Po smrti Júliusa Prügera rodinnú vilu v Karlovej Vsi (stála v susedstve dnešného KCK na Molecovej ulici a zbúraná bola v roku 1972) užívala Magdaléna Prügerová s manželom Pavlom Szomoraym. V skleníku pestovali kvety a v okolí vily, v ovocnom sade, v účelových objektoch chovali­ angorské zajace. Časopis Nový svet publikoval v roku 1941 z ich zajačej farmy obrazovú reportáž s textom: „...V okolí Bratislavy, v Karlovej Vsi zaoberá sa chovom angorských zajacov farmár Szomoray. Navštívili sme túto farmu, ktorá sa postupne rozširuje. Dnes má 600-700 zajacov. Chov vyžaduje svedomitú opateru. Každý deň sa musia zajace prečesať, aby vlna bola stále čistá a aby sa nekudlila. Zvieratá strihajú štyri razy ročne, keď vlna dosiahne dĺžku 7-9 cm...“ (krátené). Na fotografii jeden z chovných objektov a v pozadí kostol sv. Michala

Južná časť dnešnej Karloveskej ulice. Na mieste domov vľavo dnes stojí budova Umeleckej školy |Jozefa Kresánka. Hlboká priekopa pred domami slúžila ako náhon mlyna, ktorý stál na Karloveskom potoku. Za ihličnanmi stála vila bratislavskej hotelierskej rodiny Prügerovcov. Dom s dreveným oplotením je bývalý Pálffyovský majer. Vedľa chodníka pre peších vpravo bol dom ThDr Ferdiša Jurigu. Dnes parkovisko pred veľkopredajňou LIDL

Kríž pri vyústení Svrčej do Botanickej ulice. Odpoveď kedy a kto kríž postavil, nepoznala ani farnosť sv.Michala v Karlovej Vsi, ktorá pri ňom každoročne, v deň karloveských hodov, usporadúvala modlitbu veriacich. Nájdeme ju v nasledujúcom článku v bratislavských novinách Pressburger Zeitung. V nedeľu 11. 5. 1884 o 4. hod. popoludní na ceste do Karlsdorfu (Karlovej Vsi) vykoná vysoko-osvietený mestský farár a biskup Karl Heiller posvätenie kríža. Týmto pozývam všetkých veriacich. Jozef Ruža, vinohradník. Jozef Ruža sa narodil v roku 1820 v Gajaroch na Záhorí. V roku 1856 sa oženil s dcérou Karlovešťana Mathiasa Lučaniča, ktorý v roku 1860 na vlastný náklad postavil kaplnku sv. Jána Nepomuckého, predchodkyňu dnešného kostola sv. Michala. Jozef a Františka Ružovci vlastnili v karloveskom chotári niekoľko vinohradov. Aj pozemok, na ktorom stál spomínaný kríž, na vysviacku ktorého J. Ruža pozýva, bol v ich vlastníctve. Preto sa môžeme oprávnene domnievať, že ho aj na vlastné náklady nechali postaviť. Neďaleko kríža na rovnakom pozemku mala rodina aj svoj dom, v ktorom asi v roku 1886 otvorila hostinec. Po smrti Jozefa Ružu ho zdedil jeho syn Štefan. Keď aj on zomrel, vlastníkom hostinca sa stal Rudolf Slávik, podľa ktorého bola okrem hostinca pomenovaná aj blízka lúka pri Karloveskom ramene. Známa Slávikova lúka, v skratke Slávička, sa neskôr stala miestom športu a oddychu nielen Karlovešťanov. Dnes tam stojí aj nová lodenica MČ Karlova Ves ktorú otvorili 8.11.2019

Záhradníctvo Valentová. V tom čase ZARES – Záhradníctvo a rekreačné služby mesta Bratislavy. Dnes Námestie sv. Františka. Vidno kotolňu s vysokým komínom a vedľa vľavo trafostanicu. Za cestou domy Karlovešťanov, vinohrady a záhrady vo vinohradníckom záhone Ubrexle (Unter Aixeln). Skupinka mladých zľava Jozef Lipcsay, Valika Sternmüllerová, Milan Babka, Ľudmila Bohunská, Ján Babka.

Zima v Líščom údolí. Vpravo vidno starú pivnicu, pred ňou na druhej strane cesta budovu hostinca Bohunských (postupne Františka, Antona a Štefana), neskôr viecha JRD Karlova Ves-Devín. Pivnicu zbúrali v roku 2013, napriek protestom Karlovešťanov.

Záhradníctvo Bulhara Borisa Vodeničarova v zime. Karlovešťania p. záhradníka oslovovali jednoducho Boris. Záhony zeleniny zavlažoval vodou Karloveského potoka. Sčasti ho vidno v úžľabine v pravej časti fotografie. Ďalej pretekal tunelom pod cestou a cca po 300 m vyústil na Slávikovej lúke do Karloveského ramena Dunaja. Boris býval aj s rodinou v skromnom domčeku uprostred. Domy a objekty zľava: Mlyn na Karloveskom potoku, a za ním bytový dom zamestnancov vodárne, trafostanica vodárne, elektrická strojovňa vodárne s vežičkou a hromozvodom, kotolňa s násypníkom uhlia a komínom, strojovňa parných čerpadiel, Riviera, rodinný dom Jozefa Homolu ml. Na zástavke vidno autobus premávajúci do Devína. Dnes sa na území záhradníctva nachádza veľký ohyb cesty s traťou električiek a parčík pred výškovou budovou Povodia Dunaja. Mlyn a trafostanicu zbúrali v roku 1953.

Po prietrži mračien. Za stojacou električkou je vyústenie dnešnej ulice Na Riviére a dom Jozefa Homolu ml. pred ktorým dnes stojí reštaurácia Kontajner. Autobus stojaci pred Riviérou premával v tom čase až na horný koniec dediny a obratisko mal na lúke Farárka. Vpravo vedľa chodníka pod stráňou bolo záhradníctvo Bulhara Borisa Vodeničarova.

Brigáda na úprave priestoru pred novou školou na Vodáreňkej, dnes Karloveskej ul. č.3 ( škola nie je v zábere). Vľavo budova Domu kultúry na Komsomolskej, dnes Molecovej ul. Vpravo je vila bratislavskej hotelierskej rodiny Prügerovcov z roku 1925. Po II. svetovej vojne slúžila rovnako ako priestor pred ňou karloveskej mládeži, pod názvom Domov sdruženia slovenskej mládeže, neskôr ako Domov mládeže.

Rodinný dom Teofila Bohunského bol jedným z prvých domov postavených v časti obce nazývanej  Na lúčkach . Pred domom stojí jeho majiteľ so svojimi dcérami, vpravo staršou Máriou vyd. Liškovou a Teréziou vyd. Blatnickou. Má prikryté ľavé oko. Prišiel oň pri práci v známej Patrónke. Neskôr nosil sklenenú náhradu. Ľavá zo žien na verande domu je manželka Teofila, Mária Ščepková. V roku 1924 Teofil postavil v dedine dom so známym hostincov, do ktorého sa aj s rodinou presťahoval. Dom na fotografii v roku 1926 predal Kozlíkovcom, ktorí do Karlovej Vsi prišli z Veľkého Rovného, okres Bytča.

Pohľad do dvora domu Müllerovcov. Vpravo dom Karola Tomeka, ktorý práve začali búrať. Vzadu vinohrady a záhrady v Líščom údolí a strecha hostinca Bohunských.Vľavo dvere do bývalého Müllerových hostinca. Zľava Helena Müllerová so sesternicou Emíliou, Jozef Baumgartner s dcérou Evou, za bránkou sluha Müllerovcov Štefan (Müllerovci boli jedinou rodinou v Karlovej Vsi, ktorá mala sluhu, vykonával práce okolo domu a pomáhal aj vo vinohradoch. Mali aj slúžku s menom Máry), p. Müllerová-Kozlíková, mama Heleny, ?, Ludvík Bohunský.

Posledný pohľad z paneláku č.4 na Segnerovej ul. na  historickú časť Karlovej Vsi pred jej zbúraním v roku 1968. Na mieste obratiska električiek je dnes parkovisko pred predajňou BILLA. Vpravo podlhovastá budov hostinca Teofila Bohunského, neskôr zdravotné stredisko. Nižšie veža na sušenie hadíc novej hasičskej zbrojnice. Starú z roku 1899, ktorá stála neďaleko, už zbúrali. Ani táto nová neušla svojmu osudu, padla ako všetky domy na jej okolí. S fotografiami Karlovešťana Viliama Klassu sa mohla verejnosť zoznámiť na výstave v Senior klube Nezábudka v marci a apríli roku 2018 a neskôr aj v priestoroch MÚ v Karlovej Vsi.

Mostík na Karloveskom potoku v lese v hornej časti Líščieho údolia, dnes Park SNP. Vľavo od rozšíreného úseku cesty sa aj dnes nachádzajú zvyšky starého kameňolomu. O kúsok ďalej je dnes severný vstup do Parku SNP. Ešte kúsok ďalej končia schody z Púpavovej ulice. Vidno aj pôvodné rodinné domy na konci Líščieho údolia.

Severozápadne, neďaleko schodov, vedúcich dnes z Púpavovej ulice do Líščieho údolia, stála do roku 1967 horáreň. Istý čas v nej pôsobil ako horár Karlovešťan Emil Olšovský. Vyše desaťročie tam bol horárom Jozef Zatkalík a posledným pred jej zbúraním pán Borovský. Na mieste, kde stála horáreň bola najskôr tehelňa. Aj záhon, na ktorom stála, sa nazýval „Pri czihelni.“ Malá vzdialenosť od historickému centra Karlovej Vsi nás oprávňuje predpokladať, že z tehál, ktoré tu vyrobili, stavali v rokoch 1780 – 1782 aj prvé karloveské domy. Výrobu tehál, okrem dostatku vhodnej hliny v blízkom okolí, umožňoval aj neďaleký prameň. Kedysi sa voda z neho dostávala do Karloveského potoka cez malý močiar podzemným priesakom. Dnes, po mohutných zemných úpravách súvisiacich s výstavbou dvojsmernej komunikácie, obratiska a električkovej trate do Dúbravky, vyteká z dvoch rúr a asi po 50 metroch sa ako malá stružka pri konci spomínaných schodov stráca v kanalizácii, v ktorej je uväznený aj niekdajší Karloveský potok.

Rodičia s dcérkou idú zo sídliska Kútiky do Líščieho údolia. Vidno kanalizačnú rúru, do ktorej boli zvedený Karloveský potok. Vpravo v záhradách neskôr vybudovali dnešnú IUVENTU. Hore vidno budovanú dvojprúdovú cestu a trasu električky do Dúbravky .V mieste troch štíhlych stromov v strede záberu je dnes kúpalisko Rosnička. Na svahu vľavo, tam kde sú stĺpy elektrického vedenia, sú dnes schody z Kútikov do dnešného Parku SNP.

Pôvodné rodinné domy pred vstupom do Líščieho údolia zo severu. Dnes sú všetky prebudované a pribudlo veľa nových, mnohé sú postavené aj v štýle „podnikateľského baroka“. Asi 100 m ďalej, vľavo od posledného domu, je dnes parkovisko a nad ním IUVENTA. V nízkom lesíku približne pred posledným domom vpravo, dnes končia schody z Kútikov do Parku SNP.

Lúka Lawrenczova draga nad obratiskom električiek do Dúbravky v Karlovej Vsi. (názov je v chorvátčine, pôvodne bola súčasťou dúbravského chotára). Dnes je zastavaná. V spodnej časti sú objekty Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR a veľké parkovisko. V hornej časti, pod lesom sú nedokončené objekty Cyklotrónového centra SR. Vpredu v údolí pod lesom Sitina je dnes Park SNP. Na svahu v strede záberu, kde vidieť pekné záhrady, sú dnes rodinné domy. a Púpavová ulica na Kútikoch.

Zima na Karloveskom potoku v lese, v hornej časti Líščieho údolia, dnes Park SNP.

Pohľad z paneláku č.4 na Segnerovej ul
Vpravo cesta v Líščom údolí. Nad ňou rozostavané domy niektorých Karlovešťanov, ktorí o svoje pôvodné prišli pri výstavbe panelákov. V strede trasa Karloveského potoka , po jeho zvedení do kanalizačnej rúry, ktorú je miestami vidno. Hore údolie, v ktorom v roku 1984 vytvorili Park SNP. V ľavom roku vidno časť záhradníctva Valentová. Vpravo ešte rodiace vinohrady v záhone Fuchsleiten – Puclíky v tom čase v správe Štátneho majetku Rusovce.

Pohľad do Líščieho údolia a na rozostavané paneláky na Segnerovej ul. Rozostavané rodinné domy dole vlastnili bratia Lórencovci, ľavý Anton, pravý František. Stoja dodnes, ako aj ďalšie domy vpravo. V prvom dome vpravo, od domu F. Lórenca, žil so svojou rodinou Cyprián Bernát, organizátor športového a kultúrneho života v Karlove Vsi v rokoch 1938 – 1968

Vinohrady v záhone Fuchsleiten v miestnom nárečí „Puclíky“. V popredí domy v Líščom údolí.

Stavebné práce v lese na konci Líščieho údolia, súvisiace so zvedením Karloveského potoka do kanalizačnej rúry. dnes Park SNP. Vľavo nad lesom rozostavaný panelový dom na Púpavovej ulici.

Pohľad na Karlovu Ves z miesta, ktoré Karlovešťania nazývali Na vršku. Tu bol začiatok Líščieho údolia. Po zobrazenej ceste chodievali Karlovešťania od roku 1929 do roku 1949 na konečnú zástavku električiek, ktorá bola v mieste pred dnešným študentským hotelom Družba. Dnes má názov Svrčia ulica.

Dom Karola Tomeka na Vodárenskej ulici pred zbúraním. Vľavo dom Müllerovcov, vpravo Ebringerovcov. Dom od svojho vybudovania v roku 1780 vzhľad pravdepodobne veľmi nezmenil. Vo dvore už vidno tehly na nový. K. Tomek sa tak stal po Jozefovi Ružovi druhým, ale aj posledným vlastníkom poschodového domu na Vodárenskej ulici.

Vľavo trasa Karloveského potoka uväzneného do veľkých betónových rúr. Vpravo v Líščom údolí štvorica nových takmer rovnakých domov, vtedy sprava Figurovcov, Slukovcov, Veselkovcov a (o trochu vzadu) MUDr Štefana-Piťu Reinbergera.

Pohľad na Karlovu Ves po výstavbe prvých panelákov na dnešnej Segnerovej ulici.