Dvojičky Bartovičovcov Dušan a Danka , Zvono a Zlatka pred obchodom ich otca. Nápisy na dome sú z obdobia, keď ešte aj mnohí karloveskí Nemci verili vo víťazstvo v 2. svetovej vojne

Bývalý obchod G. Bartoviča, v tom čase DROGÉRIA. Vedľa dom Karola Tótha (deti Lida a Paľo)

V popredí vinohrady v záhone Slobodné. Pod nimi zľava poschodový dom karloveského stolára Františka Lechkého, malý dom Schwarcovcov, domy Polikarpa Podmajerského, Ondreja Košnára (vedľa vyústenie ulice Za kinom) ?, Zelenkovcov. Ešte existovali vinohrady a záhrady v záhone Puclíky v Líščom údolí.

Trasa riečiska Karloveského potoka, ale už v betónových rúrach. Územie vpravo, pod lesom patrilo do chotára Lamača a malo názov KUTITE. Podobnosť názvu karloveského sídliska KÚTIKY teda nie je náhodná. Na svahu pod lesom tam vybudovali IUVENTU a veľké parkovisko. Územie vľavo od potoka s názvom KRČE patrilo do chotára Dúbravky. Dnes je tam zástavka električky Dolné Krčace. Približne v mieste, kde stoja štyri štíhle stromy, je dnes kúpalisko Rosnička a vedľa futbalový štadión. Na svahu vpravo od zobrazeného územia dnes stojí IUVENTA.

Veľkonočná šibačka u Bartovičovcov. Stojaci zľava p. Bartovič, Mirko Ruža, Milan Malík, p. Bartovičová, Ferko Kratochvíla, Karol Šafarík – desiatnik ČSĽA, Milan Kopča. V strede trojica Bartovičovie dievčat, zľava najmladšia Andula, Dana – najstaršia a Zlatka. V podrepe zľava Zvono Bartovič, Libor Ebringer a Imrich Suchán

Zlatka Bartovičová – v pruhovanom tričku na vode Karloveského ramena.

Ľubomír Kadnár (27. 9. 1941 – 9. 11. 2008) sa narodil v Karlovej Vsi rodičom Antonovi a Jozefíne Kadnárovcom. Športovo vyrastal na Karloveskom ramene Dunaja v lodenici Tatrana Karlova Ves. Bol československým olympionikom, úspešným viacnásobným účastníkom majstrovstiev sveta a Európy a držiteľom 26 titulov majstra Československa v rýchlostnej kanoistike. Vyše dvadsať rokov viedol Slovenský zväz rýchlostnej kanoistiky. Určité obdobie stál aj na čele československého zväzu. Bol spoluzakladateľom Slovenského olympijského výboru a jeho čestným členom. Na magistráte mesta bol riaditeľom Správy telovýchovných a športových zariadení mesta Bratislavy. Do roku 2004 bol po profesorovi Čárskom v poradí tretím predsedom vodáckeho klubu Tatran Karlova Ves. Bol aktívnym členom oddielu karloveských skautov neskôr aj oldskautov. V roku 2007 bol vyznamenaný Zlatými kruhmi SOV, ktoré sa udeľujú olympijským víťazom, osobnostiam svetového a slovenského športu za výnimočný prínos k olympijskému hnutiu a športu.

JUDr. Milan Kadnár (2. 6. 1936 – 25. 11. 2009) sa narodil v Bratislave rodičom Antonovi a Jozefíne Kadnárovcom. Vyrastal v Karlovej Vsi. Bol zakladajúcim členom karloveského skautského oddielu. Tiež sa venoval rýchlostnej kanoistike. S Karlovešťanom Mikulášom Kérim získal v roku 1954 titul majstra ČSR v kategórii K2. Vysokoškolské štúdium práva začal na Právnickej fakulte UK v Bratislave. Dokončil ho absolvovaním Moskovského inštitútu medzinárodných vzťahov v roku 1961. V diplomatických službách zastával celý rad významných funkcií. V rokoch 1977-1983 a 1986-1987 bol veľvyslancom Česko-Slovenska v Rakúsku a v rokoch 1990-1991 v NSR. Neskôr pôsobil v rôznych funkciách v súkromnej podnikateľskej sfére. Od roku 2004 pracoval ako asistent - poradca poslanca Európskeho parlamentu PhDr. Miloslava Ransdorfa v Bruseli. Je autorom viacerých kníh o Nemecku, diplomacii, ekonómii, špionáži a dejinách. Mnohé vyšli pod pseudonymom Martin Dunajský.

Anton Kadnár (1909-1945), typograf, rodák z Hochštetna, dnes Vysoká pri Morave. S rodinou býval v Karlovej Vsi na hlavnej ulici, na prvom poschodí domu Jozefa Ružu. Aktívny organizátor politického, kultúrneho a športového života v Karlovej Vsi. Na jeseň r. 1942 bol ako člen ilegálnej komunistickej strany a za prechovávanie zbraní a streliva pre partizánov uväznený. Po roku väzenia ho prepustili. Dňa 4. februára 1945 opäť uväznili. 31.marca 1945, teda štyri dni pred oslobodením, bol posledným transportom väzňov z bratislavskej hlavnej stanice prevezený do Mauthausenu, odkiaľ sa nevrátil. Meno Antona Kadnára nesie jedna z ulíc v Bratislave - Krasňanoch a námestie v jeho rodnej obci. Jeho mučenícku smrť, ako aj smrť ďalších Karlovešťanov v boji proti fašizmu pripomína pamätná tabuľa na budove Karloveského centra kultúry na Molecovej ul. v Karlovej Vsi.

Učiteľský zbor karloveskej školy. Hore Pavel Eckert. Nižšie Jaroslav Fiala – správca školy a Oľga Korneková. Dole zľava Alica Škripeňová. Elena Zlatovská, Jozefa Fialová.

Karloveskí družstevníci zakladajú škôlku mladých sadeníc, štepov viniča.

Vinohrady v záhone Prainkikle – Braun Glöckln. Dnes približne v mieste vyústenia Matejkovej a Pribišovej ulice do Majerníkovej ul. na Dlhých Dieloch. V tom čase tam mali karloveskí družstevníci svoje záhumienky.

Vinohrady, vysadené JRD Karlova Ves v záhone Kinisperky – Königsberg v okolí dnešnej Veternicovej a Hlaváčikovej ulice na Dlhých dieloch, pred ich likvidáciou.

Karloveský spasinek – pasienok, dnes známejší ako Kráľova hora. Pôvodne tam obecní pastieri pásli kravy Karlovešťanov. Koncom 50-tych rokoch m. s. tam JRD Karlova Ves – Devín vykonalo rozsiahle terénne úpravy. Na zrekultivovanej pôde potom vysadili čierne ríbezle. Koncom 70-tych rokov sa ich pestovanie na tomto záhone stalo nerentabilným, preto ich vyklčovali a na uvoľnenej ploche vysievali obilniny a kukuricu. Snímka je z tohto obdobia. Neskôr v nadväznosti na likvidáciou Karlovej Vsi a aj výstavbu obytného súboru Dlhé diely, JRD pôdu na bývalom pasienku prestalo využívať. Dnes slúži na rekreáciu a oddych, nielen obyvateľom Karlovej Vsi, ale aj milovníkom prírody z Bratislavy.

Družstevníkmi vysadené egreše a broskyne v záhone Ubrexle – Unter Aixeln – v mieste, kde je dnes Beniakova ulica a športový areál neďalekej školy na Majerníkovej ul. na Dlhých dieloch.

Futbalové mužstvo Karlovej Vsi. Stojaci zľava Vlado Koník, Igor Šrámek, Láďo Tomek, Milan Malík, Milan Bohunský, František Lechký. V podrepe Viktor Distler, Jaroslav Bohunský, Laco Strnad, Jozef Rybár, Mikuláš Kéri, Karol Kovačovský

Karloveskí požiarnici. Stojaci zľava Emil Baumgartner, Miloš Holbein, Milan Barut, Milan Kuchár, Róbert-Robo Bohunský. V podrepe zľava Ján-Hanzy Kratochvíla, Viliam Kuchár, Ivan Lehrnbecher, Milan-Pumpa Haverl, ??

Hasičská zbrojnica Dobrovoľníckeho hasičského zboru v Karlovej Vsi z roku 1899 v likvidácii. Neďaleko na hlavnej ulici, oproti domu Šrámkovcov, postavili novú.

ThDr. Ferdiš Juriga, neboli mu cudzie ani svetské radovánky.

Hodový sprievod prechádza cez novovybudovanú Sokolskú ulicu, ktorá spájala centrum dediny pri konečnej zástavke električiek s Líščím údolím. Prvý hodový hrozen nesú Rudo Kubíček a ? Vafek, druhý František Egidy a Vladimír Rezek

Cvičenky robotníckej telocvičnej jednoty a jej starosta a hlavný cvičiteľ Karel Landsman

Karol Ruža – povozník – s manželkou Justínou rod. Lehrnbecherovou, synom Emilom a dcérou Jaroslavou

Vo dvore domu rodiny Čápovcov Na lúčkach. Sprava správca Karloveskej školy Fiala, jeho deti Ika a Ado (sediaci), Peter Čáp, pri jeho nohách syn Vojtech – Béla, neskôr úspešný reprezentant K.Vsi v boxe, učiteľ Ekert, p. Zlatovský.

Karlovešťania, členovia Robotníckej telocvičnej jednoty. Druhý zľava v zadnom rada Karel Landsman, starosta jednoty a hlavný cvičiteľ. Prvý sprava Juraj Haverl.

Ľubomír Kadnár, Ladislav Čepčiansky, Ján Matocha, Mikuláš Kéri – kajakári z lodenice Tatran Vodáci Karlova Ves pri tréningu na brehu Karloveskáho ramena. Mladí Karlovešťania Ľubo a Miki išli v šľapajách svojich učiteľov, úspešných československých olympionikov.