Pohľad na stred Vodárenskej ul. z terasy pred kinom Fatra. Domy v tom čase zľava Karola Tomeka, Ebringerovcov, Laznovských, Imricha Suchána,v predstavbe ďalšieho bol kedysi obchod p. Krištofovičovej, v čase záberu tam bývali Silovičovci, posledný dom bol Jána Kratochvílu.Vľavo, nižšie pod kostolom sú dom rodiny Vavrovičovcov a vedľa Lehrnbecherovcov. Pred dokončením je výšková budova Vodohosodárskeho podniku š.p.

Obchod Karola Distlera ml. Bol v druhom dome na pravej strane ulice smerom od kostola. Obchod pôvodne patril Krištofovičovcom. Otvorili ho zač. 30-tych rokov. Vedľa Anny Distlerovej, rod. Krištofovičovej (manž. K. Distlera ml.) malá Fanka Silovičová.

Prvú pekáreň v obci otvoril Matej Doubek asi v roku 1925. Bola v zadnej časti domu na hlavnej ulici. V tom čase ho vlastnil Jozef Ruža ml., ktorý ho v roku 1929 predal p. Šághymu a ten v ňom otvoril mäsiarstvo. Na jednom mieste sa tak ocitli pre obyvateľov obce dva dôležité obchody. Na fotografii v čiernom Paulína Fuxová, dcéra Jozefa Ružu s deťmi, Matej Doubek, vľavo jeho manželka Mária, vpravo Anna Buzinkayová rod. Bohunská, s vnukom Jožkom Homolom. Bývala v susednom dome.

Dom Mateja Doubka na hlavnej ulici postavený asi v roku 1931 v ktorom bola jeho v poradí druhá pekáreň a predajňa. Narodil sa vo Valtinove v Česku. Po vyučení a tovarišských rokoch vo Viedni sa v roku 1925 usadil v Karlovej Vsi. Po jeho predčasnej smrti pekárstvo krátky čas viedla jeho manželka Mária za pomoci tovariša Ota Zálehu. V predajni bola po jej zániku aj opravovňa obuvi. V dome vľavo v tom čase býval karloveský poštový doručovateľ p. Srna, otec akadem. maliara Jozefa Srnu. Dom vpravo patril Jánovi Homolovi.

Stred Vodárenskej ul. Vpravo dom Kataríny Zouchovej, vedľa Jozefa Kratochvílu a Jána Kratochvílu. Vľavo od kostola dom Rudolfa Baumgartnera s manzardou. Vľavo pred parkom cesta na karloveský cintorín a do Longitálov. Vpravo cez karloveský potok do Líščieho údolia. Už stoja paneláky na budúcej Segnerovej ul .

Hluboká cesta, tak nazývali Karlovešťania hlboký úvoz, ktorý oddeľoval vinohradnícke záhony Kitrajbre a Slobodné .Vymlela ho voda stekajúca z vinohradov. Viedla ním poľná cesta. Malá časť z neho sa zachovala. Je vidno z môstika na Hudecovej ulici, neďaleko bývalej lisovne JRD Karlova Ves – Devín. Hlubokú cestu v zime s obľubou využívali aj karloveskí lyžiari. Libor Ebringer- šiltovke, Ivan Lehrnbecher v baretke, vzadu s W na svetri Tibor Šrámek.

Dolná časť Vodárenskej ulice. Vpravo potraviny p. Motla, neskôr p. Bartoviča, pred zbúraním koncom 60-tych rokov tam bola Chemodroga.(drogéria). Vedľa dom Tóthovcov (nie je vidieť), vo vedľajšom bola v r. 1940 zriadená nemecká detská škôlka. Pred zbúraním tam býval MUDr. Piťo Reinberger, v tom čase karloveský obvodný lekár. Vysoký dom s oblokom vľavo patril Zavadilovcom. Dnes je na tomto mieste ZUŠ J. Kresánka na Karloveskej ul.3.

Hostinec „U Fronca“ v dolnej časti hlavnej ulice. Dnes v susedstve ZUŠ J.Kresánka. Piata zľava p.Froncová rod.Vavrincová, siedmy hostinský Andrej (Andráš) Fronc, deviata zľava s fľašou vína ich dcéra Amália, vyd. Šurláková.

Deti z nemeckej škôlky so svojou Gretchen. V pozadí dom ThDr Ferdiša Jurigu.

Dom karloveského obuvníckeho majstra Polikarpa Podmajerského. Stál pod karloveskými vinohradmi s názvom Slobodné.

Karloveský potok na konci dvora Laznovských a Ebringerovcov. Korytovanie sa chlapcov na prehradenom potoku. Stojaci zľava Klement (Klemino) Kostolanský, Jozef Srna, Jolana Tomková. V korytách zľava Ludvik Bohunský (Cimpino), Libor Ebringer, Vladimír Doubek, Karol Müller, Miroslav Ruža. Karloveský potok mal pomerne malý prietok. Keď sa ale prehradil (zahrazdzil) kameňmi a drnami trávy (žgrencami), voda nad prehradením stúpla a dalo sa celkom dobre člnkovať v korytách na pranie (korytovať).

Karloveský potok, pôvodný názov Suchá Vydrica. V smere toku potoka, na pravej strane boli pozemky nazývané Rovnice. Ľavá strana patrila do Líščieho údolia. V ľavom  hornom rohu „presvitá“ poschodový dom Lorencovcov, ktorý dodnes stojí. Neďaleko tohto miesta je dnes viecha " Karloveská viecha U Kadnára "

Sánkovačka na „Hávedlovke“. Svah medzi vinohradmi v Líščom údolí, oproti dnešnej poliklinike. V jeho dolnej časti dnes stojí dom č. 64.

Hostinec Bohunských, potom viecha JRD v Líščom údolí. Stav pred asanáciou.

Vahadlová studňa, napájali z nej pasúci sa dobytok na karloveskom obecnom pasienku (na spasinku).Dnes je priestor známy ako Kráľova hora.

Dom, v ktorom bol známy hostinec Riviéra stál na ohybe cesty do centra Karlovej Vsi, pred vodárňou. Postavil ho začiatkom 30. rokov m.s. Jozef Ruža st. pre svojo syna Jozefa, aby ako absolvent hotelovej školy nemusel hľadať uplatnenie vo svete. V budove bol aj obchod, striedavo mäsiar, lekáreň a iné. Byt na hornom podlaží v čase záberu obýval známy výtvarník-karikaturista Viktor Kubal s rodinou. Posledná rekonštrukcia celkom zmenila pôvodný vzhľad domu. Dnes je v ňom umiestnená Tatrabanka. Vľavo od vchodu do hostinca stála v 30-tych rokoch benzínová pumpa. V čase záberu trafika Jána Matoviča. Objekt vľavo, vedľa zrúteného múru je mlyn, využívajúci vodu Karloveského potoka. Najstaršia správa o ňom je z roku 1763. Fotografiu vyhotovil František Silavecký v r. 1951.

Pohľad od hostinca Riviéra na východnú stranu smerom na Bratislavu. Dom vľavo pri ceste je hostinec „U Slávika“, v 30.tych rokoch obľúbené miesto bratislavskej bohémy. (Viď. P. Salner a kol. Taká bola Bratislava, str. 140). Príslušníci bohémy sa sem premiestnili z hostinca Zlatá fantázia, ktorý sa nachádzal nad cestou takmer pred internátom Lanfranconi.  Hostinec otvoril a vlastnil Karlovešťan Jozef Ruža (1820-1900) Po jeho smrti ho prevádzkoval jeho syn Štefan. Posledným hostinským bol Rudolf Slávik. Zanikol pri výstavbe Slovanskej cesty, ktorú otvorili v roku 1949. Vtedy  vybudovali aj novú dvoj koľajovú trať  do Karlovej Vsi, s konečnou neďaleko Riviéry.  Dnes, blízko miesta kde hostinec stál, stojí výšková budova Vodohospodárskej výstavby. V strede záberu je bývalý vodný mlyn na Karloveskom potoku, vedľa vpravo budova trafostanice vodárne z r.1933. Oba  objekty boli asanované počas budovania električkovej trate do centra Karlovej Vsi. Fotografiu vyhotovil František Silavecký  v r. 1947.

Pohľad od Riviery smerom na Bratislavu po predĺžení trate električiek bližšie k Riviere. Hostinec U Slávika už neexistoval, zbúrali ho. V ľavom dolnom rohu vidno nástupište autobusu do Devína. Vpravo dole tieň trafostanice vodárne a starý mlyn na Karloveskom potoku. Na horizonte vidno Bôrik, kde neskôr postavili vládny a stranícky hotel. Fotografiu vyhotovil František Silavecký.

Konečná stanica električiek do K. Vsi po predĺžení trate v r. 1950 bližšie k Riviere. Objekt s komínom je bratislavská vodáreň. V budove s radom okien boli byty zamestnancov vodárne. Viacpodlažný objekt celkom vpravo je trafostanica vodárne, vedľa starý mlyn. Začiatkom 50. rokov sa bratislavský ZARES na základe rozhodnutia mesta odhodlal vybudovať na karloveskom ramene Dunaja v mieste tzv. Slávikovej lúky plážové kúpalisko. Biely objekt v strede mal slúžiť ako šatne návštevníkov. Ďalej boli vybudované verejné WC a vstupný objekt, kde sa vyberalo vstupné. Zámer nevyšiel. Kúpajúci sa pokladňu ignorovali. V polovici 50. rokov budovu šatní získali karloveskí športovci, ktorí ju svojpomocne prebudovali. Vnikla tam telocvičňa, soc. zariadenia, šatne a klubovňa. Objekt využívali pästiari, zápasníci, vzpierači, stolní tenisti a cvičenci základnej telesnej výchovy. V ľavom dolnom rohu je dom rod. Dohnalovcov ( dnes benzínová pumpa ). Na ceste je vidieť autobus, ktorý premával do Devína a na tomto mieste mal konečnú.

Bratislavská mestská vodáreň v Karlovej Vsi, pohľad od Karloveského ramena. Zhotoviteľom projektu aj vlastnej stavby vodárne bola pražská firma C. Corte a spol. Umiestnenie vodného zdroja na dunajskom ostrove Sihoť, medzi K. Vsou a Devínom navrhol drážďanský stavebný radca Bernhard Sallbach. Slávnostné začatie stavby bolo 25.8.1884. Riadna prevádzka a dodávka vody pre obyvateľstvo Bratislavy začala 1.2.1886. Pôvodne na pohon vodných čerpadiel slúžili parné stroje. Strojové zariadenie vodárne sa postupne modernizovalo, parné čerpadlá v r. 1967 definitívne nahradili elektrické, kedy sa stal zbytočný aj 32.5 m vysoký komín.

Parné vodné čerpadlá v bratislavskej mestskej vodárni v Karlovej Vsi a ich obsluha, strojník Karlovešťan Štefan Ruža.(1895-1972).

Pôvodné zariadenie bratislavskej vodárne pozostávalo zo 7,5m hlbokej studne na ostrove Sihoť, sacieho potrubia do čerpacej stanice v Karlovej Vsi a výtlačného potrubia do vodojemu na Oslom vrchu. (Mudroňova ul.). V súvislosti s rozširovaním vodovodnej siete v Bratislave bolo potrebné vybudovať ďalšie zariadenia a zmeniť systém čerpania. Na ostrove Sihoť boli vybudované ďalšie studne a v r. 1912 uvedená do prevádzky predčerpávacia stanica s elektrickými čerpadlami. (miestny názov „malá vodáreň“). V rovnakom čase bol pod karloveským ramenom Dunaja vybudovaný priechodný tunel s východom na Devínskej ceste s dvoma potrubiami o priemere 350 mm, ktoré vyúsťovali vo vodárne v Karlovej Vsi. Predčerpávacia stanica je dnes súčasťou Vodárenského múzea a tunel s potrubiami je v prevádzke dodnes. Záber je z marca roku 1940, počas jarného vysokého stavu Dunaja.

Kostol Sv. Michala vznikol prestavbou kaplnky Sv. Jána Nepomuckého v roku 1935.

Väčší z dvoch zvonov vo veži Kostola sv. Michala. V r. 1860 ho kaplnke, predchodkyni kostola, darovali Karlovešťania Mathias Lučanič a Franz Müller (jeho syn, rovnako František (1866-1929) bol karloveským richtárom). Zvon odliali v dielni Carla Föhra v Bratislave. Na zvone je v dolnej časti text ANGESCHAFT VON MATHIAS LUCANIC UND FRANZ MÜLLER. V hornej časti GEGOSSEN VON CARL FÖHR IN PRESSBURG 1860.

Pohľad na nový cintorín, na ktorom sa začalo pochovávať začiatkom 20-tych rokov m. s. Existuje dodnes. V popredí pomník Dušana Jurigu, najstaršieho syna ThDr. Ferdiša Jurigu a Ernestíny Brankovičovej (1920 – 1933) V pozadí dom rodiny Kopčovcov (v tých časoch, keď niekto zomrel, tak sa hovorilo že „ odešél ke Kopčom“ ). Koncom 30-tych rokov dom už nestál.