Atrakciou športových dní v rokoch 1941 a 42 na dvore školy bolo šplhanie karloveských chlapcov po kmeni kôry zbaveného stromu. V jeho korune každého, ktorý sa do nej dostal, čakala sladká odmena. Aby to šplhajúci mali ťažšie, kmeň stromu natreli v niektorých miestach mazľavým mydlom.

Športový deň v roku 1941 na dvore karloveskej školy – nástup športovcov. V popredí Láďo Zavadil so svojimi gymnastami zo zrušeného Sokola. V strede v uniformách i bez nich karloveskí gardisti. Za dreveným plotom tiekol Karloveský potok. Nad cestou v Líščom údolí vidno rodiace vinohrady.

Slávnostné otvorenie novej školy ZDŠ Bratislava Karlova Ves na Karloveskej ul. č.3. Pri mikrofóne p. učiteľka Dullová.

Výstava a ochutnávka vína v Karlovej Vsi. Noviny Slovenský denník o nej napísali (krátené): „Miestny vinohradnícky spolok usporiada 16. a 17. mája 1937 v miestnostiach Jozefa Bohunského 1. výstavu vína v Karlovej Vsi. Karloveskí slovenskí vinohradníci zvú československú verejnosť, aby sa prišla presvedčiť o akosti karloveského vína. Ochutnávka bude po celú dobu výstavy“. V správe o výstave noviny uviedli: „...Medzi oficiálnymi hosťami prítomný vinársky inšpektor Jermář vo svojom odbornom posudku zdôraznil, že vína všetkých 60 druhov 23 vinohradníkov sú dobré, pomerne vyrovnané a že žiadne z nich nie je vadné… Menom karloveských vinohradníkov, sa návštevníkom i oficiálnym hosťom, ktorí navštívili aj niektoré pivnice v obci, poďakoval predseda vinohradníckeho spolku Andrej Fronc. Popoludní bol usporiadaný alegorický sprievod, v ktorom idúce skupiny znázorňovali postup prác vo vinohradoch... Pre početné obecenstvo, ktoré prišlo do Karlovej Vsi nielen z Bratislavy, ale aj zo širokého okolia, bola usporiadaná ľudová veselica.“ Na fotografii sprava Martin Kratochvíla, Karolína Homolová-Buzinkayová, Peter Čáp,Viktória Kratochvílová-Bohunská, ? Lehrnbecherová, Štefánia Šimonová, ??, Anna Müllerová - Baumgartnerová, ??, ??, ??.

Hody v roku 1957. Koncom 50.tých  nebo v Karlovej Vsi vyhovujúci priestor na usporiadanie hodovej zábavy. Vhod prišla sokolovňa na Slávikovej lúke a ihriská pred ňou, na ktorých fungovali aj mnohé hodové atrakcie. Z otvorov nad vstupom do sokolovne visia karloveské hodové hrozny.

Vešanie hodových hroznov. Stárek karloveských hodov v roku 1958 Milan Haverl a Jozef Vafek po zavesení hodových hroznov nad vchod do sokolovne na Slávikovej lúke. Aktéri stoja na stole, ktorý do potrebnej výšky zdvihli karloveskí mládenci. Vpravo vidno hodovú „máju“, ktorú tam postavili karloveskí regrúti, na znamenie konania hodov v blízkej sokolovni.

V období predmníchovskej republiky bolo v Karlovej Vsi dobrým zvykom usporiadať na spasinku, dnes Kráľovej hore, juniáles. Karlovešťan Jozef Hablovič si na ne spomínal takto: „karloveskí šenkári tam narazili sudy s pivom, hrala karloveská dychovka, bolo veselo“ Snímka je z juniálesu v roku 1925. Vyparádení Karlovešťania stojaci zľava p. Metzenauerová s dcérou Alicou, Krištofovič, ?, Kozár, ?,?, Krištofovičová, Milan Krištofovič, jej syn, ?. Bohunský, Augustín Marek, dedo autora stránky. Kľačiaci zľava. Nemeček, ? p. Nemečková so synom, ?. Viktória Havránková-Mareková, dcéra A. Mareka so synom Františkom (neskôr tréner československého olypijského futbalového mužstva, ktoré v r. 1980 získalo na olympiáde v Moskve zlatú medailu), Karel Havránek so synom Karolom.

Po promócii RNDr Libora Ebringera na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Gratulovať mu prišli členovia rodiny a veľa Karlovešťanov.

Po návrate z krstu v karloveskom kostole. V strede Helena Baumgartnerová-Müllerová, krstná mama, na rukách drží v perinke svoje krsňa, Vladimíra Bohunského, syna Ireny Bohunskej-Kostolanskej (vedľa vľavo) a Štefana Bohunského (na foto chýba). Nad ňou jej manžel, krstný otec Rudolf Baumgartner, vpravo p. Dvorčáková, karloveská babica. Ďalej vpravo manželia Kostolanskí. Vľavo Ondrej Kostolanský, Amália Piknová-Bohunská a Jozef Pikna s mladším synom. Chlapci vpravo Nandi Macher a starší syn Piknovcov.

Sobáš Heleny Müllerovej a Rudolfa Baumgartnera v karloveskom kostole. Na stenách vidno obrazy krížovej cesty od Rudolfa Haulíka, kríž s ukrižovaným a cirkevné zástavy. Vzadu vľavo pod chórom je obraz, na ktorom boli uvedené mená padlých Karlovešťanov v 1. svetovej vojne. Behom času sa stratil a tak je dnes Karlova Ves jedinou mestskou časťou Bratislavy, ktorá nemá žiadnu pamiatku na obete veľkej vojny. V strede manželia Kozlíkovci — starí rodičia nevesty, vľavo s kravatou Jozef Müller, otec nevesty.

Prvomájový sprievod Karlovešťanov. Prešiel celou dedinou až na horný koniec. Teraz prechádza cez záhradníctvo Valentová, vtedy ZARES (Záhradníctvo a rekreačné služby Bratislava) do Líščieho údolia, aby sa vrátil odkiaľ vyšiel, a to k budove Národného výboru, vtedy na Komsomolskej dnes Molecovej ulici. Zástavy nesú zľava Aljoša , syn dlhoročného zamestnanca vodárne a jej povojnového riaditeľa Inž. F. Četverikova a Pavol Šurlák.

Oslava 1. mája pred budovou Národného výboru v Karlovej Vsi, vtedy na Molecovej ulici. Objekt ako rodinnú vilu postavila v roku 1925 bratislavská hotelierska rodina Prügerovcov. Po vojne ju do roku 1952 využívali karloveskí športovci. Žena so šatkou v pravom dolnom rohu je p. Zvárova, predsedníčka NV. Neskôr vedľa vybudovali dnešné Karloveské centrum kultúry.

Otvorenie športového dňa v Domove SSM (neskôr Domov mládeže) v roku 1946

Hody v roku 1926. Snímka vznikla vo dvornej časti hostinca Teofila Bohunského. Vľavo „čérný hrozen“ vpravo „bílý“. Sem ich priniesli z dvorov, kde ich uplietli. Asi to nebolo blízko hostinca. Svedčia o tom zaprášené topánky účastníkov. Ide o najstaršiu zachovanú snímku z karloveských hodov.

Oberačka u Kratochvílovcov.Zľava Alžbeta Bohunská, Viktória Kratochvílová,??, ??, Anastázia Kratochvílová, František Kratochvíla, Anton Gazarek, Martin Kratochvíla. Sediaci Jozef Kratochvíla.

Pomoc rakúskym antifašistom, ktorí emigrovali po obsadení Rakúska Hitlerom do Československa, poskytovali aj obyvatelia Karlovej Vsi. Na školskom dvore, pred bytom správcu školy, zľava Jaroslav Fiala (správca školy), manželský pár rakúskych emigrantov, Anton Kadnár, učiteľka Viera Fialová, F. M. Komzala (po r. 1945 veľvyslanec ČSR v Číne a Indii) M. Komzala st. Karol Ruža (karloveský povozník)

Športový deň 12.6.1941 na dvore karloveskej školy. Cvičenci na náradí, bývalí členovia, v rokoch 1939 – 45 zakázanej organizácie SOKOL. Stojaci zľava Alojz Homola, Jozef-Pepo Malík, Tono Lorenc, cvičitel Láďo Zavadil, jeho syn Vlado, Stanislav Ruža, ??, ??. V podrepe zľava Jozef-Pepišo Dvořák, Karol Fabián, Dušan Hablovič, Jozef Hablovič, Anton Herda, ??, Paľo Šubín, ??.

Rapkáči zhromaždení pri starej vŕbe. Od Zeleného štvrtka do Bielej soboty, na pamiatku smrti Ježiša Krista chodili karloveskí chlapci rapkať na drevených rapkáčoch. Idúc v trojstupe dedinou, od vŕby „Pri studénky“ striedavo rapkali a hlasno recitovali text: „My rapkáme, my rapkáme Anjel Pána, / každý kresťan katolík modliť sa má, / padajte, padajte na kolená, / a modlite sa Anjel Pána“. Pri poslednom rapkaní ich obyvatelia obce, najviac hostinskí, za službu odmenili. Vyzbierané peniaze si chlapci rozdelili. Najviac sa ušlo vždy „majstrom“, potom „podmajstrom“ a „podpodmajstrom“. Keď sa vyzbieralo dosť, dostali aj ostatní rapkáči. V hodnosti majstra rapkáči s rapkaním končili. Na ich miesta na budúci rok nastúpili vlaňajší podmajstri.

Členovia karloveského Sokola pomáhajú pri výstavbe domu kultúry. Dospelí zľava Ján Pogač, p. Murček, p. Nágel, Mária Homolová vyd. Tvrdoňová, Karolína Feiglerová vyd. Hablovičová, Hedviga Lehrnbecherová vyd. Sedláčková, Neli Macháčová vyd. Chrtová, Viliam Feigler, Terézia Skřivánková, v bielej košeli náčelník sokolov JUDr Cyprián Bernát. Deti zľava Pavol Pikna, ??, Viktor Biskupič ??.

Zabíjačka u Ružovcov. Zľava p. Feiglerová, Justína Ružová, Karol Ruža, Vladimír Rezek (zať), mäsiar Štefan (Pišta) Müller.

Hodový hrozen upletený vo dvore domu Františka Lehrnbechera. Z trojice v popredí prvý sprava Ján Fabian. Chlapec v pravom dolnom rohu je František Feigler ml. vnuk Františka Lehrnbechera.

Hodový sprievod za účasti mnohých zvedavcov vychádza z dvora domu Štefana Bohunského Na lúčkach, v ktorom uplietli  "bílý"   hodový hrozen, zo zelených strapcov vinič. "Černý", z modrýh strapcov   uplietli vo dvore Lehrnbecherovcov. Za hodovými hroznami, na čele sprievodu ide  stárek hodov  Ivan Lernbecher a  a jeho pomocníčka Magda Bohunská. Sprievod zamieril do miesta hodovej zábavy, v tomto prípade do sokolopvni na Slávikovej júke. Vľavo je dom Kozlíkovcov.

Hodový sprievod v roku 1958  prechádza Vodárenskou ulicou pred bývalým hostincom Jozefa Ružu ml., vtedy už predajňa zeleniny a ovocia Zelovoc. Walter Haverl a Ivan Smutný nesú hrozen, ktorý uplietli vo dvore domu Lehrnbecherovcov. Druhá dvojica  Milan Babka a Ján Haverl zatiaľ nesú prázdny ozdobený agátový drúčik. Sprievod je na ceste do domu Bohunských Na lúčkach, kde čaká druhý upletený hrozen, Po jeho zavesení na voľný drúčik, sa sprievod odoberie do mieste hodovej zábavy. V tomto prípade do sokolovne na Slávikovu lúku.

Keď hostinec Teofila Bohunského slúžil ako zdravotné stredisko a hostinec Štefana-Pištu Bohunského ako viecha JRD, hodové zábavy sa uskutočňovali v sokolovni na Slávikovej lúke. Symboly karloveských hodov biely a čierny hrozen visia nad vchodom do sokolovne.

Hody 1964. Regrúti v bielych košeliach na schodoch do novopostaveného Domu kultúry, v ktorom sa uskutočnila aj hodová zábava. Horný rad zľava Vilo Hindický, Vlado Pikna, Milan Bohunský, Michal Jura, Anton Sedláček Dolný rad zľava Jozef Prekop, ? Volár, Leopold Laznovský, Jaroslav Podmajerský, Ján Milko V podrepe neregrúti zľava Anton Makovica a Rudolf Malík.