Severozápadne, neďaleko schodov, vedúcich dnes z Púpavovej ulice do Líščieho údolia, stála do roku 1967 horáreň. Istý čas v nej pôsobil ako horár Karlovešťan Emil Olšovský. Vyše desaťročie tam bol horárom Jozef Zatkalík a posledným pred jej zbúraním pán Borovský. Na mieste, kde stála horáreň bola najskôr tehelňa. Aj záhon, na ktorom stála, sa nazýval „Pri czihelni.“ Malá vzdialenosť od historickému centra Karlovej Vsi nás oprávňuje predpokladať, že z tehál, ktoré tu vyrobili, stavali v rokoch 1780 – 1782 aj prvé karloveské domy. Výrobu tehál, okrem dostatku vhodnej hliny v blízkom okolí, umožňoval aj neďaleký prameň. Kedysi sa voda z neho dostávala do Karloveského potoka cez malý močiar podzemným priesakom. Dnes, po mohutných zemných úpravách súvisiacich s výstavbou dvojsmernej komunikácie, obratiska a električkovej trate do Dúbravky, vyteká z dvoch rúr a asi po 50 metroch sa ako malá stružka pri konci spomínaných schodov stráca v kanalizácii, v ktorej je uväznený aj niekdajší Karloveský potok.