Členovia streleckého krúžku Zväzarmu po tréningu v kameňolome na začiatku Mlynskej doliny. Vedúcim krúžku bol Pavol Šurlák. Trénerom bol poľovník a fotograf František Silavecký (s klobúkom). Členovia zľava Viktor Biskupič, Vladimír Kozlík, Vladimír Karel, Ladislav Bohunský, Vlastimil Sloboda, Anton Dittrich, v pokľaku Ferdinand Macher, vedľa syn P. Šurláka Paľko.

Karloveskí skauti na ihrisku Domova mládeže. Budova v pozadí je vila bratislavskej rodiny Prügerovcov z roku 1925. V roku 1949 ju mesto Bratislava, vtedy jej vlastník prenajalo za 3.917,60 ročne Sdzuženiu slovenskej mládeže. ako klubovňu. Horný rad zľava Emil Volár, Fabo Pajdlhauser, Libor Ebringer. V strede zľava Ferko Egidy, Karol Tomek, Milan Maroš, Miki Balabán, Tono Dittrich, Imriš Suchán, Maťo Šrámek, Imriš Kuchár, Milan Kadnár, Janko Pogač, Mirko Ruža, Laco Stehlík, Poldy Haverl. V pokľaku zľava Milan Minarovič, Ferko Stehlík, Ferko Kratochvíla, Miško Bohunský.

Slovenský štvorkajak získal na OH v Pekingu v roku 2008 striebornú medailu. Na fotografii J. Tarr (hore), R. Rizdorfer, M. Rizdorfer, tréneri Tibor Soos a Pavel Blaho, E.Vlček.

Prof. Konštantín Čársky, predseda klubu VODÁCI-KSTL (Klub slovenských turistov a lyžiarov) pri slávnostnom prejave k 10. výročiu založenia lodenice.

Víťazná dvojica Pavel Blaho a Zoltán Szabó na majstrovstvách ČSR a Svetovom pohári v maratóne, na vode Malého Dunaja v roku 1988.

Oslava 10.výročia založenia lodenice KSTL a 1.ročník Hargašovho memoriálu, pretekári po odovzdávaní cien. Štvrtý zľava Karlovešťan Anton Lorenc, vpravo vo svetlom obleku jeho spolujazdec Horák. Vedľa vpravo Jendo Matocha s pohárom víťaza v kat. K1, vedľa František Lorenc(starší brat Antona) a za ním jeho spolujazdec Hrnčiar, víťazi v kat. K2.

Oslava 10. výročia založenia lodenice KSTL a 1. ročník Hargašovho memoriálu. Pretekári Lorenc (Karlovešťan) – Horák v cieli v kat.C2 v Karloveskej zátoke, pred lodenicou KSTL.

Lodenicu dnešného Vodáckeho klubu Tatran Karlova Ves slávnostne otvorili 24.8.1935. Od roku 2007 je národnou kultúrnou pamiatkou. Oslavu jej 10. výročia otvorenia v auguste 1945 nebolo možné zorganizovať, prednosť vtedy mali vážnejšie povojnové starosti. Oslava sa uskutočnila v nasledujúcom roku. Mala dve časti. Oficiálnu, dňa 19. júna v reštaurácii bratislavského hotela Bláha a športovú, nasledujúci deň v lodenici KSTL v Karloveskej zátoke. Predpoludním tu boli vodácke preteky v 7 kategóriách na 12 km trase Devínska Nová Ves – Karloveská zátoka. Niesli sa v znamení spomienky na vodáka Ivana Hargaša, ktorý zahynul v SNP. Možno ich považovať za prvý ročník Hargašovho memoriálu, ktorý sa uskutočňuje každoročne až do súčasnosti. Popoludní bola oslava 10. výročia založenia lodenice, odovzdávanie cien víťazom a spoločenská zábava. Fotografia je z tejto oslavy. Zaujímavý je pohľad na vtedy ešte široké a nezalesnené Karloveské rameno. Vľavo vidno hlavný tok Dunaja, kamennú hrádzu a koniec lesa na ostrove Sihoť. V priebehu času sa les rozšíril až pred lodenicu a rameno sa podstatne zúžilo.

Karlovešťan Pavel Blaho sa s kajakom zoznámil už ako pätnásťročný a to v lodenici Slávie UK Bratislava, ktorá bola od roku 1968 zakotvená v Karloveskom ramene Dunaja. Pod trénerským vedením Doc. Ladislava Čepčianskeho dosahoval vynikajúce výsledku už ako dorastenec. Pokračoval v nich aj neskôr, keď ho už viedol aj Ľubo Kadnár. Bol členom víťaznej posádky K4, ktorá v roku 1971 zvíťazila na juniorských majstrovstvách republiky. V ďalších rokoch získal 7 titulov majstra Česko-Slovenska v posádkových lodiach. Dva razy bol víťazom Svetového pohára v maratóne. Na 1. Majstrovstvách sveta v tejto disciplíne, v anglickom Nottinghame, obsadili so svojim partnerom Hugo Švábom 11. priečku. Aj keď sa dvakrát dostal do užšieho výberu, účasť na OH mu vždy o vlások unikla, podľa jeho názoru možno aj nezaslúžene. Po absolvovaní FTVŠ UK pôsobil na metodickom oddelení SÚV ČSZTV. Po vojenčine, ktorú si odkrútil v ASVŠ Dukla Trenčín sa na SÚV ČSZTV vrátil, a pracoval ako generálny sekretár kanoistiky, veslovania, bobov a sánkovania. Bol trénerom česko-slovenských reprezentantov v kanoistike v kategórii juniorov a neskôr aj dospelých. Stál za medailovými výsledkami pretekárov A. Szabóa , S. Kňazovického, R. Erbana, J. Kadnára, M. Doktora a ďalších. Ako tréner pôsobil vyše 2 a pol roka v Mexiku. S reprezentáciou tejto krajiny bol aj na OH v Barcelone. Rokoch 1995 – 2011 bol šéftrénerom slovenskej reprezentácia kanoistiky. Pod jeho vedením dosiahli slovenskí reprezentanti vynikajúce výsledky na svetových pretekoch a OH v Atlante, Sydney, Aténach a Pekingu. Jeho pôsobenie v slovenskom športe v roku 2004 ocenil Slovenský olympijský výbor udelením vyznamenania Strieborné kruhy SOV.

Oslava 10.výročia založenia lodenice KSTL a 1.ročník Hargašovho memoriálu. Predseda Klubu Vodáci KSTL prof. K. Čársky odovzdáva cenu víťaznej dvojici Lorenc(vľavo) – Horák v kategórii C2.

Fotografia z relácie STV 2 – „Beh karloveskými vinohradmi“. Pretekári sa blížia k mostíku cez Karloveský potok. Pre peších bol dlho jediným prechodom z hlavnej ulice dediny do Líščieho údolia. Nachádzal sa zo severnej strany vedľa domu Baumgartnerovcov. Bol na trase cesty, ktorá je zreteľná – už na mape 1. vojenského mapovania z roku 1786. Po prechode cez potok do Líščieho údolia pokračovala dnešnou Svrčou ulicou, na dnešnú Botanickú. Už od dávnych čias ju používali – najmä bratislavskí vinohradníci. Dopravovali po nej úrodu z viníc, – ktoré vlastnili na území devínskeho panstva Pálfiovcov. Po založení Karlovej Vsi slúžila aj jej obyvateľom. Tadiaľ chodievali peši do Bratislavy a od roku 1929 aj na konečnú zástavku električiek, dnes pred hotelom Družba na Botanickej ulici.

Vystúpenie dievčat na športovom dni v roku 1941, na ihrisku karloveskej školy.

Sprievod účastníkov športového dňa obcou smeroval na ihrisko karloveskej školy. Na čele sprievodu karloveská dychovka so svojim vtedajším kapelníkom p. Nágelom. Druhí v poradí v sprievode pochodovali karloveskí gardisti.

Vo dvore pred lodenicou Tatrana Karlova Ves. Zľava Ondro Marek, Mikuláš Kéri, Ľubomír Kadnár, Milan Rosa, Anton Daštinský.

Karlovešťania Milan Kadnár a Mikuláš Kéri, majstri ČSR staršieho dorastu K2 na vode Karloveského ramena

Športový deň v roku 1941 na dvore karloveskej školy – nástup športovcov. V popredí Láďo Zavadil so svojimi gymnastami zo zrušeného Sokola. V strede v uniformách i bez nich karloveskí gardisti. Za dreveným plotom tiekol Karloveský potok. Nad cestou v Líščom údolí vidno rodiace vinohrady.

Atrakciou športových dní v rokoch 1941 a 42 na dvore školy bolo šplhanie karloveských chlapcov po kmeni kôry zbaveného stromu. V jeho korune každého, ktorý sa do nej dostal, čakala sladká odmena. Aby to šplhajúci mali ťažšie, kmeň stromu natreli v niektorých miestach mazľavým mydlom.

Karloveskí chlapci, futbalisti na Slávikovej lúke. Stojaci zľava Leopold Haverl, František Lechký, Jozef Novotný, Milan Krivosudský, Jaroslav Laznovský, Oskár Šághy, Matúš Šrámek, stredný rad zľava Kamil Haulík, Milan Malík, Ján Haulík, Karol Tomek, Milan Bohunský, dolný rad zľava Dušan Bartovič, Róbert Bohunský ml., Slavomír Bohunský. V tom čase nebolo v Karlovej Vsi futbalové ihrisko, tak sme koženú naháňali na Slávičke.

Nástup členiek Hlinkovej mládeže v Karlovej Vsi v rámci športového dňa v areáli školy. Zľava Alžbeta Hrdová, učiteľka, Mária Wertlenová-Froncová

Nevyužívanú šatňu kúpaliska karloveskí športovci prebudovali na Sokolovňu. Horný rad zľava MUDr. Štefan-Piťo Reinberger – karloveský obvodný lekár, Vojto Tóth, nad ním Vlado Baumgartner, Vladislav Tomek, Jardo Kozár, Paľo Šurlák, Ivan Lehrnbecher, Alojz Baruta, ved. futbalového oddielu so synom,Vlado Koník. Dolný rad zľava Maťo Šrámek, Magda Bohunská, Soňa Fabiánová, Oľga Tomková, Terka Baumgartnerová, ??, Alojz Blažek, Ivan Bernát, pri motorke Ladino Lechký.

Preteky športových klzákov na Karloveskom ramene.

Časť karloveskeho volejbalového mužstva na svojom ihrisku v Domove SSM. Zľava P. Šurlák – vedúci mužstva, L. Fronc, P. Kostolanský, Perekopský, J.Malík, D. Hablovič, F. Feigler. Chýbajú hráči V.Malík, J. Bohunský, V. Macháč, K. Kratochvíla, D. Kratochvíla.

Najmladší členovia karloveskej Robotníckej telocvičnej jednoty. V strede cvičiteľ Karel Landsman.

Futbalové mužstvo RŠK Karlova Ves na svojom ihrisku na Slávikovej lúke na brehu Karloveského ramena. Vzadu rodinný dom rodiny Dohnalovcov, dnes benzínka. Pán Dohnal mal v povojnových rokoch na konci svojej záhrady, pri brehu Karloveského ramena požičovňu kajakov-sandulínok.

Časť karloveského hokejového mužstva pred tréningom na ľadovej ploche zimného štadióna v Bratislave. Sprava Dušan Hablovič, Andrej Günther, Bohuš Novotný, Vodička – kapitán, Rudolf Baumgartner, ??. Juraj Kadlec, ??. Juraj Kadlec, ktorého životný príbeh získal začiatkom 60-tych rokov širokú publicitu, s hokejom začínal v SSM Karlova Ves v roku 1945. Pre svoje husté čierne vlasy ho spoluhráči nazývali Muro. Pod touto prezývkou bol známy počas celej svojej športovej kariéry. Neskôr prestúpil do TKNB Bratislava. Vrchol svojej športovej kariéry však dosiahol vo futbale, s ktorým začínal v dorasteneckom mužstve poštárov v Petržalke. V dospelom veku hral Muro na poste obrancu, najskôr za Sokol NV Bratislava, ktorý vtedy trénoval Jim Šťastný a hrali zaň slávni futbalisti Reimann, Tegelhoff, Malatinský, Cimra, Arpáš, Baláži, Benedikovič a ďalší. Po vzniku ČH Bratislava bol stabilnou oporou tohto ligového mužstva. Popri futbale úspešne študoval filozofiu na UK v Bratislave. Vtedy sa stalo známym aj jeho náboženské presvedčenie a túžba stať sa katolíckym kňazom. Preto chcel v štúdiu pokračovať na teologickej fakulte. V tých časoch to bolo nezlučiteľné so štátnou ideológiou , aby futbalista mužstva, ktoré reprezentuje políciu, študoval teológiu, preto jeho žiadosť zamietli. Na protest v ČH skončil a odišiel hrať do Žiliny za tamojšie Dynamo. V nádeji, že mu v Trnave pomôžu naplniť jeho životný sen stať sa kňazom, odišiel do Spartaku Trnava.