Pohľadnica z Karlovej Vsi. Vľavo hostinec Jozefa Ružu st. V strede hlavná ulica Karlovej Vsi. Vpravo kaplnka Sv. Jána Nepomuckého, pohľad zo severozápadu. Začiatkom 30. rokov otvoril J.Ruža st. svoj v poradí  druhý hostinec v Karlovej Vsi, známu Riviéru.

Horná časť K. Vsi nazývaná tiež Dúbravské alebo Grefty. Vpravo záhradníctvo Valentová s dymiacim komínom. V strede vzadu vila Dr. Krekuleho. Je tam dodnes, na Perneckej ul, za areálom Základnej školy na Karloveskej ul. 32. Na výšine vľavo od domu dnes stojí budova, v ktorej bola reštaurácia Panoráma. Pod svahom, z ktorého bol záber urobený, je dnes Lackova ulica.

Pohľad na hornú, najsevernejšiu časť K.Vsi od juhu. Voľná plocha vľavo je lúka „Farárka“, kde bola konečná autobusu, ktorý sem od päťdesiatych rokov až do začiatku výstavby sídlisk premával od konečnej zástavky električiek v cente K.Vsi. Dnes, na sídlisku Kútiky sa tu nachádza areál školy na Karloveskej ul. č. 61. Vpravo od stredu fotografie je dnes OD Centrum na Borskej ul.

Horná časť K. Vsi po bombardovaní? Nie. Začína výstavba sídliska Kútiky. Vľavo dom lesnej správy, ktorý ako štátny objekt príprave na výstavbu búraním odolal a stojí dodnes nad spojkou medzi Lackovou a Suchohradskou ulicou.

Záhradníctvo Valentová v hornej časti K. Vsi, neskôr záhradníctvo ZARES mesta Bratislavy. Zaniklo po roku 1989. Vzniklo tam Námestie Sv Františka s kostolom, nové domy a ulice.V strede pod lesom je dom karloveského maliarskeho majstra Alfréda Lyseho, stál do roku 2013.

Dom Jána Kadnára, rodáka z Hochštetna, dnes Vysoká pri Morave, stál takmer oproti záhradníctvu Valentová, dnes Námestie sv. Františka, neďaleko vyústenia dnešnej Suchohradskej do Karloveskej ulice.

Miesto v strednej časti obce nazývané Na lúčkach. Parcely vpravo od cesty (smerom na horný koniec) sa nazývali Rovnice, vľavo Ubreksle. (miestny názov vinohradníckeho záhonu Ober Aixeln). Prvý dom zľava patril Tóthovcom, neskôr Čápovcom, druhý Gazarkovcom, tretí Rosenbergerovcom. Druhá žena zľava je Alžbeta Müllerová so synmi Štefanom a Jozefom. Prvá žena zľava je Paula Tóthová. Cez lúčku tiekol malý potôčik, ktorý vytekal so studienky pod starou vŕbou. Vidno cezeň mostík na chodníku k domom. Ďalej tiekol poza dom Rosenbergerovcov, na Ružovu lúku a asi po 200 m sa vlial do Karloveského potoka. Cesta viedla na horný koniec dediny.

Miesto v strednej časti obce nazývané Na lúčkach. Sprava strechy domov Stranovských, Krištofovičovcov, Sedlákovcov, dom s kanceláriami JRD. K. Ves. Vľavo od transformátora dom Rosenbergerovcov, ďalej na ľavej strane lúky domy Gazarkovcov, Müllerovcov, Alexandra Marciša (bola v ňom malá pletiareň priadze), Biskupičovcov a Karelovcov. (Porovnaj s foto rovnakého miesta z roku 1914)Cez lúčku tiekol malý potôčik, ktorý vytekal zo studničky pod známou vŕbou. Ďalej tiekol poza dom Rosenbergerovcov na severnú stranu Ružovej lúky. Po asi 200 m sa vlial do Karloveského potoka.

Starodávna vŕba, významné miesto všetkých Karlovešťanov. Tu sa mali na metlách zlietať karloveské a thébenské (devínske) bosorky. Vraj tu kedysi dávno aj strašilo. Kúsok nad vŕbou bola studnička s pitnou vodou, vďaka čomu sa tomuto miestu tiež vravelo „Pri studénky“.

Časť K. Vsi Na lúčkach. Domy poniže starodávnej vŕby, zľava v tom čase Jána Smutného, Paidlhauserovcov, Móriczovcov, Ševčíkovcovcov a Kozlíkovcov. Muž v šiltovke je František Müller, v ruke drží „špricňu“ - striekačku a na ramene má putničku. Ide striekať „šprícat“ vinohrad. Na foto sú aj často používané „ nákladné dopravné prostriedky“ Karlovešťanov, vľavo táčky (fúrik), vpravo tragač.Vidno aj vozík na ktorom karloveský obchodník p. Motl rozvážal zákazníkom objednaný tovar.

Karlova Ves, miesto nazývané Na lúčkach. Domy v tom čase sprava Ševčíkovcov (bývali v ňom aj Vilo Macháč a p. Stolár s rodinami), Blahovcov, Pajdlhauserovcov, Jána Žáka, Olivovcov, Hodekovcov, Homolovcov, Macejákovcov a rozostavaný dom Orthovcov. Za záhradníctvom Valentová (v tom čase ZARES) je rozostavaná, dnes Cirkevná základná škola na Karloveskej ul. 32. Horná časť K.Vsi je už zbúraná. Na pravom okraji rozostavanej novej cesty v úrovni s domom Hodekovcov stála pri studničke starodávna vŕba.

Karlova ves, pohľad z Ubrexlov. (vinohr. záhon Ober Aixeln)

Od vŕby začínali každoročne na Zelený štvrtok svoju cestu dedinou karloveskí rapkáči, aby mohutným hlasom svojich nástrojov v čase „zaviazaných“ zvonov pripomínali Karlovešťanom Veľkonočné sviatky. Cesta vľavo od vŕby viedla z časti nazývanej Na lúčkach do časti „Žabare“.Cesta vpravo do hornej časti obce na Dubravské (Grefty). V pozadí je dom Iliťovcov. Dnes v mieste vŕby stojí v poradí druhý nadchod nad traťou električiek v smere do Dúbravky.

Pravá strana hlavnej ulice nad hostincom Teofila Bohunského. Zhora dom Rosebergovcov (už pred ním nerastie vysoký smrek). Nižšie vidieť strechu domu Jána Kratochvílu-Macánka. Vedľa bol chodník, ktorý viedol pod Rovnice ku Karloveskému potoku. Ďalší dom, Jána Ružu nevidno, zakrýva do dom karloveského obchodníka Karola Distlera st. Dievča s klobúčikom je Anka Berglová, ponáhľa sa do práce.

Karloveské rameno Dunaja pred vodárenskou prečerpávacou stanicou na ostrove Sihoť. Objekt na protiľahlom brehu na Devínskej ceste je vchod do tunela pod ramenom. Po druhej svetovej vojne ho premiestnili na druhá stranu cesty. V tuneli sú umiestnené dve vodovodné potrubia, ktoré sú v prevádzke aj dnes.

Karloveské rameno Dunaja povyše vodárenskej záhrady, dnes park Vodárenského múzea. Štrkové nánosy vznikajúceho ostrova ešte nie sú zalesnené. Z toho dôvodu je vpravo vidno les až na pravej, petržalskej strane Dunaja. V pozadí miesto, kde v r. 1935 vybudovali vodácku lodenicu (dnes Tatran K. Ves). S čapicou Miloš Komzala, prvý sprava Jozef Hablovič.

Karloveské rameno nad vodárenskou záhradou. V člne zľava Gusto Marek a Ján Maceják. Pramica vyššie slúžila na prepravu vyťaženého štrku.

Miesto oddychu a rekreácie Karlovešťanov pri ramene Dunaja za vodárenskou záhradou nazývané „V aleji“, pravdepodobne podľa dvojradia stromov vysadených na brehu ramena. Hore za plotom je cesta do Devína. V drevenom objekte predávali manželia Piknovci (Amália Piknová, rod. Bohunská, dcéra hostinského Antona B.) občerstvenie. Sediaci zľava ?, Anna Krištofovičová, Tono Lechký, Katarína Ružová, Emil Krištofovič.

Na bratislavskom propeleri Dunaj Karlovešťania zľava Viktor Markovič – strojník a Gusto Marek – plavčík. Propeler v tom čase prevádzkovala bratislavská vodáreň.

Karloveské rameno Dunaja, miesto nazývané „V krupici“, asi 300 m pod „Malou vodárňou“, obľúbene miesto Karlovešťanov hlavne v 40-tych rokoch. Stojaca vpravo p. Bartovičová a jej deti zľava Dušan, Zvonimír, Dána a Zlata a Oľga Zouchová.

Karloveské rameno Dunaja, pohľad po prúde do Karloveskej zátoky. Súčasný ostrov v zátoke medzi ramenom a hlavným tokom Dunaja sa v čase záberu ešte len vytváral. V pozadí kameňolom v Mlynskej doline a nad ním Bôrik.

Jarná záplava vo vodárenskej záhrade – dnes park Vodárenského múzea.

Na dunajskej hrádzi, ktorá oddeľuje hlavný tok od Karloveského ramena Dunaja. Zľava Ado Fiala, Bohuš Novák a Vojtech Marek.

Tréning karloveských hokejistov na zamrznutom Karloveskom ramene pred lodenicou KSTL, neskôr Tatrana Karlova Ves. Stojaci zľava Ludvík Fabián,??,Dionýz Kratochvíla, Vojtech Marek, Aljoša Četverikov, Karol-Kalo Malík, kpt. mužstva Vodička. Klačiaci brankár Rudolf Baumgartner

Karloveské rameno Dunaja, miesto pod vodárenskou záhradou nazývané „Pri šporni“. Ostrov medzi ramenom a hlavným tokom Dunaja spočiatku bez porastu je už pokrytý nevysokými vŕbovými húštinami