Karlovešťan Pavel Blaho sa s kajakom zoznámil už ako pätnásťročný a to v lodenici Slávie UK Bratislava, ktorá bola od roku 1968 zakotvená v Karloveskom ramene Dunaja. Pod trénerským vedením Doc. Ladislava Čepčianskeho dosahoval vynikajúce výsledku už ako dorastenec. Pokračoval v nich aj neskôr, keď ho už viedol aj Ľubo Kadnár. Bol členom víťaznej posádky K4, ktorá v roku 1971 zvíťazila na juniorských majstrovstvách republiky. V ďalších rokoch získal 7 titulov majstra Česko-Slovenska v posádkových lodiach. Dva razy bol víťazom Svetového pohára v maratóne. Na 1. Majstrovstvách sveta v tejto disciplíne, v anglickom Nottinghame, obsadili so svojim partnerom Hugo Švábom 11. priečku. Aj keď sa dvakrát dostal do užšieho výberu, účasť na OH mu vždy o vlások unikla, podľa jeho názoru možno aj nezaslúžene. Po absolvovaní FTVŠ UK pôsobil na metodickom oddelení SÚV ČSZTV. Po vojenčine, ktorú si odkrútil v ASVŠ Dukla Trenčín sa na SÚV ČSZTV vrátil, a pracoval ako generálny sekretár kanoistiky, veslovania, bobov a sánkovania. Bol trénerom česko-slovenských reprezentantov v kanoistike v kategórii juniorov a neskôr aj dospelých. Stál za medailovými výsledkami pretekárov A. Szabóa , S. Kňazovického, R. Erbana, J. Kadnára, M. Doktora a ďalších. Ako tréner pôsobil vyše 2 a pol roka v Mexiku. S reprezentáciou tejto krajiny bol aj na OH v Barcelone. Rokoch 1995 – 2011 bol šéftrénerom slovenskej reprezentácia kanoistiky. Pod jeho vedením dosiahli slovenskí reprezentanti vynikajúce výsledky na svetových pretekoch a OH v Atlante, Sydney, Aténach a Pekingu. Jeho pôsobenie v slovenskom športe v roku 2004 ocenil Slovenský olympijský výbor udelením vyznamenania Strieborné kruhy SOV.