Kanalizáciu na odvod dažďovej vody v roku 1950 na vtedy ešte nepomenovanej, od roku 1958 Vodárenskej ulici.Občania ju budovali  svojpomocne – brigádnicky, pomáhali aj vojaci. V ryhe zľava Vojtech Tóth, Jozef Homola ml., František Lehrnbecher, Jozef Kratochvíla. Stojaca Anna Novotná. Uprostred karloveský poštár p. Bilický. Vpravo dom karloveského lesníka Emila Olšovského. Na tomto mieste bude o 5 rokov nástupište električiek,vracajúcich sa z kruhového obratiska na Ružovej lúke. Viď foto vpravo.

Budovanie kanalizácie na odvod dažďovej vody v roku 1950 na vtedy ešte nepomenovanej, od roku 1958 Vodárenskej ulici. Ukladanie kanalizačných rúr pokračovalo východným smerom do Karloveského potoka. V jeho trase  vzápätí vybudovali cestu do Líščieho údolia. Jej prvý názov bol Sokolská ulica, čo zohľadňovalo nemalý podiel členov karloveskej organizácie Sokol na jej budovaní. Karloveský sokol vzápätí zrušili a ulicu premenovali na Priechodnú. Vľavo dom rodiny Reindlovcov. Pani Reindlová bola uvádzačkou v karloveskom kine Fatra. V prvom dome vpravo žila rodina Novotných a pani Anna Buzinkayová s vnučkou Valikou. Vedľa je dom Šághyovcov, v ktorom mali svoje mäsiarstvo. Mäso údeniny po jeho znárodnení. Vzadu za karloveským potokom v Líščom údolí vidno vinohrady a záhrady v záhone Fuchsleiten, v karloveskom nárečí Puclíky. Svah s pokosenou ďatelinou vpravo je "Hávedlovka", v zime obúbené miesto sánkovania a lyžovania.

Budovanie kanalizácie na odvod zrážkovej vody  v roku 1950 na vtedy ešte nepomenovanej, od roku 1958 Vodárenskej ulici. Vľavo hostinec Teofila Bohunského z roku 1924, v tom čase už zdravotné stredisko. Vpravo vidno strechu domu Pavla Bohunského, karloveského richtára v rokoch 1933 – 1939. V jeho dome bola zriadená prvá karloveská pošta.V dome hore, s dvomi komínmi bývalo viacero karloveských rodín. Za drevinami vpravo sa nachádzala  Ružova lúka, na ktorej bolo neskôr obratisko električiek. Dnes parkovisko a veľkopredajňa BILA.

Karloveskí družstevníci v prvomájovom sprievode na ul. Obrancov mieru. Vlajkonosič vľavo Ján Haverl, vpravo Matúš Šrámek st., autorov otec.

Vystúpenie dievčat na športovom dni v roku 1941, na ihrisku karloveskej školy.

Zdobenie motorovej striekačky karloveských hasičov pred jej slávnostnou vysviackou. Domy v pozadí sprava Haverlovcov, mäsiarstvo Šághyovcov, cez striekačku vidno dom Juraja Bohunského a vľavo stodolu na Ružovej lúke. Hasiči, Jakub Fronc a na striekačke František Lehrnbecher.

Kurz šitia v hostinci Teofila Bohunského, ktorý pre karloveské dievčatá a ženy pripravila firma Singer. Dospelí zľava 1. organizátor,?, p.Tóthová,?. Katarína Kostolanská vyd. Haulíková, Terézia Bohunská vyd. Nemečková, p. Maliková, 2. organizátor, Karolína Federlová vyd. Wernerová. Sediace zľava ?, Anna Federlová vyd. Kováčová, ?. Amália Froncová vyd. Šurláková

Na dvore karloveskej školy. Otvorenie školského roku 1948 – 49. Na tribúne členovia rodičovského združenia, učitelia a zástupcovia spoločenských organizácií. Rádio slúžilo ako reproduktor.

Jozef Šimon (1880 – 1926) a Alžbeta Johana (Lízi) Bohunská (1890 – 1966) , dcéra hostinského Františka Bohunského a Františky, rod. Müllerovej.

Oltár pri príležitosti sviatku Božieho tela pred domom Smutných na Vodárenskej ulici. Vpravo budova Jozefa Ružu v ktorej bol hostinec.

Svadba Pavla Smutného ml. Vedľa nevesty Anna Smutná, ženíchova sestra a E. Labár

Sobášna sieň. Po otvorení novej školy na Karloveskej ulici v r. 1960 do budovy starej premiestnili Obv. NV v Karlovej Vsi. Trieda, do ktorej bol vchod z dvora, poslúžila ako sobášna sieň. Predseda Obv. NV Karlova Ves Ján Ebringera jeho asistentka Božena Kuklová počas sobášneho obradu.

Plávajúca lodenica FTVŠ UK na definitívnom mieste v Karloveskom ramene Dunaja. Tu 44 rokov slúžila aj oddielu rýchlostnej kanoistiky Slávie UK Bratislava, ktorého dres obliekali desiatky majstrov bývalého Československa, viacerí olympionici, účastníci majstrovstiev sveta a Európy, aj Ľubomír Kadnár, Ľubor Štark, Martina Kohlová a Marián Ostrčil. V pozadí je rozostavaná budova Vodohospodárskej výstavby na dnešnej Botanickej ulici. Na brehu chodník, spájajúci Slávikovu lúku s areálom lodeníc. Slúži dodnes.

Plávajúca lodenica FTVŠ UK je už v Karloveskom ramene, blízko lodenice Vodáci Tatran Karlova Ves . Vpravo vedľa kotviaceho člna je ústie potoka Vydrica, pretekajúceho Mlynskou dolinou.

Remorkér s plávajúcou lodenicou FTVŠ UK v závese nabral smer do Karloveského ramena.

Remorkér v závese s lodenicou FTVŠ UK Bratislava sa plaví do Karloveského ramena. V roku 1967 doc. Ladislav Čepčiansky, úspešný čs. olympionik v K1, pôsobiaci vtedy ako pedagóg na FTVŠ UK, navrhol prebudovať vyradený dunajský remorkér Liptov na plávajúcu lodenicu a umiestniť ju v Karloveskom ramene Dunaja. Prestavbu realizovali v bratislavskom prístave. V roku 1968 lodenicu dopravili na miesto určenia v ramene. Od roku 2012 ju možno vidieť zakotvenú pri brehu hlavného toku Dunaja, pred novou lodenicou FMFI UK pod botanickou záhradou.

Foto pri príležitosti vyrobenia 500-tisíceho delostreleckého náboja v bratislavskej Patrónke. Karlovešťania na fotke: v hornom rade prvý zľava Juraj Fabián, sediaci s nábojnicami vľavo L. Bohunský, vpravo Šimon Bohunský

Pred vysviackou novej motorovej striekačky karloveských dobrovoľných hasičov. Vľavo hasičská zbrojnica, vzadu stodola na Ružovej lúke. V slávnostných uniformách hasiči zľava 1. Hedrich Baumgartner, 3. Augustín Marek (môj dedo). Na striekačke mladé Karlovešťanky, členky speváckeho zboru.

Oberačková slávnosť. Voz s oslavujúcimi mieril do hostinca Teofila Bohunského, kde bola zábava. Na kozlíku vpravo Henrich Baumgartner. V dome vľavo neskôr býval karloveský poštár p. Srna, otec akademického maliara Jozefa Srnu. Dom vpravo vlastnil Ján Homola. Oberačkové slávnosti mali v Karlovej Vsi dlhú tradíciu. Prvú zmienku o nich nájdeme v novinách Pressburger Zeitung z roku 1898.

Časť sprievodu obcou pri príležitosti usporiadanie športového dňa v areáli karloveskej školy v roku 1941. V čele skupiny karloveských gardistov je Peter Čáp, syn učiteľa a správcu karloveskej školy Jána Alexandra Čápa. Dom s dvomi komínmi patril Pavlovi Bohunskému, karloveskému richtárovi v rokoch 1934 – 1939. Bola v ňom zriadená prvá pošta v obci a druhé telefonické spojenie do dediny, po karloveskej vodárni. Za agátovým kríkmi sa rozprestierala Ružova lúka, kde od roku 1954 bolo obratisko električiek, dnes predajňa Billa a parkovisko.

Oslava 1. mája. Karlovešťania čakajú na zaradenie do prvomájového sprievodu na Kolárovom námestí. V popredí zľava František Kadnár - karloveský obuvník, ??, Darinka Kmeťová, jej mama Jarmila, Gizka Federlová, ??, Alfréd Lisý, starší syn karloveského maliarskeho majstra (v dospelosti tragicky zahynul), Jozefína Kostolanská,??, Alica Kozlíková, Anna Distlerová, Štefánia Bohunská, Hedviga Šimončičová, ??.

Karlovešťania, členovia a priaznivci Československej soc. dem. rob. strany na oslave sviatku 1. mája v Roku 1927. (Snímka je pravdepodobne z niektorého hostinca, ktoré sa vtedy nachádzali pri ceste na Železnú studničku.)

Prvé sväté prijímanie. Na schodoch pred kostolom sv. Michala. Zľava horný rad: Eduard Günther,??, Alfonz Metzenauer, p. učiteľ Herzán, páter??, p. Volárová, Jozef Srna neskôr akademický maliar, Pavol Kostolanský, p. Homolová. Deti zľava. Horný rad Božena Bohunská, Anna Homolová, Helena Volárová, Mária Matovičová, Anna Berglová. Stredný rad Jaroslav Laznovský, Ružena Ružová, Karol-Kalino Homola. Dolný rad Alojz Smutný, Matúš Šrámek, Laco Hanzlovič. Vpravo p. učiteľka Alžbeta Hrdová.

Konečná električky do Karlovej Vsi po predĺžení trate bližšie k Riviére v roku 1949. V čase záberu na ceste, ktorú vybudovali v rámci výstavby Slovanskej cesty, prebiehali rýchlostné motocyklové preteky o Dunajský pohár.

Slávnostné otvorenie školského roku, na dvore karloveskej školy. Pri mikrofóne žiak Vlado Karel. Vedľa učiteľ ? a predseda ZRPŠ p. Hrdlovič. Za povšimnutie stoja použité obrazy štátnikov. Prezident T.G. Masaryk vedľa Gottwalda a Stalina. Možno svetová rarita.