Členovia streleckého krúžku Zväzarmu po tréningu v kameňolome na začiatku Mlynskej doliny. Vedúcim krúžku bol Pavol Šurlák. Trénerom bol poľovník a fotograf František Silavecký (s klobúkom). Členovia zľava Viktor Biskupič, Vladimír Kozlík, Vladimír Karel, Ladislav Bohunský, Vlastimil Sloboda, Anton Dittrich, v pokľaku Ferdinand Macher, vedľa syn P. Šurláka Paľko.

Zabíjačka v dome Kozlíkovcov. Zľava Alžbeta Olivová, rod. Bohunská, Emil Kozlík, Alica Kozlíková, Ľudovít Fabian (podľa bieleho plášťa tam bol ako mäsiar) Karol Bohunský – Karigari, Alfonz Metzenauer.

Starý detský kočík, predovšetkým jeho vhodne upravený podvozok, bol obľúbenou hračkou karloveských detí. Dokázali si ho prispôsobiť sami, alebo s minimálno pomocou rodičov. Vozík ťahá Leopold Laznovský ml., vezie sa jeho brat Paľko. Za vozíkom zľava Števko Baumgartner a Karolek Müller. Nachádzajú sa na ceste za kostolom, ktorou sa chodilo na cintorín. Vľavo vidno prístrešok na detskom ihrisku. Predtým tam boli vinohrady a v jednom z nich stodola Müllerovcov. V dome vedľa žil karloveský poštár Jozef Srna st. s rodinou.

Ťažba štrku z Karloveského ramena. Oproti Jurigradu bolo miesto, v ktorom sa voda z hlavného toku vlievala do Karloveského ramena. Vznikali tam nánosy štrku. Ak si ťažiari vybrali správne miesto, nemuseli ho preosievať, ale priamo nakladať do člna a prevážať na breh. V rokoch po 2.svet. vojne sa ťažbou a následným rozvozom štrku zaoberala firma Jána Dittricha. Zamestnával len Karlovešťanov. Miesto vykládky sa tiež nazývalo Pri loďkách. V pravom hornom rohu vidno cestu do Devína.

Na pohrebe zosnulého Leopolda Haverlu v Bratislavskom krematóriu sa mi dostalo významnej pocty, rozlúčiť sa sním menom karloveských oldskautov a ostatných starých Karlovešťanov, žijúcich dnes v Mestskej časti Karlova Ves, v meste Bratislava a na jej okolí. Toto sú posledné slová rozlúčky:
„Hafi, už medzi nás, svojich karloveských rodákov a kamarátov nikdy nezavítaš. Už nikdy na našich stretnutiach nezaznie tvoj vzácny hlas, ktorý sme všetci obdivovali. V našich srdciach ale bude znieť naďalej, ako trvalá spomienka na teba, ako verného Karlovešťana, slušného a dobrého človeka“.

Predstavenie zástavy karloveských hasičov v dome dôchodcov Nezábudka, na stretnutí karloveských oldskautov, po jej náleze na povale kostola sv. Michala. Vpravo vnučka matky zástavy Márii Smutnej, Anna Smutná-Labárová a vnuk Pavol Smutný, vľavo vnučka krstnej matky zástavy Pauly Tóthovej, Lýdia Tóthová-Cicková.

Oslava Medzinárodného dňa detí na ihrisku karloveskej školy. Po krátkom prívete p. učiteľky Sedmíkovej predviedli žiaci prítomným rodičom bohatý kultúrny program . V ľavej časti vidno dom rodiny Lackovičovcov v Líščom údolí a drevený mostík nad Karloveským potokom. Slúžil nielen žiakom školy, ale aj ostatným obyvateľom Karlovej Vsi, pri prechádzaní z Líščieho údolia na Vodárenskú ulicu.

Núdzu v ubytovaní vysokoškolákov v povojnovej Bratislave navrhol v r. 1947 riešiť vtedajší povereník školstva a osvety Laco Novomeský výstavbou drevených švédskych pavilónov. Medzi študentami i obyvateľmi boli známejšie ako švédske domky. Po schválení návrhu Sborom povereníkov ich postavili celkom 21, z hoho pri internáte Lanfranconi, neďaleko vodáckych lodeníc celkom 9.

Medzinárodná dunajská plavba družby 10.8.1961, pohľad do Karloveského ramena. V hornej časti vidno ústie Karloveského potoka a výstražnú tabuľu na ktorej bol nápis ZAKÁZANÉ PÁSMO VSTUP ZAKÁZANÝ. Vedľa je Slávikova lúka po zvýšení úrovne terénu proti častému zaplavovaniu.

Pohľad do Karloveského ramena pri príležitosti Krajského dňa KSS 3.9.1950.V ľavom rohu vidno ústie Karloveského potoka a Slávikovu lúku, komín a časť domu zamestnancov vodárne. Zaujímavý je aj pohľad na vinohrady nad Karlovou Vsou.

Oslava 10.výročia založenia lodenice KSTL a 1.ročník Hargašovho memoriálu, pretekári po odovzdávaní cien. Štvrtý zľava Karlovešťan Anton Lorenc, vpravo vo svetlom obleku jeho spolujazdec Horák. Vedľa vpravo Jendo Matocha s pohárom víťaza v kat. K1, vedľa František Lorenc(starší brat Antona) a za ním jeho spolujazdec Hrnčiar, víťazi v kat. K2.

Oslava 10.výročia založenia lodenice KSTL a 1.ročník Hargašovho memoriálu. Predseda Klubu Vodáci KSTL prof. K. Čársky odovzdáva cenu víťaznej dvojici Lorenc(vľavo) – Horák v kategórii C2.

Oslava 10. výročia založenia lodenice KSTL a 1. ročník Hargašovho memoriálu. Pretekári Lorenc (Karlovešťan) – Horák v cieli v kat.C2 v Karloveskej zátoke, pred lodenicou KSTL.

Prof. Konštantín Čársky, predseda klubu VODÁCI-KSTL (Klub slovenských turistov a lyžiarov) pri slávnostnom prejave k 10. výročiu založenia lodenice.

Lodenicu dnešného Vodáckeho klubu Tatran Karlova Ves slávnostne otvorili 24.8.1935. Od roku 2007 je národnou kultúrnou pamiatkou. Oslavu jej 10. výročia otvorenia v auguste 1945 nebolo možné zorganizovať, prednosť vtedy mali vážnejšie povojnové starosti. Oslava sa uskutočnila v nasledujúcom roku. Mala dve časti. Oficiálnu, dňa 19. júna v reštaurácii bratislavského hotela Bláha a športovú, nasledujúci deň v lodenici KSTL v Karloveskej zátoke. Predpoludním tu boli vodácke preteky v 7 kategóriách na 12 km trase Devínska Nová Ves – Karloveská zátoka. Niesli sa v znamení spomienky na vodáka Ivana Hargaša, ktorý zahynul v SNP. Možno ich považovať za prvý ročník Hargašovho memoriálu, ktorý sa uskutočňuje každoročne až do súčasnosti. Popoludní bola oslava 10. výročia založenia lodenice, odovzdávanie cien víťazom a spoločenská zábava. Fotografia je z tejto oslavy. Zaujímavý je pohľad na vtedy ešte široké a nezalesnené Karloveské rameno. Vľavo vidno hlavný tok Dunaja, kamennú hrádzu a koniec lesa na ostrove Sihoť. V priebehu času sa les rozšíril až pred lodenicu a rameno sa podstatne zúžilo.

Prvé sv. prijímanie, pred vchodom do karloveského kostola. Horný rad zľava Ján Štefanovič, Libor Ebringer, ??, ??, Jozef Srna, neskôr akademický maliar, Ľudovít Fabián, Vladimír Doubek, páter ??, ??, p. učiteľka Alžbeta Hrdová, Katarína Šrámková rod.Klasová, babka autora stránky, p. učiteľ Herzán. Stredný rad zľava Mária Matovičová, Alojzia Homolová, Anna Berglová, Karol – Kalino Homola, Laco Hanzlovič, Jaroslav Laznovský, Dolný rad zľava Božena Bohunská, Helena Volárová, Viktória Ružová, Matúš Šrámek, (autor stránky – mal som vtedy chronický zápal spojiviek, slnko mi prekážalo), Alojz Smutný.

Fotografia, ktorá dokumentuje práce na predlžovaní električkovej trate do Karlovej Vsi, v rámci budovania Slovanskej cesty v roku 1949. Je významná predovšetkým tým, že je na nej zobrazený pôvodný kríž , ktorého jednoduchšia replika, bez ukrižovaného, dnes stojí pri vyústení Svrčej do Botanickej ulice. Noviny Pressburger Zeitung uverejnili 10.5.1884 v preklade túto správu:
V nedeľu 11.5.1884 o 4.hod. popoludní – na ceste do Karlovej Vsi vykoná vysoko-osvietený mestský farár a biskup Karl Heiller posvätenie kríža. Týmto pozývam všetkých veriacich. Jozef Ruža, vinohradník.
Kríž stál na pozemku, ktorý vlastnil Jozef Ruža s manželkou Františkou rod. Lučaničovou, ktorí žili vo svojom neďalekom dome. Z uvedeného možno s istotou usúdiť že staviteľom kríža aj pozývateľom na jeho vysviacku bol karloveský vinohradník Jozef Ruža. Zakrátko si manželia Ružovci otvorili vo svojom dome hostinec, neskôr známy ako Hostinec u Slávika. Františka Ružová rod. Lučaničová bola dcérou Matúša Lučaniča, ktorý v roku 1860 nechal v dedine postaviť kaplnku sv. Jána Nepomuckého.

Manželia Mária – rod. Bohunská (1848 – ?) a Jozef Lehrnbecher (1850 – ?) Sobáš 8.2.1871. Vpravo správa o ich zlatej svadbe v novinách Slovenský denník zo dňa 11.2.1921.

Fotografia z relácie STV 2 – „Beh karloveskými vinohradmi“. Pretekári sa blížia k mostíku cez Karloveský potok. Pre peších bol dlho jediným prechodom z hlavnej ulice dediny do Líščieho údolia. Nachádzal sa zo severnej strany vedľa domu Baumgartnerovcov. Bol na trase cesty, ktorá je zreteľná – už na mape 1. vojenského mapovania z roku 1786. Po prechode cez potok do Líščieho údolia pokračovala dnešnou Svrčou ulicou, na dnešnú Botanickú. Už od dávnych čias ju používali – najmä bratislavskí vinohradníci. Dopravovali po nej úrodu z viníc, – ktoré vlastnili na území devínskeho panstva Pálfiovcov. Po založení Karlovej Vsi slúžila aj jej obyvateľom. Tadiaľ chodievali peši do Bratislavy a od roku 1929 aj na konečnú zástavku električiek, dnes pred hotelom Družba na Botanickej ulici.

Veľkonočná šibačka. Zľava Eva Kostolanská, Vladimír Kozlík, Milan Lachkovič, Ervín Bohunský, Ferdinand – Nando Macher, dole zľava Pavol Pikna, Juraj Zábojník.

Národopisné pásmo Rok na dedine uvádzané v SND v roku 1948 – 50. Účinkovali v ňom aj karloveskí chlapci, ktorých si spomedzi žiakov XII. strednej školy na Zochovej ul. vybral režisér Karol Ladislav Zachar. Scéna zobrazená na fotografii patrila k divácky – najobľúbenejším. V jarný deň sa deti na – pažiti zhromaždia okolo Mateja Tuturu – dedinského vševeda, v podaní K.L.Zachara a prosia ho aby im zaspieval. Starký im vyhovie a v doprovode fujary, svojim sugestívnym hlasom zanôti krásnu ľudovú pesničku „ Vyletel vták, hore nad oblaky, mal on peria nado všetky vtáky, …“ Obecenstvo ju na každom predstavení odmenilo búrlivým potleskom. Sprava Leopold Haverl, tretí Matúš Šrámek, vzadu, akoby na vŕšku sedia a „otĺkajú“ píšťalky z jarnej vrbiny Jaroslav Bohunský, Vladimír Rezek a Anton Dittrich.

Z výletu mladých Karlovešťanov na Devínske Jazero. Stojaci zľava J. Štefček, ?, F. Fabián, ?, A. Malíková, A. Kostolanský, A. Federlová, J. Bohunský, ?, J. Laznovský, sediaci zľava ?, A. Bohunský, ?, J. Buzinkayová, J. Haverl, R. Bohunský, ?, J. Haverlová, ?, A. Bohunský

Budovanie kanalizácie na odvod zrážkovej vody  v roku 1950 na vtedy ešte nepomenovanej, od roku 1958 Vodárenskej ulici. Vľavo hostinec Teofila Bohunského z roku 1924, v tom čase už zdravotné stredisko. Vpravo vidno strechu domu Pavla Bohunského, karloveského richtára v rokoch 1933 – 1939. V jeho dome bola zriadená prvá karloveská pošta.V dome hore, s dvomi komínmi bývalo viacero karloveských rodín. Za drevinami vpravo sa nachádzala  Ružova lúka, na ktorej bolo neskôr obratisko električiek. Dnes parkovisko a veľkopredajňa BILA.

Kanalizáciu na odvod dažďovej vody v roku 1950 na vtedy ešte nepomenovanej, od roku 1958 Vodárenskej ulici.Občania ju budovali  svojpomocne – brigádnicky, pomáhali aj vojaci. V ryhe zľava Vojtech Tóth, Jozef Homola ml., František Lehrnbecher, Jozef Kratochvíla. Stojaca Anna Novotná. Uprostred karloveský poštár p. Bilický. Vpravo dom karloveského lesníka Emila Olšovského. Na tomto mieste bude o 5 rokov nástupište električiek,vracajúcich sa z kruhového obratiska na Ružovej lúke. Viď foto vpravo.

Budovanie kanalizácie na odvod dažďovej vody v roku 1950 na vtedy ešte nepomenovanej, od roku 1958 Vodárenskej ulici. Ukladanie kanalizačných rúr pokračovalo východným smerom do Karloveského potoka. V jeho trase  vzápätí vybudovali cestu do Líščieho údolia. Jej prvý názov bol Sokolská ulica, čo zohľadňovalo nemalý podiel členov karloveskej organizácie Sokol na jej budovaní. Karloveský sokol vzápätí zrušili a ulicu premenovali na Priechodnú. Vľavo dom rodiny Reindlovcov. Pani Reindlová bola uvádzačkou v karloveskom kine Fatra. V prvom dome vpravo žila rodina Novotných a pani Anna Buzinkayová s vnučkou Valikou. Vedľa je dom Šághyovcov, v ktorom mali svoje mäsiarstvo. Mäso údeniny po jeho znárodnení. Vzadu za karloveským potokom v Líščom údolí vidno vinohrady a záhrady v záhone Fuchsleiten, v karloveskom nárečí Puclíky. Svah s pokosenou ďatelinou vpravo je "Hávedlovka", v zime obúbené miesto sánkovania a lyžovania.