Dom rodiny Alojza Šafaríka, ktorá prišla do Karlovej Vsi v roku 1932 z Moravy z Valašskej Senice, okres Vsetín. V tom období sa do našej dediny prisťahovali aj ďalšie rodiny z tejto hornatej a v tých časoch chudobnej časti Moravy: Mačekovci, Brezinovci a Karola Šafaríka. Postavili si malé rodinné domy v hornej časti dediny, nazývanej Dúbravské, alebo Grefty, približne v miestach dnešnej Suchohradskej ulice. Každoročný príchod mladých robotníkov a robotníčok z Valašska na sezónne práce v bratislavských vinohradoch mal dlhoročnú tradíciu ešte z čias R-U monarchie. Ako vidno, niektorí z nich sa neskôr v okolí Bratislavy usadili na trvalo. V rodičovskom dome, po jeho čiastočnej prestavbe , žil až do jeho zbúrania Alojz Šafarík ml. so svojou rodinou. Fotografia domu spomínanej rodiny Mačekovcov sa nezachovala. V našej dedine však mala významné postavenie. Jediní chovali capka. Veľa Karlovešťanov v skorú jar odvádzalo svoje kozičky k capkovi Mačekovcov na horný koniec dediny. Smerom tam s nimi problém nebol, ponáhľali sa až tak, že im sprevádzajúci často nestačil. Späť domov sa im však veľmi nechcelo. Vzpierali sa a chceli sa vrátiť. Viac: Jaroslav Vorel: Práce sezónnych robotníkov z juhovýchodného Valašska v Bratislave, In:Bratislava. Zv.1: Ročenka 1965

Pohľad z domu Kopčovcov na Karloveské rameno, pri nízkom vodnom stave. Pod vstupnou bránkou do záhradky pred domom viedol chodník, ktorý smeroval k domu Nágelovcov a k vilke prof. Čárskeho. Pod Devínskou cestou vľavo je západný okraj záhrady vodárne, dnes park Vodárenského múzea. Vpravo je začiatok aleje vysadených stromov na brehu ramena na začiatku 20.tých rokov m.s. Dnešných dní sa z nich dožilo len niekoľko kusov. Osviežiť sa vo vode ramena sem v hojnom počte chodievali aj Bratislavčania. Miesto nazývali Slovenská Riviéra. Medzi stromami v hornej časti
fotografie, za východným cípom ostrova Sihoť, vidno hlavný tok Dunaja.

Vľavo dom rodiny Kopčovcov z roku 1930. Stojí na svahu nad Devínskou cestou v mieste kde kedysi končila záhrada vodárne, dnes park vodárenského múzea. – Vpravo dom po prístavbe jednopodlažného objektu, ktorú pre svoju rodinu neskôr realizoval Milan, mladší syn Kopčovcov. V tejto podobe tam stojí aj dnes.Vedľa vidno časť vily bratislavskej rodiny Ledererovcov nemeckej národnosti. Po roku 1945 vilu štát skonfiškoval. Stala sa známou ako Dom KSS, ľudovo „komunistický dom“. Využívali ju aj ďalšie organizácie vtedajšieho národného frontu na schôdzovanie a kultúrno spoločenské akcie. Schádzala sa v ňom aj karloveská mládež. Tu dostal konkrétnu podobu aj zámer založiť v Karlovej Vsi skautský oddiel. Byt na poschodí vily najskôr obýval jej správca p. Mažár s dcérou. Neskôr sa vo vile vystriedalo viacero užívateľov, vrátane rodiny predsedu ÚNV Bratislava Karlovešťana Františka Čápa. Neskôr ju pre svoju rodinu odkúpil Karlovešťan František Lehrnbecher. Jeho potomkovia ju využívajú aj v súčasnosti.

Pavol Kopča, strojník v karloveskej vodárni na ceste do svojho domu, ktorý stál na svahu nad Devínskou cestou. Vedľa na lyžiach jeho mladší syn Milan. Za dreveným plotom bola záhrada vodárne, kde mali svoje záhony jej zamestnanci. Pri výstavbe Slovanskej cesty v roku 1949 z nej veľkú časť odkrojila. Na zvyšku záhrady je dnes obľúbený park Vodárenského múzea. Betónový múr nad bývalou cestou vidieť aj dnes.

Prvé paneláky v Karlovej Vsi na dnešnej Segnerovej ul. Vpravo rodinné domy v Líščom údolí, sprava Müllerovcov (pôvodný majiteľ Štefan Jánošík), p. Okšu a p. Kanovského. Pozemok, na ktorom vidno chodník, patril rodine Borákovcov, ktorí bývali v zbúranej časti Líščieho údolia. Dnes po ňom vedie teplovodné potrubie. Vinohrady v jednom z najstarších bratislavských vinohradníckych záhonov Fuksleiten, v Líščom údolí (v karloveskom nárečí Puclíky), boli ešte takmer neporušené. Väčšinu z nich v tom čase užíval ŠM Jarovce. Aj nová cesta, ktorá vedie ich stredom, je ich výtvorom. V Starých gruntoch už začala výstavba 1. etapy vysokoškolských internátov, dnes známych ako Mlyny. Vedľa vidno ešte rodiace vinohrady v rovnako veľmi starom vinohr. záhone Steyergrund. V oboch záhonoch vinohrady existovali niekoľko storočí. Na ich totálnu likvidáciu koncom 20. storočia však stačilo pár desiatok rokov. Dnes po nich už nie je ani stopa.

Veľkozávod záhradnícky B.Valentová Karlova Ves u Bratislavy. Tak nazvala zakladateľka Božena Valentová, rodáčka z Hrotovíc na Morave svoj podnik pri jeho vzniku v roku 1925. Rozprestieral sa na ploche 5 ha v hornej časti dediny, v Greftoch po Karloveský potok v Líščom údolí. Po znárodnení mal názov Kvetinový závod Valentová, komunálny podnik hl. mesta Bratislavy a stal sa súčasťou ZARESu, Záhradníctva a služieb mesta Bratislavy. Dnes je na jeho mieste Námestie sv. Františka, bytové a rodinné domy v Líščom údolí. V záhradách pod kopčekom s malým vinohradom je vila MUDr. Vladimíra Krekuleho. Bol ortopéd a pôsobil na Ortopedickej klinike a v Poliklinike na Mýtnej ul. v Bratislave. Stojí dodnes na Perneckej ulici, za ihriskami Spojenej školy sv. Františka z Assisi, skrytá za vysokými smrekmi a obkolesená rodinnými a bytovými domami.

Budovanie kanalizácie na odvod zrážkovej vody na vtedajšej Vodárenskej ulici v roku 1950. Vľavo hostinec Teofila Bohunského z roku 1924, v tom čase už zdravotné stredisko. Vpravo vidno strechu domu Pavla Bohunského, karloveského richtára v rokoch 1933 – 1939. V dome hore, s dvomi komínmi bývalo viacero karloveských rodín. Vpravo, za dreveným plotom je Ružova lúka, na ktorej bolo neskôr obratisko električiek. Dnes parkovisko a veľkopredajňa BILA.

Kanalizáciu na odvod dažďovej vody na Vodárenskej ulici v roku 1950 budovali svojpomocne – brigádnicky, pomáhali aj vojaci. V ryhe zľava Vojtech Tóth, Jozef Homola ml., František Lehrnbecher, Jozef Kratochvíla. Stojaca Anna Novotná. Uprostred karloveský poštár p. Bilický. Vpravo dom karloveského lesníka Emila Olšovského. Na tomto mieste bude o 5 rokov nástupište električiek,vracajúcich sa z kruhového obratiska na Ružovej lúke. Viď foto vpravo.

Vo dvore domu Krištofovičovcov. Dom s pop. č. 3 na hlavnej, neskôr Vodárenskej ulici najskôr vlastnila rodina Martina Bohunského (1842 – 1918). Tu sa narodili všetky jeho deti, vrátane Karolíny, autorovej babky. V roku 1929, po smrti Anny rod. Brankovičovej (1847 – 1928), manželky M. Bohunského, dom kúpil Jozef Krištofovič. V uličnej prístavbe domu mala jeho manželka obchod. Neskôr ho prevádzkoval Karol Distler mladší s manželkou Annou, rod. Krištofovičovou. Na motorke, pravdepodobne ich brata Emila, sestry, zľava Jozefína a Anna , v rodine ich volali Pepča a Anča.

Colnice, v poradí slovenská a nemecká, na hranici s Nemeckou ríšou na Devínskej ceste v roku 1944.Veľmi vzácna fotografia – unikát. Fotografiu colníc, napriek intenzívnemu hľadaniu, autor stránky nenašiel v žiadnom inom zdroji. Medzi dvomi slovenskými colníkmi sedí Karol Distler ml., syn karloveského obchodníka, manžel Anny rod. Krištofovičovej.

Na dvore domu Jánošíkovcov v Líščom údolí (posledný dom pred lesom ). V pozadí okraj brizolitového lomu. Na rebríku sú zhora Janko Jánošík, Hedviga Ružovičová vyd. Hambálková, Helena Ružovičová vyd. Pospechová a Anna Ružovičová vyd. Kunová.

Pani Bartovičová kočíkuje svoje prvé dvojčatá, Danu a Dušana. Ďalšie, Zlata a Zvonimír sa manželom Bartovičovcom narodili v roku 1941. Domy v dolnej časti dediny v pozadí Bartovičovcov, Tóthovcov, nemecká materská škôlka, ThDr. Ferdiša Jurigu.

Pred domom Kostolanských na Vodárenskej ulici. Vedľa dom rod. Smutných v pôvodnom stave, ako ho postavili v roku 1780. V ďalšom dome vpravo, ktorý nevidno, bol hostinec Jozefa Ružu so zelenou verandou. Zľava Pavel Kuna, Anna Kunová, rod. Ružovičová, jej mama Pavla Ružovičová, rod. Bohunská, Božena Ružovičová, rod. Kališová, deti Danka Kunová a v kočíku Dušan Kuna. U Kostolanských mali v tom čase viechu.

Dom Federlovcov v hornej čas dediny, v Greftoch. Patril medzi najstaršie domy v tejto časti dediny. Je zachytený už na katastrálnej mape z roku 1896. Vtedy patril rodine Partlovcov z Lamača. Oproti domu Federlovcov  bolo záhradníctvo B.Valentovej. Zľava ? Federlová rod. Kostolanská s dcérou Annou, vyd. Kováčovou. Federlovci mali ešte syna Jozefa a dcéru Karolínu, vyd. Wernerovú, ktorej manžel mal istý čas v dome pekára p. Doubka svoju cukráreň.

Pohľad z Oslieho vrchu na vysokoškolský internát Lanfranconi, na jeho okolie, brehy Dunaja a časť Karlovej Vsi. Malý dom pred internátom je hostinec Zlatá Fantázia, ktorý v 30. rokoch min. stor. často navštevovala bratislavská bohéma. Neskôr bol známy ako hostinec pomenovaný po jeho majiteľovi „U Báňu“. Na brehu zátoky Karloveského ramena už stoja lodenice, dnes Kanoistického klubu Karlova Ves z roku 1934 (vpravo) a vodáckeho klubu Tatran Karlova Ves z roku 1935. Vpravo na území budúcej botanickej záhrady vidno strechu vežičky vily Eneu Lanfranconiho a Karloveskú cestu, dnes Botanickú ulicu. Po priblížení záberu možno vidieť, že už stojí hostinec Riviéra. Časť riečiska Karloveského ramena vpravo od kamennej hrádze ešte nie je zalesnená, ako je tomu dnes. Dom nad Karloveským ramenom a krátkym viditeľným úsekom Devínskej cesty je Jurigrad, letné sídlo ThDr. Ferdiša Jurigu. Dom na pravom brehu Dunaja je známy výletný hostinec Bratislavčanov U Krištofeka. Pod masívom vrchu Königswarte vidno Pottenburg-dievčí hrad, vzadu zrúcaninu hradu Schlossberg a vrch Braunberg nad mestečkom Hainburg. Autorom snímky je známy bratislavský fotograf Josef Hofer.

Pohľad do Vodárenskej ulice od severu. Domy zľava: Šághyovcov s mäsiarstvom, Haverlovcov, karloveská škola, v tom čase už Obv. NV Karlova Ves-Devín, Šrámkovcov a Karola Distlera. Vyčnievajúce dve poschodia nad strechami domov patria škole pre slabozrakých na Svrčej ulici. Budova vpravo s okienkom je hasičská zbrojnica z roku 1889, vedľa časť domu Jozefa Bohunského. Na zastávke autobusu linky 29 vystupovali cestujúci z horného konca dediny, aby prestúpili na električku do Bratislavy. Zástavku električky nevidno, bola vľavo od ženy v červenom, ktorá čaká na autobus smerom na horný koniec dediny.

Vodárenská ulica. Najstaršia časť Karlovej Vsi. Tu v roku 1780 postavili prvé domy v novej dedine Karlsdorf, Karolyfalu. Zľava škola z roku 1926, ďalej domy Matúša Šrámka, Karola Distlera, Štefana Kratochvílu, rodiny Kostolanských, Pavla Smutného, Jozefa Ružu ml. so zelenou verandou. Bol to v poradí jeho prvý hostinec v Karlovej Vsi, druhý Riviéra. V čase záberu tam bola  predajňou ovocia a zeleniny „ZELOVOC“. Ďalej domy  Jána – Jančla Bohunského (nie je vidieť), Karola Ružu, Müllerovcov, (v prístavbe bol kedysi hostinec), Karola Tomeka, Ebringerovcov, rodiny Laznovských, Imricha Suchána, v ďalšom býval p. Macháček a v prístavbe bol kedysi obchod Krištofovičovcov, ďalej dom Grátzerovcov a Jána Kratochvílu (nie je vidieť)

Kaplnka Sv. Jána Nepomuckého z roku 1860, pohľad z juhu. Vidno pozostatok vtedy už zrušeného cintorína a za kaplnkou stodolu Müllerovcov. Autorom snímky je známy bratislavský fotograf Josef Hofer.

Pohľad z dnešného Bôrika na územie západne od Mlynskej doliny a na Karlovu Ves. Autorom snímky je bratislavský fotograf Jozef Hofer. Celkom vľavo vidno strechu vežičky Lanfranconiho vily (predtým 1. mlyn), vpravo, už v Mlynskej doline objekty 2. mlyna. Zreteľná je Karloveská cesta, dnes Botanická ulica. Vidno aj dom zamestnancov vodárne a vodáreň s komínom. Hostinec Riviera vpravo ešte nestojí. Priestor v Karloveskom ramene od Lanfranconiho kamennej hrádze po breh ramena ešte nebol zalesnený, ako je tomu dnes. V hlavnom toku Dunaja v momente záberu stavajú vojaci - ženisti pontónový most.

Komsomolská ulica (dnes Molecova). Vľavo domy dôstojníkov vojska pohraničnej stráže, postavené v roku 1951, keď sa Karlova Ves ocitla v pohraničnom pásme. V strede dnešné Karloveské centrum kultúry, vedľa vila bratislavskej hotelierskej rodiny Prügerovcov z roku 1925. Zbúrali ju v roku 1972.

Hospodársky dvor JRD Karlova Ves – Devín. Nachádzal sa na pozemku, ktorý do roku 1945 vlastnili príslušníci bratislavskej vinohradníckej rodiny Rosenbergerovcov. Tí vybudovali aj kamennú pivnicu, pred ktorou je na fotke zaparkovaný ťahač a vlečka. Pivnicu družstvo využívalo hlavne ako sklad ovocia, ktoré predávalo na bratislavských trhoch. Oproti, na druhej strane cesty Rosenbererovci postavili pravdepodobne prvý poschodový dom v Karlovej Vsi. Dospelí zľava Karol Bohunský (Kari-Gari), Rudo Baumgartner, ? Homolová, Vojtech Čáp, Terézia Šrámková, Anton Gazarek, Alica Kozlíková. V pozadí rodinný dom rodiny Fabiánovcov.

Hasiči z Bratislavy, účastníci oslavy 30.výročia založenia Dobrovoľného hasičského zboru v Karlovej Vsi. Vpravo slávnostne vyzdobená hasičská zbrojnica z roku 1899, vedľa stožiar na sušenie hadíc, v pozadí dom Karola Bohunského, vľavo dom Karloveského lesného hájnika Karola Malíka, v ktorom v roku 1933 otvoril jeho syn Peter holičstvo.

Záhradníctvo Bulhara Borisa Vodeničarova. Nachádzalo sa v ohybe dnešnej Botanickej a Karloveskej ulice. Vpravo za niekdajším Karloveským potokom dnes stojí výšková budova Povodia Dunaja. Pohľad z dnešnej Botanickej ulice. Vľavo domy Furekovcov, Froncovcov a dnes ZUŠ Jozefa Kresánka. Vidno aj budovu Karloveského centa kultúry na Molecovej ulici.

Zľava, Nová škola, ZDŠ Bratislava – Karlova Ves. Vpravo na križovatke vtedy Komsomolskej a Vodárenskej ul. vidno vilu bratislavskej hotelierskej rodiny Prügerovcov, v tom čase tam bola úradovňa národného výboru, Dom kultúry Karlova Ves, dnes KCK a vyššie domy dôstojníkov vojska pohraničnej stráže. V pravom rohu je dom a dvor ThDr Ferdiša Jurigu, v ktorom býval od roku 1930 a zomrel v roku 1950. Nad futbalovým ihriskom sú dielne Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, zbúrané v roku 2020. Fotografované zo strechy vtedy rozostavanej výškovej budovy Povodia Dunaja na dnešnej Karloveskej ul.

Trasa Karloveského potoka po zvedení do kanalizačnej rúry. Pohľad z paneláku na Segnerovej ul. č.4 na južnú stranu. Vľavo Líščie údolie