Štefan-Pišta Bohunský (1925-1992) posledný vlastník hostinca Bohunských v Líščom údolí, neskôr viecha JRD. Za cestou pivnica patriaca k hostincu, zbúraná v roku 2013.

Zápis o stave karloveskej školy po prechode frontu v roku 1945. Od novembra 1944 do konca marca 1945 školu okupovalo nemecké vojsko. Po prechode fronty nemeckých vojakov vystriedali slovenskí vojaci, aby pokračovali v strážení mohutného muničného skladu, ktorý vybudovala nemecká armáda v lese v priestore dnešného Parku SNP.

Posledná návšteva Leopolda Haverlu, herca, člena činohry SND na karloveskom cintoríne 1. 11. 2015. Zomrel nečakane, krátko potom 5. 2. 2016.

Na dvore karloveskej školy. Otvorenie školského roku 1948 – 49. Na tribúne členovia rodičovského združenia, učitelia a zástupcovia spoločenských organizácií. Rádio slúžilo ako reproduktor.

Jozef Šimon (1880 – 1926) a Alžbeta Johana (Lízi) Bohunská (1890 – 1966) , dcéra hostinského Františka Bohunského a Františky, rod. Müllerovej.

Svadba Pavla Smutného ml. Vedľa nevesty Anna Smutná, ženíchova sestra a E. Labár

Zdobenie motorovej striekačky karloveských hasičov pred jej slávnostnou vysviackou. Domy v pozadí sprava Haverlovcov, mäsiarstvo Šághyovcov, cez striekačku vidno dom Juraja Bohunského a vľavo stodolu na Ružovej lúke. Hasiči, Jakub Fronc a na striekačke František Lehrnbecher.

Dom Federlovcov v hornej čas dediny, v Greftoch. Patril medzi najstaršie domy v tejto časti dediny. Je zachytený už na katastrálnej mape z roku 1896. Vtedy patril rodine Partlovcov z Lamača. Oproti domu Federlovcov  bolo záhradníctvo B.Valentovej. Zľava ? Federlová rod. Kostolanská s dcérou Annou, vyd. Kováčovou. Federlovci mali ešte syna Jozefa a dcéru Karolínu, vyd. Wernerovú, ktorej manžel mal istý čas v dome pekára p. Doubka svoju cukráreň.

Kurz šitia v hostinci Teofila Bohunského, ktorý pre karloveské dievčatá a ženy pripravila firma Singer. Dospelí zľava 1. organizátor,?, p.Tóthová,?. Katarína Kostolanská vyd. Haulíková, Terézia Bohunská vyd. Nemečková, p. Maliková, 2. organizátor, Karolína Federlová vyd. Wernerová. Sediace zľava ?, Anna Federlová vyd. Kováčová, ?. Amália Froncová vyd. Šurláková

Pred sobášnou sieňou na dvore Obv. NV Karlova Ves (predtým karloveská škola na Vodárenskej ul.). Zľava učiteľ karloveskej školy Laco Kamenčík, Božena Kuklová, Jiřina Krčmáriková, Ján Ebringer predseda Obv.NV.

Karlovešťania Milan Kadnár a Mikuláš Kéri, majstri ČSR staršieho dorastu K2 na vode Karloveského ramena

Pohľad zo Slávikovej lúky na lodenice v Karloveskom ramene Dunaja

Kostol sv. Michala päť rokov po vysviacke. Vpravo vedľa cesty vidno verejnú studňu a dom pekára p. Doubka a Jána Homolu – Háska.

Dvor JRD Karlova Ves. Anton – Antiko Stranovký priviezol z karloveských vinohradov letnú úrodu, pravdepodobne broskyne. Deti čakajú, či sa im z nich ujde. Zľava Milan Kozlík, Helena Stranovská, Anton Gazarek, Milan Krištofovič, Jozef Gazarek, Peter Zelenka, Milan Bohunský, Vladimír Kozlík, Michal Jura, Anton Kratochvíla,??, Miroslav Agner. V pozadí administratívna budova JRD, kde bola aj spoločenská miestnosť.

Kostol sv. Michala, pohľad zo západnej strany, z cesty na cintorín. Vľavo bolo detské ihrisko s dreveným prístreškom pre dozorkyňu.

Kaplnka sv. Jána Nepomuckého na grafike bratislavského maliara Karola Frecha (1883-1945)

Pohľad do Vodárenskej ulice od severu. Domy zľava: Šághyovcov s mäsiarstvom, Haverlovcov, karloveská škola, v tom čase už Obv. NV Karlova Ves-Devín, Šrámkovcov a Karola Distlera. Vyčnievajúce dve poschodia nad strechami domov patria škole pre slabozrakých na Svrčej ulici. Budova vpravo s okienkom je hasičská zbrojnica z roku 1889, vedľa časť domu Jozefa Bohunského. Na zastávke autobusu linky 29 vystupovali cestujúci z horného konca dediny, aby prestúpili na električku do Bratislavy. Zástavku električky nevidno, bola vľavo od ženy v červenom, ktorá čaká na autobus smerom na horný koniec dediny.

Kaplnka Sv. Jána Nepomuckého z roku 1860, pohľad z juhu. Vidno pozostatok vtedy už zrušeného cintorína a za kaplnkou stodolu Müllerovcov. Autorom snímky je známy bratislavský fotograf Josef Hofer.

V marci 1948 KSTL rozhodnutím vládnej moci zanikol.Vznikla jednotná organizácia SOKOL. Týkalo sa to aj vodákov KSTL. Ich klub dostal nový názov VODÁCI SOKOL VODÁREŇ KARLOVA VES. Napísali si ho aj na bočnice nákladiaku, ktorý ich priviezol na preteky do Nemšovej-Trenčína. Na korbe vzadu, sprava Mikuláš Kéri a Anton Daštinský. Pod nimi František Lorenc. Na korbe zboku, v strede, so šiltovkou Jendo Matocha, vedľa vľavo Jaroslav Bohunský, vpravo Milan Kadnár. Stojaci prvý zľava Karol Malik, 3. zľava Vojtech Marek. .V roku 1952 došlo k ďalšej reorganizácii telovýchovy a športu. Bolo vytvorených deväť DŠO – dobrovoľných športových organizácií, podľa priemyselných odvetví, napr. Spartak – strojárenstvo, Slavoj – potravinárstvo, Baník – baníctvo. Tatran – lesy a voda atď. Lodenice sa ujala mestská vodáreň, ktorá mala v Karlovej Vsi svoju najväčšiu prevádzku – čerpaciu stanicu. Športová organizácia vodárne musela mať vo svojom názve Tatran. Preto sa zmenil aj názov klubu na VODÁCI TATRAN VODÁREŇ KARLOVA VES. Toto nezmyselné usporiadanie telovýchovy a športu podľa sovietskeho vzoru sa neosvedčilo, zrušili ho v roku 1955 ďalšou reorganizáciou.

Mikuláš Kéri, prvý sprava, bol členom posádky K4, ktorá na MS v roku 1958 obsadila 5.miesto

Marekovci, starí rodičia Matúša Šrámka, spoluautora tejto stránky, vo svojom vinohrade v záhone Unteraixeln – Rovnice. Sprava Augustín Marek, jeho manželka Karolína rod. Bohunská, ??, Antónia-Tonička Chrenková, vyd. Markovičová, syn Marekovcov Augustín-Gusto, Róbert Bohunský. V podrepe sprava Engelbert Petruj, Vojtech Marek, syn Gustu.

Pohľad z Oslieho vrchu na vysokoškolský internát Lanfranconi, na jeho okolie, brehy Dunaja a časť Karlovej Vsi. Malý dom pred internátom je hostinec Zlatá Fantázia, ktorý v 30. rokoch min. stor. často navštevovala bratislavská bohéma. Neskôr bol známy ako hostinec pomenovaný po jeho majiteľovi „U Báňu“. Na brehu zátoky Karloveského ramena už stoja lodenice, dnes Kanoistického klubu Karlova Ves z roku 1934 (vpravo) a vodáckeho klubu Tatran Karlova Ves z roku 1935. Vpravo na území budúcej botanickej záhrady vidno strechu vežičky vily Eneu Lanfranconiho a Karloveskú cestu, dnes Botanickú ulicu. Po priblížení záberu možno vidieť, že už stojí hostinec Riviéra. Časť riečiska Karloveského ramena vpravo od kamennej hrádze ešte nie je zalesnená, ako je tomu dnes. Dom nad Karloveským ramenom a krátkym viditeľným úsekom Devínskej cesty je Jurigrad, letné sídlo ThDr. Ferdiša Jurigu. Dom na pravom brehu Dunaja je známy výletný hostinec Bratislavčanov U Krištofeka. Pod masívom vrchu Königswarte vidno Pottenburg-dievčí hrad, vzadu zrúcaninu hradu Schlossberg a vrch Braunberg nad mestečkom Hainburg. Autorom snímky je známy bratislavský fotograf Josef Hofer.

Vo dvore domu Šrámkovcov a Marekovcov na hlavnej ulici, vtedy č. d. 30. Deti Matúš Šrámek a Ika Fialová, dcéra vtedajšieho správcu karloveskej školy. Pri oleandri Gusto Marek, vzadu pri koryte Terézia Šrámková rod. Marková, mama Matúša a sestra Gustu. Dom v susedstve patril Lučaničovcom. (Matúš Lučanič nechal v roku 1860 postaviť z vlastných prostriedkov kaplnku sv. Jána Nepomuckého)

Pohľad z dnešného Bôrika na územie západne od Mlynskej doliny a na Karlovu Ves. Autorom snímky je bratislavský fotograf Jozef Hofer. Celkom vľavo vidno strechu vežičky Lanfranconiho vily (predtým 1. mlyn), vpravo, už v Mlynskej doline objekty 2. mlyna. Zreteľná je Karloveská cesta, dnes Botanická ulica. Vidno aj dom zamestnancov vodárne a vodáreň s komínom. Hostinec Riviera vpravo ešte nestojí. Priestor v Karloveskom ramene od Lanfranconiho kamennej hrádze po breh ramena ešte nebol zalesnený, ako je tomu dnes. V hlavnom toku Dunaja v momente záberu stavajú vojaci - ženisti pontónový most.

Oberačka vo vinohrade Ebringerovcov v záhone Ubrexl. Stojaci zľava Esta Volárová, Viliam Klassa st., Bohuš Bohunský, Tibor Kopča, Ján Bohunský-Kelárek - Bohušov otec, p. Herdová. V podrepe zľava Anton Herda, Mária Zachová, vyd. Ružová, Libor Ebringer, Imrich Kuchár.