Manželia Mária – rod. Bohunská (1848 – ?) a Jozef Lehrnbecher (1850 – ?) Sobáš 8.2.1871. Vpravo správa o ich zlatej svadbe v novinách Slovenský denník zo dňa 11.2.1921.

Terézia Šrámková rod.Marková (1908 – 1992) so svojím synmi. Vľavo Igorom (1941 – 2021) a Matúšom (1935 – )

Národopisné pásmo Rok na dedine uvádzané v SND v roku 1948 – 50. Účinkovali v ňom aj karloveskí chlapci, ktorých si spomedzi žiakov XII. strednej školy na Zochovej ul. vybral režisér Karol Ladislav Zachar. Scéna zobrazená na fotografii patrila k divácky – najobľúbenejším. V jarný deň sa deti na – pažiti zhromaždia okolo Mateja Tuturu – dedinského vševeda, v podaní K.L.Zachara a prosia ho aby im zaspieval. Starký im vyhovie a v doprovode fujary, svojim sugestívnym hlasom zanôti krásnu ľudovú pesničku „ Vyletel vták, hore nad oblaky, mal on peria nado všetky vtáky, …“ Obecenstvo ju na každom predstavení odmenilo búrlivým potleskom. Sprava Leopold Haverl, tretí Matúš Šrámek, vzadu, akoby na vŕšku sedia a „otĺkajú“ píšťalky z jarnej vrbiny Jaroslav Bohunský, Vladimír Rezek a Anton Dittrich.

Veľkonočná šibačka. Zľava Eva Kostolanská, Vladimír Kozlík, Milan Lachkovič, Ervín Bohunský, Ferdinand – Nando Macher, dole zľava Pavol Pikna, Juraj Zábojník.

Vladimír Juriga s manželkou – Annou Svačinovou zo Záhorskej Bystrice.

Z výletu mladých Karlovešťanov na Devínske Jazero. Stojaci zľava J. Štefček, ?, F. Fabián, ?, A. Malíková, A. Kostolanský, A. Federlová, J. Bohunský, ?, J. Laznovský, sediaci zľava ?, A. Bohunský, ?, J. Buzinkayová, J. Haverl, R. Bohunský, ?, J. Haverlová, ?, A. Bohunský

V dnešnom sade Janka Kráľa. Zľava Terézia Bohunská, mladšia z dcér karloveského hostinského Teofila Bohunského, Žofia, rod. Haverlová, manželka vedľa stojaceho Antonína Verbera. Jeho stavebná firma v roku 1926 rekonštruovala prvú karloveskú školu z roku 1885. Bol nemeckej národnosti. Po roku 1945 bol rovnako, ako aj ďalší karloveskí Nemci z Československa odsunutý.

Prvé sv. prijímanie, pred vchodom do karloveského kostola. Horný rad zľava Ján Štefanovič, Libor Ebringer, ??, ??, Jozef Srna, neskôr akademický maliar, Ľudovít Fabián, Vladimír Doubek, páter ??, ??, p. učiteľka Alžbeta Hrdová, Katarína Šrámková rod.Klasová, babka autora stránky, p. učiteľ Herzán. Stredný rad zľava Mária Matovičová, Alojzia Homolová, Anna Berglová, Karol – Kalino Homola, Laco Hanzlovič, Jaroslav Laznovský, Dolný rad zľava Božena Bohunská, Helena Volárová, Viktória Ružová, Matúš Šrámek, (autor stránky – mal som vtedy chronický zápal spojiviek, slnko mi prekážalo), Alojz Smutný.

Manželia Ignác Baumgartner, (nar. v Mikulčiciach na Morave v roku 1850 ) a Sofia rod. Hirnerová (nar. v roku 1849 v Kuchyni na Záhorí), na dvore ich karloveského domu. Zosobášili sa v Kuchyni v roku 1872. Ignác tam bol lesníkom. Neskôr sa rodina presťahovala do Ratschensdorfu, dnešnej Rače a v roku 1883 do Karlsdorfu, Karlovej Vsi. Aj tu bol polesným v Pálffyovských lesoch. Stál pri zrode karloveského dobrovoľného hasičského zboru v roku 1897, bol jeho prvým veliteľom. Z novín Pressburger Zeitung sa dozvedáme o jeho usilovnosti a príčinlivosti. Okrem lesníckeho povolania bol vinohradníkom, mal vlastné hospodárstvo, jazdil s konským povozom a bol aj známym včelárom. Jeho holubník na dvore domu č. 29 bol predmetom širokého obdivu. Bol aj nájomcom a prevádzkovateľom karloveského obecného hostinca, ktorý bol v miestnom pálffyovskom majeri. Z kritických článkov v rovnakých novinách sa dozvedáme, že byť aj dobrým hostinským už bolo pravdepodobne nad jeho sily. Ignác Baumgartner zomrel 30.10.1912 , jeho manželka Sofia 14.2.1920. Boli pochovaní na cintoríne pred kaplnkou sv. Jána Nepomuckého v Karlovej Vsi.

Vo dvore domu Krištofovičovcov. Dom s pop. č. 3 na hlavnej, neskôr Vodárenskej ulici najskôr vlastnila rodina Martina Bohunského (1842 – 1918). Tu sa narodili všetky jeho deti, vrátane Karolíny, autorovej babky. V roku 1929, po smrti Anny rod. Brankovičovej (1847 – 1928), manželky M. Bohunského, dom kúpil Jozef Krištofovič. V uličnej prístavbe domu mala jeho manželka obchod. Neskôr ho prevádzkoval Karol Distler mladší s manželkou Annou, rod. Krištofovičovou. Na motorke, pravdepodobne ich brata Emila, sestry, zľava Jozefína a Anna , v rodine ich volali Pepča a Anča.

Karloveskí družstevníci pripravujú škôlku štepov viniča. Oráč Dominik Minárik, pri koni Zdeno Macháč, v pozadí Terézia Šrámková, mama Matúša a Igora Šrámkovcov. Približne na tomto mieste dnes stoja paneláky na Beniakovej ulici.

Dom rodiny Laznovských na hlavnej ulici dediny. Bol v poradí štvrtým domom na pravej strane ulice nad kostolom. Oproti ostatným domom bol pôvodne výnimočný tým, že nemal sedlovú, ale plochú strechu, viď. foto vedľa. V roku 1932 ho prestavali. Pred domom zľava ??, ? Laznovská so synčekom Jaroslavom na rukách, Michal Homola, Rudolf Rezek, ??, Jozef Laznovský, p. Čuřín, Ján Laznovský, Hana Čuřínová rod. Laznovská.

Terézia Šrámková so synom Matúšom. V pozadí budova OD BAŤA na rohu Michalskej ulice a dnes Námestia SNP.

V strede Ernestína Brankovičová, životná družka ThDr. Ferdiša Jurigu, matka jeho troch synov. Vpravo manželka jeho syna Vladimíra Anna, rod. Svačinová. Vľavo jej mama. Obe pochádzali zo Záhorskej Bystrice.

Colnice, v poradí slovenská a nemecká, na hranici s Nemeckou ríšou na Devínskej ceste v roku 1944.Veľmi vzácna fotografia – unikát. Fotografiu colníc, napriek intenzívnemu hľadaniu, autor stránky nenašiel v žiadnom inom zdroji. Medzi dvomi slovenskými colníkmi sedí Karol Distler ml., syn karloveského obchodníka, manžel Anny rod. Krištofovičovej.

Kamaráti na dvore domu Šághyovcov. Zľava Oskár Šághy, Matúš Šrámek, Karol Tomek. Maťo sedí na Oskárovom aute, ktoré sa uvádzalo do pohybu šliapaním do pedálov pod kapotou. Kolobežka je Maťova, vyrobil mu ju jeho krstný otec Viktor Markovič, majster v karloveskej vodárni.

Michal Homola a Karol Fabián vedú Elzu, kobylku Müllerovcov do Karlovského ramena, aby ju tam okúpali. V pozadí svah nad Devínskou cestou.

Mladí Karlovešťania na mostíku cez Karloveský potok v hornej časti Líščieho údolia. Mostíkom prechádzali povozy pre náklad brizolitu do lomu Jánošíkovcov a Ružovičovcov. Zľava Karol Bohunský – Kari Gari, Ferdinand Biskupič, Pavol Smutný, ??,??,??,??, na detskom vozíku Vojtech-Béla Biskupič.

Anton Bohunský (1892-1936) predposledný vlastník hostinca Bohunských v Líščom údolí, neskôr viecha JRD.

Štefan-Pišta Bohunský (1925-1992) posledný vlastník hostinca Bohunských v Líščom údolí, neskôr viecha JRD. Za cestou pivnica patriaca k hostincu, zbúraná v roku 2013.

Pani Bartovičová kočíkuje svoje prvé dvojčatá, Danu a Dušana. Ďalšie, Zlata a Zvonimír sa manželom Bartovičovcom narodili v roku 1941. Domy v dolnej časti dediny v pozadí Bartovičovcov, Tóthovcov, nemecká materská škôlka, ThDr. Ferdiša Jurigu.

Zľava Štefan Bohunský a Anton Ružovič na pravom brehu neďaleko tečúceho Karloveského potoka. Úle patrili Jozefovi Homolovi. Vyššie, v areáli Záhradníctva Valentová vidno hospodársky objekt s viacerými oknami, vzadu siluetu brizolitového lomu rodín Jánošíkovcov a Ružovičovcov. Na svahu nad lomom dnes stoja rodinné domy na Perneckej ulici. Vpravo je lesné údolie ktorým pretekal Karloveský potok, dnes Park SNP.

Kurz šitia v hostinci Teofila Bohunského, ktorý pre karloveské dievčatá a ženy pripravila firma Singer. Dospelí zľava 1. organizátor,?, p.Tóthová,?. Katarína Kostolanská vyd. Haulíková, Terézia Bohunská vyd. Nemečková, p. Maliková, 2. organizátor, Karolína Federlová vyd. Wernerová. Sediace zľava ?, Anna Federlová vyd. Kováčová, ?. Amália Froncová vyd. Šurláková

Manželia Lehrnbecherovci. Jozef (1850-?) Mária rod. Bohunská (1848-?, rodičia Šimon a Karolína rod. Krováčková). Narodilo sa im 7 detí.

Františka Berglová – Fány vyd. Veselá (1984-1926). Zomrela pri pôrode svojho druhého synčeka Janka.