Ťažba štrku z Karloveského ramena. Oproti Jurigradu bolo miesto, v ktorom sa voda z hlavného toku vlievala do Karloveského ramena. Vznikali tam nánosy štrku. Ak si ťažiari vybrali správne miesto, nemuseli ho preosievať, ale priamo nakladať do člna a prevážať na breh. V rokoch po 2.svet. vojne sa ťažbou a následným rozvozom štrku zaoberala firma Jána Dittricha. Zamestnával len Karlovešťanov. Miesto vykládky sa tiež nazývalo Pri loďkách. V pravom hornom rohu vidno cestu do Devína.

Pohľad z domu Kopčovcov na Karloveské rameno, pri nízkom vodnom stave. Pod vstupnou bránkou do záhradky pred domom viedol chodník, ktorý smeroval k domu Nágelovcov a k vilke prof. Čárskeho. Pod Devínskou cestou vľavo je západný okraj záhrady vodárne, dnes park Vodárenského múzea. Vpravo je začiatok aleje vysadených stromov na brehu ramena na začiatku 20.tých rokov m.s. Dnešných dní sa z nich dožilo len niekoľko kusov. Osviežiť sa vo vode ramena sem v hojnom počte chodievali aj Bratislavčania. Miesto nazývali Slovenská Riviéra. Medzi stromami v hornej časti
fotografie, za východným cípom ostrova Sihoť, vidno hlavný tok Dunaja.

Zaliata Slávikova lúka v lete 1947. Pred výstavbou vodných diel na hornom toku Dunaja hladina rieky takmer pravidelne kulminovala v letných mesiacoch. Príčinou bol topiaci sa sneh v Alpách. Návštevníkom voda na lúke neprekážala. Ako vidno dokonalo si ju užívali. Drevený objekt v ľavom rohu je požičovňa sandulínok – kajakov pána Dohnala, majiteľa domu v susedstve lúky. Les, ktorý vidíme, sa nachádza na pravom brehu rieky na rakúskom území.

3.vojenské mapovanie prebiehalo v rokoch 1869 – 1887. Na výreze mapy je zobrazené územie od Mlynskej doliny vpravo po Mokrý jarok na ľavej strane. Je to prvá mapa vôbec, na ktorej je v Karlovej Vsi zaznamenaný sakrálny objekt, v tom čase Kaplnka sv Jána Nepomuckého, ktorú v roku 1860 nechal postaviť Karlovešťan Matúš Lučanič. Pri ústí Karloveského potoka (Karlsdorfer bach) ešte stojí starý potočný mlyn, aj keď možno predpokladať že podľahol konkurencii elektrických a múku už nemlel a zmenil sa na obytnú budovu. V pravom rohu nájdeme známu Patrónku, Patronenfabrik, ktorú v mieste 6. mlyna na Vydrici v rokoch 1871 – 1875 postavila a.s. J. Roth. Medzičasom došlo aj k zmene názvu dunajského ostrova na Käsmacher Insel a to podľa mena majera, zameraného na chov kráv a výrobu mlieka, na mape s menom Käshof. Na ostrove je zaznamenaná prvá pôvodne prieskumná studňa bratislavského vodovodu z roku 1884, rovnako ako aj trasa vodárenského potrubia zo studne do čerpacej stanice v Karlovej Vsi, ktorú uviedli do prevádzky v roku 1886.

Vojenská mapa Bratislavy a jej okolia – výrez, dnes od Mlynskej doliny vpravo po Mokrý jarok vľavo, vydaná v roku 1870. Niektoré zaujímavosti. Miesto, ktoré dnes poznáme pod názvom Kráľova hora, kedysi karloveský pasienok, nájdeme pod názvom Puszta. Mlyn na Karloveskom potoku má názov Schwarzedelmühl, zrejme podľa jeho vtedajších nájomcov, vlastnili ho Pálfiovci. Dnešný ostrov Sihoť pozostával z viacerých častí. Jedna mala názov Wiesenhaufen – Lúčna niva a ďalšia Kleiner Augl Haufen – Malá nivka. Karlovešťania vo svojom nárečí ostrov nazývali ajgl. Do ajgla chodievali zbierať drevo na kúrenie, po koprivu (pŕhľavu) pre svoje prasiatka a na jeseň zbierať huby hromazdzinky – podpňovky, ktoré tam každoročne rástli v neuveriteľne veľkom množstve.

Návštevníci Slávikovej lúky v roku 1967.

Medzinárodná dunajská plavba družby 10.8.1961, pohľad do Karloveského ramena. V hornej časti vidno ústie Karloveského potoka a výstražnú tabuľu na ktorej bol nápis ZAKÁZANÉ PÁSMO VSTUP ZAKÁZANÝ. Vedľa je Slávikova lúka po zvýšení úrovne terénu proti častému zaplavovaniu.

Oslava 10. výročia založenia lodenice KSTL a 1. ročník Hargašovho memoriálu. Pretekári Lorenc (Karlovešťan) – Horák v cieli v kat.C2 v Karloveskej zátoke, pred lodenicou KSTL.

Slávikova lúka pri Karloveskom ramene Dunaja v roku 1941. Po obsadení Petržalky Nemeckou ríšou v roku 1938 Bratislavčania svoje obľúbené LIDO už nemohli navštevovať. Náhradu zaň si našli aj v Karlovej Vsi, na Slávikovej lúke. Dnes tam stoja dve budovy obytného súboru Karloveské rameno, ktoré vybudoval developer JaT Real Estate. Pozemok na ktorých stoja investor získal kúpou od mesta Bratislavy v roku 2008. S predajom vtedy súhlasilo aj MZ MČ Karlova Ves. Za časť sumy získanej predajom postavili lodenicu Klubu vodných športov MČ K.Ves, ktorú otvorili až v roku 2018.

Pohľad do Karloveského ramena pri príležitosti Krajského dňa KSS 3.9.1950.V ľavom rohu vidno ústie Karloveského potoka a Slávikovu lúku, komín a časť domu zamestnancov vodárne. Zaujímavý je aj pohľad na vinohrady nad Karlovou Vsou.

Lodenicu dnešného Vodáckeho klubu Tatran Karlova Ves slávnostne otvorili 24.8.1935. Od roku 2007 je národnou kultúrnou pamiatkou. Oslavu jej 10. výročia otvorenia v auguste 1945 nebolo možné zorganizovať, prednosť vtedy mali vážnejšie povojnové starosti. Oslava sa uskutočnila v nasledujúcom roku. Mala dve časti. Oficiálnu, dňa 19. júna v reštaurácii bratislavského hotela Bláha a športovú, nasledujúci deň v lodenici KSTL v Karloveskej zátoke. Predpoludním tu boli vodácke preteky v 7 kategóriách na 12 km trase Devínska Nová Ves – Karloveská zátoka. Niesli sa v znamení spomienky na vodáka Ivana Hargaša, ktorý zahynul v SNP. Možno ich považovať za prvý ročník Hargašovho memoriálu, ktorý sa uskutočňuje každoročne až do súčasnosti. Popoludní bola oslava 10. výročia založenia lodenice, odovzdávanie cien víťazom a spoločenská zábava. Fotografia je z tejto oslavy. Zaujímavý je pohľad na vtedy ešte široké a nezalesnené Karloveské rameno. Vľavo vidno hlavný tok Dunaja, kamennú hrádzu a koniec lesa na ostrove Sihoť. V priebehu času sa les rozšíril až pred lodenicu a rameno sa podstatne zúžilo.

Colnice, v poradí slovenská a nemecká, na hranici s Nemeckou ríšou na Devínskej ceste v roku 1944.Veľmi vzácna fotografia – unikát. Fotografiu colníc, napriek intenzívnemu hľadaniu, autor stránky nenašiel v žiadnom inom zdroji. Medzi dvomi slovenskými colníkmi sedí Karol Distler ml., syn karloveského obchodníka, manžel Anny rod. Krištofovičovej.

Longitálčania pri Karloveskom ramene. Zľava Karol Homola,??, Róza Homolová-Liďáková, Irena Homolová,??,Ján Kostolanský, Ján Gulár, Ľudmila Homolová-Kaincová, p. Prochásková, Fridrich Procháska, Amália Homolová. Vľavo Devínska cesta, dnes je v blízkosti zástavka autobusu MHD KADLEČÍK.

V Karloveskom ramene, oproti Jurigradu, v mieste, kde vtekala do ramena voda z hlavného toku Dunaja.

Michal Homola a Karol Fabián vedú Elzu, kobylku Müllerovcov do Karlovského ramena, aby ju tam okúpali. V pozadí svah nad Devínskou cestou.

Pohľad zo Slávikovej lúky na lodenice v Karloveskom ramene Dunaja

Karloveské rameno Dunaja, miesto nazývané „V Krupici“. Názov je odvodený od jemného piesku na dne ramena. Voda tam bola plytká, preto ho vyhľadávali najmä rodiny s deťmi a neplavci. Vpravo nižšie, sa do ramena vlievala voda z hlavného toku Dunaja. Jej silný prúd vymlel na dne uprostred ramena veľkú hlbočinu. Bolo to jedno z najnebezpečnejších miest na ramene. Podľa rozprávania pamätníkov sa tam utopil Štefan Zelenka. Túto udalosť na brehu pripomínal železný kríž.

Preteky športových klzákov na Karloveskom ramene.

Karloveské rameno, zaliata Slávikova lúka v lete roku 1957. V čase, keď na rakúskom úseku Dunaje ešte neboli vybudované dnešné vodné diela, rieka v dôsledku letného topenia sa ľadovcov zvyčajne dosahovala vyšší stav vodnej hladiny. Vtedy takmer celú lúku zaliala voda. V pozadí vidno lodenicu a vpravo ústie ramena do hlavného toku Dunaja.

Ako vidno podľa počtu návštevníkov, Slávikova lúka na Karloveskom ramene bola obľúbeným miestom. V popredí karloveskí mládenci, zľava Ján Babka, Walter Kratochvíla. Jozef Lipcsay, Ján Kadnár, Ladislav Sternmüller

Pri Karloveskom ramene Dunaja. Za plotom je záhrada vodárne (dnes park Vodárenského múzea). Vpravo alej stromov a Karloveské rameno. V pravej časti snímky sú karloveské deti a ich učiteľ Štefan Tomka (s kravatou). V ľavej časti karloveskí mládenci. S cigaretou Michal Homola-Hásek, vľavo od učiteľa Tomku Jozef Baumgartner, ležiaci vedľa psíka Michal Bohunský. Vidno dva člny, pravdepodobne kajaky, asi dielo rúk karloveských mládencov.

Karloveské rameno pri predčerpávacej stanici na ostrove Sihoť, pár desiatok metrov nad miestom, kde je pod hladinou tunel s dvomi potrubiami. Vpravo cesta z Karlovej Vsi do Devína. Pri pravom breh vidno rybársku sieť. Muži na pramiciach sú pravdepodobne rybári.

Stromoradie na brehu Karloveského ramena, cca 50 m od dnešnej záhrady Vodárenského múzea. Obľúbené miesto na kúpanie nielen Karlovešťanov, ale aj návštevníkov z Bratislavy s názvom "V aleji". V roku 1951 sa ocitlo v zakázanom hraničnom pásme a kúpajúci sa sem už nikdy nevrátili. Ešte dnes možno na brehu ramena nájsť ojedinelé stromy z kedysi krásnej aleje. Medzi stromami vidno takmer zaliatu kamennú hrádzu z čias Lanfranconiho regulácie Dunaja a vzdialený les na rakúskom brehu.

Letné radovánky v Karloveskom ramene v mieste pod Jurigradom. Vpravo vidno prítok vody do ramena z hlavného toku Dunaja. V priebehu času zanikol a zarástol lužným lesom.

Zamrznuté a zasnežené Karloveské rameno. Pohľad z miesta cca 50 m za záhradou dnešného Vodárenského múzea. Vidno kríky na kamennej hrádzi a les na pravom brehu toku Dunaja.