunský, Ľ. Kadnár

Laco Sedlák, šerif karloveských trampských osád Vandráci a Rikatádo

Stred hlavnej ulice. Vpravo bývalý hostinec Jána neskôr Františka Müllera, v tom čase už len ako viecha (nad vchodom je na palici zavesená guľa vyrobená z čečiny – symbol otvorenej viechy). Vyššie veranda hostinca Jozefa Ružu ml.

Interiér Kostola sv. Michala s pôvodným dreveným oltárom. Nástenné maľby anjelov s palmovou ratolesťou pa oboch stranách oltára, maľba sv. Michala archanjela nad oltárom, obraz sv. Floriána vpravo sú dielom Rudolfa Haulíka

Prvá zľava budova prvej karloveskej školy, v ktorej sa začalo vyučovať v roku 1885.

JUDr. Cyprián Bernát, obetavý organizátor kultúrneho a športového života v Karlovej Vsi v rokoch 1939 – 1959. Narodil sa v roku 1914 vo Veselom, zomrel v roku 1991 v Bratislave

František Silavecký, druhý sprava, v kruhu svojich priateľov poľovníkov pred chatkou rodiny Berglovcov v ich karloveskom vinohrade.

Kaplnka sv. Jána Nepomuckého. Zľava slúžka Müllerovcov menom Mári, Jozef Müller a Terézia Müllerová pri oberaní hrachu.

Zo stretnutia karloveského volejbalového družstva žien na obnovenom ihrisku pred sokolovňou na Slávikovej lúke. S č. 9 Magda Bohunská. V pozadí vstupný objekt plážového kúpaliska, ktoré začiatkom 50-tych rokov tu chcel vybudovať ZARES mesta Bratislavy. Zámer nevyšiel.

Učiteľka Mária Hatiarová so svojou mnohopočetnou triedou pred vchodom do školy

Regrúti s čiernym hodovým hroznom. Zľava Róbert Bohunský, Milan Kuchár, Milan Baumgartner, (Jozef Rybár-divák) František Kratochvíla, (Jaroslav Laznovský-divák) Jozef Federl, Milan Malík, Ján Kratochvíla, Viktor Distler

Brigáda mladých Karlovešťanov na výstavbe domu kultúry. Zľava Leopold Macher, Anna Bohunská, Eva Figurová, Walter Kratochvíla, Terézia Baumgartnerová, Hedviga Olivová

Svadba Márie Froncovej a Jozefa Wertlena. Svadobný sprievod na ceste do karloveského kostola.

Deti na letnom tábore organizovanom Sokolom Karlova Ves v Starej Turej. Tábor pripravil a viedol Cyprián Bernát (na snímke).

Karloveský vinohradník Pavol Smutný ml. ide na Devínskej ceste do svojho vinohradu v Longitáloch. Na chrbte má skrošňu a v nej synčeka Paľka.

Hody 1967 regrúti zľava ? Malik, Miloš Holbein-nalievajúci, ? Pajdlhauser, Ján Jura. Pavol Smutný najml.

Františkáni na ochutnávke burčáku vo dvore starého domu vinohradníka Pavla Smutného. Zľava Mária Smutná, Amália Kostolanská, manž. P. Smutného Anna rod.Müllerová, Andráš Fronc a Pavol Smutný.

Zabijačka vo dvore nového domu rodiny Smutných. Zľava ?, mäsiar Paľo Homola ml. Pavol Smutný ml,
Anna Smutná, mäsiar Gusto Homola, Amália Smutná. Chýba hlava rodiny vinohradník Pavol Smutný st., ktorý zomrel v roku 1951.

Kedysi chodník, dnes ulica Nad Dunajom. Vľavo dom Burdovcov. Vyššie v smere chodníka si v roku 1937 postavil víkendový dom univ. prof. MUDr Konštantín Čársky. V popredí ešte nezastavaný Bôrik. Vpravo dole aleja pri Karloveskom ramene.

Mapa s názvom Preszburg a jeho okolie je prílohou diela, v preklade „Bratislava slobodné, kráľovské, hlavné a korunovačné mesto“, ktoré v roku 1781 vydal významný historik, geograf a kartograf Ján Matej Korabinský. Vznik mapy možno datovať do roku 1778. Na výreze z nej je zobrazená západná časť okolia mesta. Nájdeme na ňom nemecké názvy dedín Lamača aj Dúbravky. Dedina Karlsdorf – Karlova Ves v čase vzniku mapy ešte neexitovala. Na mieste medzi pálfiovskými vinohradmi a bratislavským vinohradníckym záhonom Fuchs Leiten, kde ju Karol Jozef Hieronymus Pálfi v roku 1780 založil, sú na mape zaznamenané iba dva domy (obdĺžnik). Jedným z nich bol s veľkou pravdepodobnosťou pálfiovský majer. Na Suchej Vydrici stál Schwarz-Edlerský mlyn a deväť mlynov na Vydrici. V riečisku Dunaja sa nachádzal ostrov Rutten Leber, v preklade Pečeň mieňa (mieň-ryba), predchodca ostrova Käsmacher, dnes Sihoť. Bodkou je označené miesto, kde sa nachádzala ruina kostola sv. Margity (neskôr známy ako Pustý kostelíček), ktorý stál v stredovekej dedine (osade) Selendorf, ktorá zanikla v polovici 16.storočia. Dnes je tam areál ústavov SAV.

Katastrálny náčrt z roku 1894 potvrdzuje, že Karlova Ves bola vinohradníckou obcou. V jej chotári sa nachádzalo 9 vinohradníckych záhonov s vyše 50 ha vinohradov. Záhony mali nasledujúce názvy:
PÔVODNÉ V NEMČINE – V KARLOVESKOM NÁREČÍ
1 UNTER SILBERBÜCHELN – SUAPICHLE
2 KÜHTREIBER – KITRAJBRE
3 OBER SILBERBÜCHELN – SLOBODNÉ
4 BURGWEG – PULVÍCHY
5 BRAUNGLÖCKLN – PRAINKIKLE
6 LANGE THEILE – LONGITÁLE
7 KÖNIGSBERG – KINISPERKY
8 OBERAIXELN – UBREXLE
9 UNTERAIXELN – ROVNICE