Mapa s názvom Preszburg a jeho okolie je prílohou diela, v preklade „Bratislava slobodné, kráľovské, hlavné a korunovačné mesto“, ktoré v roku 1781 vydal významný historik, geograf a kartograf Ján Matej Korabinský. Vznik mapy možno datovať do roku 1778. Na výreze z nej je zobrazená západná časť okolia mesta. Nájdeme na ňom nemecké názvy dedín Lamača aj Dúbravky. Dedina Karlsdorf – Karlova Ves v čase vzniku mapy ešte neexitovala. Na mieste medzi pálfiovskými vinohradmi a bratislavským vinohradníckym záhonom Fuchs Leiten, kde ju Karol Jozef Hieronymus Pálfi v roku 1780 založil, sú na mape zaznamenané iba dva domy (obdĺžnik). Jedným z nich bol s veľkou pravdepodobnosťou pálfiovský majer. Na Suchej Vydrici stál Schwarz-Edlerský mlyn a deväť mlynov na Vydrici. V riečisku Dunaja sa nachádzal ostrov Rutten Leber, v preklade Pečeň mieňa (mieň-ryba), predchodca ostrova Käsmacher, dnes Sihoť. Bodkou je označené miesto, kde sa nachádzala ruina kostola sv. Margity (neskôr známy ako Pustý kostelíček), ktorý stál v stredovekej dedine (osade) Selendorf, ktorá zanikla v polovici 16.storočia. Dnes je tam areál ústavov SAV.