Kúpanie sa na Slávikovej lúke „Slávičke“. Dnes tam stojí jedna z opách obytného súboru Karloveská zátoka. Stojaci zľava: ? Babka, I. Bernát, ??, ??, J. Štelzer, R. Sloboda, L. Ebringer, L. Tomek. Sediaci zľava: ??, Š. Bohunský, ??, ??, J. Hanzlovič, F. Hujsa, M. Šrámek, L. Haverl, V. Kuchár, M. Bohunský, M. Baumgartner, M. Bohunský (Šona), J. Rybár. V pozadí vpravo lodenica bratislavských vodákov KSTL z roku 1935, dnes Vodáckeho klubu Tatran Karlova Ves..

Na „Slávičke“, lúke na brehu Karloveského ramena. Na vrchole pyramídy je Jožo Rybár. Obdivovateľkami sú Zdenka, neskôr manželka Dionýza Kratochvílu a Oľga Zouchová, neskôr manželka Matúša Šrámka.

Mladí Karlovešťania si užívajú pohodu v čistučkom dunajskom piesku na ostrove medzi Karloveským ramenom a hlavným tokom Dunaja pred Slávikovou lúkou.

Obľúbené miesto oddychu a kúpania sa Karlovešťanov pri Karloveskom ramene za vodárenskou záhradou, nazývané „V aleji“. Pravdepodobne podľa dvojradia stromov vysadených na brehu ramena. Vpravo pod porastom cesta do Devína.

Karloveské rameno Dunaja raj kajakárov. Vpravo presvitá dunajská hrádza, oddeľujúca Karloveské rameno od hlavného toku a za ňou lužný les na rakúskom brehu Dunaja.

V Karloveskom ramene, na brehu ostrova v karloveskej zátoke oproti Slávikovej lúke. Manželia Hrdovci, karloveskí učitelia, tretí zľava ich syn Stanislav. Deti si stavajú hrad z mokrého piesku.

Karloveské rameno, Slávikova lúka. Chlapci zľava Milan Maroš, Vladimír Tomek, Emil Ruža, Libor Ebringer, Vladimír Rezek.

Karloveské rameno, Slávikova lúka. Zľava stojaci Tibor Kopča, Andrej Dittrich, Milan Haverl, ležiaci Libor Ebringer, Karol Hanzlovič, Matúš Šrámek.

Karloveské rameno Dunaja, Slávikova lúka, sediaci zľava Imrich Suchán, Libor Ebringer, Milan Kadnár, Eva Slezáková, Zdeno Chvalovský, Milan Bohunský, Vilo Kuchár, ležiaci Slávo Bohunský a Michal Bohunský.

Karloveské rameno Dunaja, vyústenie do hlavného toku pod botanickou záhradou. Pontón a rybárska búdka Karlovešťana Františka Kadnára.

Karloveské rameno Dunaja, Slávikova lúka. Recesia karloveských mládencov a mladých mužov. S klobúkmi na hlavách sa aj kúpali v ramene.

Pohľadnica asi z r. 1933. Vľavo hore škola, vedľa domy rod. Markovcov a Lučaničovcov a Kratochvílovcov. Poschodový dom patril Jozefovi Ružovi. Bol v ňom hostinec, neskôr predajňa zeleniny „Zelovoc“ . Vpravo hore zľava trafika Štefana Pravdu, vedľa zvonica a dom Müllerovcov. Naproti veranda hostinca J. Ružu. Vzadu vedľa stromu vidieť stĺp, ktorý stál pred hasičskou zbrojnicou a používal sa na sušenie hadíc. Vľavo dole kaplnka sv. Jána Nepomuckého, vyčnievajúci biely dom je pekárstvo p. Doubka. Vpravo dole je hostinec Teofila Bohunského, s postavenou májou - hodovým stromom. Vedľa dom Jozefa Bohunského (Čierneho Pepinu) a zadná stena hasičskej zbrojnice.}

Vľavo stred obce, najstaršia časť K.Vsi čaká na svoj osud. Vpravo na hornom konci už zbúrali všetky domy, iba v časti Pod Rovnicami ich ešte pár stoji.

Pôvodná trasa električky do K.Vsi (začala premávať v r. 1929). Viedla po nábreží Dunaja, pod internátom Lanfranconi, dnes FTVŠ Univerzity J.A. Komenského. Trať bola jednokoľajná. Na Zukermandli, pred kostolíkom Najsvätejšej trojice a pri internáte Lanfrankony boly výhybky na ktorých sa stretali protiidúce súpravy.

Vodárenská ulica, zľava kino Fatra, úradovňa ZNB (Zboru národnej bezpečnosti). Pôvodne v ňom bývala prvá pôrodná asistentka (baba) v Karlovej Vsi p. Vysušánová. Neskôr ju nahradila p. Dvorčáková.V malom dome vpravo je holičstvo, v ktorom v tom čase pracovali manželia Buzayovci. Na fotografii už chýba požiarna zbrojnica karloveských dobrovoľných hasičov, ktorá stála vpravo od holičstva p. Malíka. 

Pravá strana Vodárenskej ul. Domy sprava, Laznovských, Ebringerovcov, Karola Tomeka , Müllerovcov, Karola Ružu, Jančla Bohunského, Jozefa Ružu, Smutných, Kostolanských. Vzadu prvé paneláky na dnešnej Segnerovej ul.

Dolná časť Vodárenskej ulice. Vľavo škola, dnes na Karloveskej ul.č.3, vila rodiny Prügerovcov, vedľa vidno časť budovy dnešného KCK na Molecovej ul.. Vpravo dom obchodníka Gejzu Bartoviča, vtedy Drogéria. Za stromami bol domThDr Ferdiša Jurigu. V strede domy, sprava Kataríny Zouchovej, Jozefa Kratochvílu, Jána Kratochvílu, kostol a paneláky na dnešnej Segnerovej ulici.

Horná časť Vodárenskej ulice.

Konečná električiek, nástup v smere do mesta. Vľavo poschodový dom Emila Olšovského (istý čas bol lesníkom). Vpravo Sokolská ulica. Na jej konci vľavo dom O. Landsmana, vpravo Rudolfa Ružu ,už v Líščom údolí, stoja dodnes. Dnes je na tom mieste karloveská poliklinika.

Pred obchodom Krištofovičovcov. Neskôr obchod vlastnil Karol Distler ml. s manželkou Annou rod. Krištofovičovou. Obchod bol na pravej strane hlavnej ulice v druhom dome v smere od kostola. Podľa kat. mapy z roku 1896 išlo o dvojdom. Prednú časť s pop. č. 3 obývala rodina Martina Bohunského, zadnú časť s pop. č. 4 rodina Jána Bergla. Neskôr tu bývala rod. Enderlovcov. Ich dcéra Alžbeta sa vydala za p. Buzaya a spolu pracovali v bývalom kaderníctve Petra Malíka , až do jeho likvidácie. Vo dverách obchodu sprava p. Krištofovičová, Emil (Milan) Krištofovič, jeho manž. Katarína Ružová. Druhá sprava Anna Krištofovičová.

Rapkáči pri starodávnej vŕbe. Vpravo domy Homolovcov (Fako), vedľa Macejákovcov.

Dom Františka Baumgartnera v dolnej časti hlavnej ulice vľavo od domu ThDr. Ferdiša Jurigu. V dome neskôr predával uhlie p. Nitnaus a po 2. sv vojne tam bola predajňa Uhlie-Drevo a predával tam Pavol Bohunský (posledný richtár)

Bývalý mlyn na potoku Vydrica, pohľad od Riviéry. Za burinou je vidno električku na konečnej. Vľavo od novinového stánku neskôr postavili výškovú budovu Povodia Dunaja. Na horizonte Bôrik.

Domy Na kúčkach sprava pôvodne Tóthovcov, v čase záberu v ňom býval Peter Čáp s rodinou, ďalej Štefana Bohunského, Kozlíkovcov, po prestavbe.

Domy v časti dediny Na lúčkach sprava Müllerovcov po prestavbe, Alexandra Marciša, ktorý v ňom zriadil malú pletiareň priadze, v ktorej pracovalo asi 12 zamestnancov, Ferdinanda Biskupiča ml.