Časť Karlovej Vsi nazývaná Na lúčkach. Uprostred so štyrmi oknami dom rodiny Karelovcov. V roku 1938 ho postavili Krummlovci, rodičia Pauly Karelovej. Karelovci v ňom žili od roku 1943. Lúku pred domom vlastnil a pravidelne kosil p. Zajíček z Dúbravky. Pretekala cez ňu malá stružka, ktorá vytekala so studničky pri starodávnej vŕbe. Vlado Karel spomína: „ako  chlapci sme tam po dažďoch pri zvýšenej vode púšťali škatuľky od krémov a pretekali, ktorá rýchlejšie príde do cieľa. Otec využíval vodu zo stružky aj na polievanie záhrady, vybudoval na nej hrádzu a časť vody zviedol do nádrže pred domom, ktorú v čase sucha využíval na polievanie skleníkov a záhonov rodinného záhradníctva. Manželia Karelovci v skleníku plnom chryzatném.

Viktória Bohunská (1878 – 1972) dcéra Martina Bohunského a Márie Brankovičovej so svojou neterou, sestrou mojej matky a mojou tetou Máriou Markovou vyd. Dudkovou.

Ján Fabian (1887 – ?), otec Ján Fabian (1858 – ?), matka Elizabetha Schoberová. Starší brat Ľudovíta Fabiana.

Zabíjačka v dome Kozlíkovcov. Zľava Alžbeta Olivová, rod. Bohunská, Emil Kozlík, Alica Kozlíková, Ľudovít Fabian (podľa bieleho plášťa tam bol ako mäsiar) Karol Bohunský – Karigari, Alfonz Metzenauer.

V roku 1964 pri príležitosti dvadsiateho výročia SNP odokryli na čelnej fasáde Domu kultúry, dnešného Karloveského centra kultúry pamätnú tabuľu s menami Karlovešťanov, ktorí padli v 2.svetovej vojne v boji za našu slobodu. Je na nej aj meno Mirko Dohnal. Narodil sa v roku 1920. Po maturite odišiel do Francúzska, kde aktívne pôsobil v protifašistickom odboji. Vyhlásili ho za padlého. V skutočnosti sa mu podarilo nastúpiť na poslednú loď s nákladom uhlia smerujúcu z Francúzska do Anglicka. V Anglicku sa pridal k Československej bojovej jednotke. Bojoval proti Nemcom aj na africkej Sahare. Hoci mal v Anglicku snúbenicu prihlásil sa do 1. česko-slovenského poľného práporu, ktorý vznikol v roku 1943 v Buzuluku vo vtedajšom SSSR pod velením Ludvíka Svobodu. V októbri 1944 v bojoch o Dukliansky priesmyk padol. V Bratislave je po ňom pomenovaná ulica. Informácie poskytol Ivan Dohnal (synovec). Pamätnú tabuľu navrhol a vyhotovil akad. arch. Vojtech Ihriský v spolupráci s Ing. arch. Lukačovičom. Sú na nej ďalšie mená padlých Karlovešťanov, Viliam Homola 1922 – 1944, Anton Kadnár 1909 – 1945, Ján Kaleta 1891 – 1944.

Po birmovke. Anna Fabianová rod. Bohunská (1896 – 1993) s Alicou Metzenauerovou vyd. Kozlíkovou (1921 – 1990)

Ľudmila Fabianová (1896 – ?) otec Ján Fabian, matka Elizabetha Schoberová, manžel A. Metzenauer, deti Alfonz a Alica, vyd. Kozlíková.

Pavol Kopča, strojník v karloveskej vodárni na ceste do svojho domu, ktorý stál na svahu nad Devínskou cestou. Vedľa na lyžiach jeho mladší syn Milan. Za dreveným plotom bola záhrada vodárne, kde mali svoje záhony jej zamestnanci. Pri výstavbe Slovanskej cesty v roku 1949 z nej veľkú časť odkrojila. Na zvyšku záhrady je dnes obľúbený park Vodárenského múzea. Betónový múr nad bývalou cestou vidieť aj dnes.

Anna Bohunská vyd. Fabianová (1896 – 1993), rodičia – Pavel Bohunský a Mária Krummlová, manžel Ľudovít Fabian (1894 – 1977)

Júlia Bohunská vyd. Stranovská (1901 – 1976), rodičia Pavol Bohunský a Mária rod. Krummlová. Manžel Anton Stranovský, deti Anton – Antiko a Mária vyd. Zatkalíková

František Bohunský, prezývaný Cíbek (1904 – 1970), otec Pavol Bohunský, matka Mária rod. Krummlová. Manželka Helena rod. Baumgartnerová (1909 – 1994). Deti Helena vyd. Škultétyová, Otília vyd. Penkalová.

Jozef Dohnal pochádzal z Juhomoravskej obce Hulín z mnohopočetnej poľnohospodárskej rodiny. Po ukončení obchodnej akadémie odišiel do Viedne, kde sa zamestnal v banke. Po 1. svetovej vojne sa s manželkou Annou presťahovali do Bratislavy. Bývali v nájomnom dome na Puškinovej ulici. Tu sa im narodili synovia Mirko a Ivan. Mirko ako príslušník 1.československého poľného práporu a zahynul v roku 1944 v bojoch o Dukliansky priesmyk. Dohnalovci sa neskôr presťahovali do Karlovej Vsi, do domu, ktorý kúpili v dražbe. J. Dohnal pracoval vo vtedajšej Tatra banke. Keď ochorel, venoval sa záhrade. V spolupráci s riaditeľom botanickej záhrady p. Gustávom Čejkom vyšľachtil vlastnú odrodu broskyne. V rokoch po 2.svetovej vojne prevádzkoval v Karloveskom ramene v susedstve Slávikovej lúky požičovňu kajakov – sandulínok. Informácie poskytol Ivan Dohnal – synovec. Na fotografii z roku 1953 je vľavo dom Dohnalovcov. Dnes je na jeho mieste benzínová čerpacia stanica.

Starý detský kočík, predovšetkým jeho vhodne upravený podvozok, bol obľúbenou hračkou karloveských detí. Dokázali si ho prispôsobiť sami, alebo s minimálno pomocou rodičov. Vozík ťahá Leopold Laznovský ml., vezie sa jeho brat Paľko. Za vozíkom zľava Števko Baumgartner a Karolek Müller. Nachádzajú sa na ceste za kostolom, ktorou sa chodilo na cintorín. Vľavo vidno prístrešok na detskom ihrisku. Predtým tam boli vinohrady a v jednom z nich stodola Müllerovcov. V dome vedľa žil karloveský poštár Jozef Srna st. s rodinou.

Ľudovít Fabian (1894 – 1997) otec Ján Fabian ( 1858 – ?), matka Elizabetha Schoberová, manželka Anna rod. Bohunská. Bol zamestnancom pošty s rajónom doručovania zásielok na bratislavskej Patrónke.

Paulína Fabianová (1894 – ?) vyd. Martinek, otec Ján Fabian, matka Elizabetha Schoberová

Členovia streleckého krúžku Zväzarmu po tréningu v kameňolome na začiatku Mlynskej doliny. Vedúcim krúžku bol Pavol Šurlák. Trénerom bol poľovník a fotograf František Silavecký (s klobúkom). Členovia zľava Viktor Biskupič, Vladimír Kozlík, Vladimír Karel, Ladislav Bohunský, Vlastimil Sloboda, Anton Dittrich, v pokľaku Ferdinand Macher, vedľa syn P. Šurláka Paľko.

Anna Fabianová rod. Bohunská (1896 – 1993) s dcérou Oľgou (1925 – 2008)

Pavol Bohunský (1891 – 1954) syn Pavla Bohunského a Márie rod. Krummlovej. Ako vojak R-U armády. Richtár Karlovej Vsi v rokoch 1931 – 1939. Vpravo jeho manželka Mária Ružová (1897 – 1882), dcéra hostinského Jozefa Ružu ml. a Terézie Kratochvílovej. Deti Ladislav a Hermína vyd. Vavrovičová.

Leopold Haverl sa narodil v Bratislave 16.2.1936 rodičom žijúcim v Karlovej Vsi. Otec Emil bol Karlovešťan, mama Rakúšanka, no s karloveskými koreňmi, v rodine Lehrnbecherovcov. Zrejme na jej želanie začal navštevovať Nemeckú ľudovú školu v Karlovej Vsi. Po skončení vojny prestúpil do 4. ročníka tamojšej slovenskej ľudovej školy. Bol
jedným z nás, karloveských chlapcov. Spoločne sme šantili pri Karloveskom potoku, na brehoch Dunaja a hrávali futbal na Slávikovej lúke. Po skončení karloveskej ľudovej školy sme navštevovali XII. Strednú školu na Zochovej ulici. Tu si Poldiho a ďalších 5 chlapcov z Karlovej Vsi vybral v septembri 1948 režisér SND K.L.Zachar do pripravovaného folklórneho pásma Rok na dedine. O našom výbere rozhodlo, že sme vedeli ako sa na jar „otĺkajú “ vŕbové píšťalky a p. režisérovi sa páčil aj náš prednes ľudovej pesničky „ Na lamackých lúkách našél sem si dukát“. 26.júna 1949 bol Poldi jedným z 26 karloveských chlapcov, ktorí na karloveskom pasienku zložili skautský sľub. Medzi nami skautmi vzniklo pevné celoživotné kamarátske puto. Po zrušení skautingu bol hráčom na mandolínu v hudobno speváckom súbore, ktorý pôsobil v rámci karloveského Sokola. Spolu s ďalšími aktívne pomáhal budovať futbalové ihrisko na dnešnej Svrčej ulici, kde dnes stojí škola pre slabozrakých. Bol aktívnym hráčom futbalového mužstva Tatran Karlova Ves. Z tohto obdobia pochádza aj jeho prezývka HAFI, ktorá sa stala známou nielen medzi Karlovešťanmi, ale aj v umeleckej sfére, v ktorej pôsobil. Ako študent konzervatória si zahral aj s karloveskými ochotníkmi v hre J.G.Tajovského Statky zmätky. Po skončení štúdia herectva v Odbornom divadelnom kurze pri Štátnom konzervatóriu v Bratislave bol členom Dedinského divadla, potom Krajského divadla v Trnave a Divadla poézie. Od roku 1968 bol členom činohry SND v Bratislave. Hosťoval aj v Divadle A. Bagara v Nitre. Od 60. rokov hrával vo filmoch a najmä v televízii. Za svoje herecké umenie obdržal viaceré ocenenia. Ako jednému z najvýznamnejších hercov činohry SND, ktorý vytvoril „ takmer sto dramatických postáv nielen na doskách divadla, ale i v televíznych inscenáciách, vo filmoch a v rozhlase “ mu v roku 2006 prezident I. Gašparovič udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž 1.triedy. Zomrel 5.februára 2016..

Kameraman, scenárista a režisér Oskar Šághy sa narodil v Bratislave 23.4.1935 rodičom, ktorí od roku 1928 prevádzkovali v Karlovej Vsi mäsiarstvo a údenárstvo. V Karlovej Vsi žil až do svojej smrti 12.5.2018. Pochovaný je na karloveskom cintoríne.
Od roku 1951 nasnímal vyše 150 krátkych dokumentárnych filmov. Najčastejšie spolupracoval s dokumentaristami Milanom Černákom, Štefanom Kamenickým, Ladislavom Kudelkom, Štefanom Orthom a Otakarom Krivánkom. S režisérom Martinom Slivkom nakrútil filmy Na počiatku bola pieseň (1970), Medovnikár (1980), Francúzski partizáni v SNP (1985), Národný umelec prof. Karol Plicka, Muchovci (1988) a i. Okrem dokumentárnych filmov nakrútil aj niekoľko hraných filmov predovšetkým z režisérom Otakarom Krivánkom – Srdce na lane (1973), Milosrdný čas (1975), Blízke diaľavy (1979), Predčasné leto (1982). S režisérom a kameramanom Mikulášom Fodorom sa ako autor námetu, scenára, kameraman a režisér podieľal na niekoľkých dokumentárnych filmoch. V roku 1968 sa ako jeden z kameramanov podieľal na nakrúcaní Mimoriadneho vydania spravodajského týždenníka Týždeň vo filme Čierne dni, ktorý zachytával okupáciu Československa v auguste 1968. (autor: R. Šmatláková,SFU, 2010).
Na fotografii Oskár Šághy pri nakrúcaní filmového spravodajského mesačníka Sonda 10/1986 – Ľudia z rodu Rómov (1986). Autor foto: Dušan Havran, copyright: © Slovenský filmový ústav.

Kolportér, Karlovešťan Ján Jankech odchádza z hostinca Fajka, kde hosťom ponúkal noviny. Denne obchádzal bratislavské hostince, vinárne a krčmy. S rodinou žil v skromnom domčeku na hornom konci Karlovej Vsi. Zomrel v roku 1963, je pochovaný na karloveskom cintoríne.

Na Vodárenskej ulici pred domom Laznovských zľava Milan Günther, Jaroslav Laznovský, Imrich Suchán, Jozef Homola

Anton Bohunský (1894 – 1936), najmladší syn hostinského Františka Bohunského a Márie Müllerovej v Líščom údolí. Pohľadnicu (v karloveskej nemčine) z vojenskej nemocnice v 1. svetovej vojne adresoval budúcemu svokrovi Františkovi Müllerovi.

Manželia Mária – rod. Bohunská (1848 – ?) a Jozef Lehrnbecher (1850 – ?) Sobáš 8.2.1871. Vpravo správa o ich zlatej svadbe v novinách Slovenský denník zo dňa 11.2.1921.

Vladimír Juriga s manželkou – Annou Svačinovou zo Záhorskej Bystrice.