Rodina Liďákovcov pred svojim domom. Stál hlboko na území Dúbravky, v mieste, kde je dnes obratisko električiek na Kútikoch. Považovali sa však za Karlovešťanov.

Ernest Zacskó ml., syn Ernesta Zacskóa st. a Gréti rod. Duchek sa narodil 23.3.1925 v Karlovej Vsi. V roku 1947 maturoval na Vyššej priemyslovej škole v Bratislave. Po maturite sa zamestnal vo vtedajšom Zemědelskom, dnes Slovenskom národnom múzeu v Bratislave ako reštaurátor. Neskôr, až do odchodu do dôchodku sa venoval reštaurovaniu a konzervovaniu historických hodín a hracích automatov. Počas vyše 40 rokov práce v múzeu všetky prešli jeho rukami. Mnohá z nich sú vystavené a desiatky uložené v depozitároch. Miloval Dunaj. V rozhovore pre bratislavský Večerník v roku 1995 sa z lásky k nemu vyznal takto: „ Lode, vlastne Dunaj boli mojím druhým koníčkom. Narodil som sa a vyrastal som v karloveskej vodárni. Keď som otvoril domové dvere, pred očami som mal rieku. Vlastne celú mladosť som prežil na jej brehu a na loďkách“. Dunaju ostal verný aj v rokoch dospelosti. Spolu s manželkou si postavili chatku na brehu Šulianskeho ramena Dunaja v jeho vnútrozemskej delte pri Bodíkoch. Krásu tohto čarovného miesta si spolu užívali aj z člna, ktorý vyhotovil vlastnými šikovnými rukami. Zomrel v roku 2002. Podľa želania jeho popol rozptýlili vo vlnách milovaného Dunaja. Výsledky práce jeho šikovných rúk si môžete pozrieť na tejto stránke v kategórii E. Zacskó ml. – reštaurátor

Po smrti Júliusa Prügera rodinnú vilu v Karlovej Vsi (stála v susedstve dnešného KCK na Molecovej ulici a zbúraná bola v roku 1972) užívala Magdaléna Prügerová s manželom Pavlom Szomoraym. V skleníku pestovali kvety a v okolí vily, v ovocnom sade, v účelových objektoch chovali­ angorské zajace. Časopis Nový svet publikoval v roku 1941 z ich zajačej farmy obrazovú reportáž s textom: „...V okolí Bratislavy, v Karlovej Vsi zaoberá sa chovom angorských zajacov farmár Szomoray. Navštívili sme túto farmu, ktorá sa postupne rozširuje. Dnes má 600-700 zajacov. Chov vyžaduje svedomitú opateru. Každý deň sa musia zajace prečesať, aby vlna bola stále čistá a aby sa nekudlila. Zvieratá strihajú štyri razy ročne, keď vlna dosiahne dĺžku 7-9 cm...“ (krátené). Na fotografii jeden z chovných objektov a v pozadí kostol sv. Michala

Karloveský potok na konci záhrady domu Šrámkovcov, ktorý stál z juhu v susedstve karloveskej školy. Terézia Šrámková – Marková s mladším synom Igorom.

Ernest Zacskó, modelár, sa narodil 28. 7. 1894 vo Veľkej Mači okr. Galanta v rodine tamojšieho notára. Absolvoval Vyššiu priemyslovú školu v Košiciach. Po skončení 1. svetovej vojny pracoval v rokoch 1919 – 1940 ako strojník v čerpacej stanici Mestskej vodárne v Karlovej Vsi. So svojou rodinou býval v bytovom dome pre zamestnancov v areáli vodárne. Tu sa rodine narodili dcéra Margita, ktorá sa vydala za Karlovešťana Jozefa Malíka a syn Arnošt s celoživotnou prezývkou Bubo. Od roku 1941 pracoval ako modelár v Regulačnom oddelení mesta Bratislavy a v rokoch 1958 – 1961v rovnakej funkcii na ÚNV mesta Bratislavy. Zomrel v roku 1980. Pochovaný je na Ondrejskom cintoríne. Zhotovovaniu modelov budov a predmetov sa najskôr venoval ako osobnej záľube. Neskôr profesionálne, ako zamestnanec útvarov, ktorých úlohou bolo regulovať výstavbu v mesta Bratislavy. Výsledky práce jeho šikovných rúk si môžete pozrieť na tejto stránke v kategóriách Vodáreň a E. Zacsko st. – modelár.

Po promócii RNDr Libora Ebringera na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Gratulovať mu prišli členovia rodiny a veľa Karlovešťanov.

V období predmníchovskej republiky bolo v Karlovej Vsi dobrým zvykom usporiadať na spasinku, dnes Kráľovej hore, juniáles. Karlovešťan Jozef Hablovič si na ne spomínal takto: „karloveskí šenkári tam narazili sudy s pivom, hrala karloveská dychovka, bolo veselo“ Snímka je z juniálesu v roku 1925. Vyparádení Karlovešťania stojaci zľava p. Metzenauerová s dcérou Alicou, Krištofovič, ?, Kozár, ?,?, Krištofovičová, Milan Krištofovič, jej syn, ?. Bohunský, Augustín Marek, dedo autora stránky. Kľačiaci zľava. Nemeček, ? p. Nemečková so synom, ?. Viktória Havránková-Mareková, dcéra A. Mareka so synom Františkom (neskôr tréner československého olypijského futbalového mužstva, ktoré v r. 1980 získalo na olympiáde v Moskve zlatú medailu), Karel Havránek so synom Karolom.

Záhradníctvo Valentová. V tom čase ZARES – Záhradníctvo a rekreačné služby mesta Bratislavy. Dnes Námestie sv. Františka. Vidno kotolňu s vysokým komínom a vedľa vľavo trafostanicu. Za cestou domy Karlovešťanov, vinohrady a záhrady vo vinohradníckom záhone Ubrexle (Unter Aixeln). Skupinka mladých zľava Jozef Lipcsay, Valika Sternmüllerová, Milan Babka, Ľudmila Bohunská, Ján Babka.

Sobáš Heleny Müllerovej a Rudolfa Baumgartnera v karloveskom kostole. Na stenách vidno obrazy krížovej cesty od Rudolfa Haulíka, kríž s ukrižovaným a cirkevné zástavy. Vzadu vľavo pod chórom je obraz, na ktorom boli uvedené mená padlých Karlovešťanov v 1. svetovej vojne. Behom času sa stratil a tak je dnes Karlova Ves jedinou mestskou časťou Bratislavy, ktorá nemá žiadnu pamiatku na obete veľkej vojny. V strede manželia Kozlíkovci — starí rodičia nevesty, vľavo s kravatou Jozef Müller, otec nevesty.

Pohľad do dvora domu Müllerovcov. Vpravo dom Karola Tomeka, ktorý práve začali búrať. Vzadu vinohrady a záhrady v Líščom údolí a strecha hostinca Bohunských.Vľavo dvere do bývalého Müllerových hostinca. Zľava Helena Müllerová so sesternicou Emíliou, Jozef Baumgartner s dcérou Evou, za bránkou sluha Müllerovcov Štefan (Müllerovci boli jedinou rodinou v Karlovej Vsi, ktorá mala sluhu, vykonával práce okolo domu a pomáhal aj vo vinohradoch. Mali aj slúžku s menom Máry), p. Müllerová-Kozlíková, mama Heleny, ?, Ludvík Bohunský.

Pred trafikou Štefana Pravdu. Vľavo Karolína Kostolanská-Wernerová, vedľa Ludvík Bohunský. Vpravo p. Müllerová-Kozlíková so svojou dcérkou Helenou a Štefan Pravda, majiteľ trafiky. Vpravo vidno časť karloveskej zvonice.

Po návrate z krstu v karloveskom kostole. V strede Helena Baumgartnerová-Müllerová, krstná mama, na rukách drží v perinke svoje krsňa, Vladimíra Bohunského, syna Ireny Bohunskej-Kostolanskej (vedľa vľavo) a Štefana Bohunského (na foto chýba). Nad ňou jej manžel, krstný otec Rudolf Baumgartner, vpravo p. Dvorčáková, karloveská babica. Ďalej vpravo manželia Kostolanskí. Vľavo Ondrej Kostolanský, Amália Piknová-Bohunská a Jozef Pikna s mladším synom. Chlapci vpravo Nandi Macher a starší syn Piknovcov.

Vinohrady a cesta v Líščom údolí. V strede manželia Klassovci, rodičia autora fotografie. Za zákrutou sa dnes nachádza viecha U Kadnára.

Karol Stelzer, syn Anny Stelzerovej rod. Bohunskej a Jána Stelzera. Pri Karloveskom ramene pod cestou do Devína, neďaleko Jurigradu. Koníky potom v ramene umyl a okúpal.

Nad bohatou úrodou. Sprava Cyril Kostolanský. Anna Smutná-Müllerová. Štefan Bohunský, Amália Kostolanská

Členovia RTJ Karlova Ves na Robotníckej olympiáde v Prahe. Prvý rad zľava Štefan Ruža, p. Komzalová, Viktória Jánošíková, Mária Bohunská, Alica Metzenauerová, ? Gulichová, Viera Komzalová, Mária Malíková, Miloš Komzala, učiteľ Eckert, zadný rad zľava Oto Landsman, Karel Landsman ml. ??, ?? František Komzala

Bratia Homolovci pri vykopávaní zemiakov na pozemku vedľa cesty na karloveský cintorín (kúsok cesty vidno vľavo nad vozíkom). Zľava Alojz, ?, Karol Stelzer, na ramene má kopál, nástroj,ktorým vykopával zemiaky, František a Leopold. V pozadí strecha Kostola sv. Michala.

Rodina Augustína Mareka vo dvore vlastného domu na hlavnej ulici č.18 (vpravo od prvej karloveskej školy). Vľavo jeho manželka Karolína, rod Bohunská. Na kolenách má najmladšiu dcéru Teréziu (vydatá Šrámková, mama autora tejto stránky), vedľa sú dcéra Mária a syn Augustín. Chýbajú deti Viktória a Ján. Muž s fajkou Martin Bohunský(1842-1917) je otcom Karolíny. S dvomi manželkami mal celkom 6 detí. Jeho synom bol aj hostinský Teofil Bohunský a Štefan Bohunský

Karloveskí mládenci na Slávikovej lúke pri Karloveskom ramene Dunaja. Dnes tam stojí jedna z dvoch opách, ktoré postavil JaT Real Estate, a.s . na pozemkoch, ktoré mu predalo mesto Bratislava, v čase keď bol jeho primátorom p. Ďurkovský a starostom MČ K.Ves p. B. Hollý. Jediná dievčina medzi mládencami je Eva Slezáková, vľavo Milan Kadnár a ďalej vľavo Libor Ebringer.

Na skúšobnej strelnici vo fabrike na muníciu, Patrónke. Prvý zľava Karlovešťan Jozef Malík. Dievčence, zberačky vystrieľaných nábojníc,Karlovešťanky, prvá zľava ??, štvrtá Františka Ebringerová

Veľkonočná šibačka, zľava Anton Kostolanský, Peter Malík, Ignác Sternmüller, Karol Malík, p. Zlatovský, Jozef Malík, Leopold Macher, Rudolf Lackovič. Sediaci Henrich Sternmüller a malý syn Ignáca Sternmüllera František.

S klobúkom hostinský František Bohunský 1850 – asi 1915. Horný rad zľava synovia František1881 – 1937, Rudolf 1884 – ?, dcéra Viktória 1878 – 1964 vyd. Jánošíková s dcérou Máriou. Na otcových kolenách syn Anton 1894 – 1936, vpravo dcéra Antónia 1896 – ?, manželka Františka rod. Müllerová s vnučkou od dcéry Márie vyd. Kratochvílovej, dcéra Elizabeta 1890 – 1966 vyd. Šimonová.

Regrúti. Horný rad zľava: Pavol Kopča, František Schvarz, ??, Jozef Müller, ??. Stredný rad zľava: František Müller, Andrej Dittrich, Ján Marek, ??, Rudolf Šrámek. Sediaci zľava: Karol Sternmüller, František Lehrnbecher, Štefan Kratochvíla, ??, Karol Tomek.

Pred vchodom do bytu Baumgartnerovcov. Zľava Helena Bohunská, neskôr vyd. Škultétyová, Rudo Baumgartner, jeho manželka Helena rod. Müllerová a Anton Sedláček st. Vpredu vchod do bytu rodiny Jozefa-Pepiho Lehrnbechera.

Pamiatka na hody. Horný rad zľava Ján Laznovský, Štefan Bohunský-Podpjerka, Ján Fabián, ?, ?, František Lehrnbecher, Ján-Jančl Bohunský, Ján Ebringer, František Egidy, Rudolf Lackovič. Stredný rad zľava Karol Homola, Rozália Liďáková, Ignác Sternmüller, Rudolf Bohunský, ?, Róbert Bohunský, František Fabián, Juraj Haverl, ?, Henrich Sternmüller, ?, Ján Haverl. V strede s fľašou ?. Ležiaci zľava ?, Karol Bohunský. Sediaci vľavo Karol-Kvačl Lehrnbecher, sediaci vpravo Andrej Dittrich.