Pôvodné zariadenie bratislavskej vodárne pozostávalo zo 7,5m hlbokej studne na ostrove Sihoť, sacieho potrubia do čerpacej stanice v Karlovej Vsi a výtlačného potrubia do vodojemu na Oslom vrchu. (Mudroňova ul.). V súvislosti s rozširovaním vodovodnej siete v Bratislave bolo potrebné vybudovať ďalšie zariadenia a zmeniť systém čerpania. Na ostrove Sihoť boli vybudované ďalšie studne a v r. 1912 uvedená do prevádzky predčerpávacia stanica s elektrickými čerpadlami. (miestny názov „malá vodáreň“). V rovnakom čase bol pod karloveským ramenom Dunaja vybudovaný priechodný tunel s východom na Devínskej ceste s dvoma potrubiami o priemere 350 mm, ktoré vyúsťovali vo vodárne v Karlovej Vsi. Predčerpávacia stanica je dnes súčasťou Vodárenského múzea a tunel s potrubiami je v prevádzke dodnes. Záber je z marca roku 1940, počas jarného vysokého stavu Dunaja.