Konečná zástavka električky do Karlovej Vsi, pred predĺžením trate bližšie k Riviére. Bôrik a pod ním sa nachádzajúci Motzengrund, neskôr Machnáč, sú ešte nezastavané. Vpravo od cesty dnes stojí areál študentského domova Družba na Botanickej ulici.

Účastníci skautského tábora v Terchovej. V lone malofatranskej prírody sme prežili prekrásnych mesiac plný zážitkov, bez mám a otcov. Najstarší Fabo Pajdlhauser ešte nemal 20. Vodca Libor Ebringer bol študentom gymnázia. Najmladší Zvonko Bartovič mal 8 rokov. Kuchárom bol jeden z nás, Mirko Ruža. Lekára sme nemali, stačil zdravotník Vojto Tóth. Nik neochorel.

Srdcový lom, na východnej strane masívu Devínskej Kobyly, časté miesto čundrov nielen karloveských trampov. Miesto za socializmu znehodnotili navozením odpadu-gudrónov z bratislavského Slovnaftu. Dnes sú už odstránené.

Pred chatkami na trampskom fleku Biele skaly. Manželka karloveského trampa Laca Sedláka, vedľa jej švagor Štefan. V pozadí Lacko Sedlák.

Pred zdevastovanou chatou na Devínskej Kobyle na jeseň roku 1945. S čiapočkou tramp karloveskej osady Dobrodruh Rudo Baumgartner.

Desiata v skautskom tábore v Rudne nad Hronom.

Stavanie tábora v Terchovej. Zľava ?, Karol Tomek, Láďo Tomek, Laco Bohunský, Maťo Šrámek.

Rodina Liďákovcov pred svojim domom. Stál hlboko na území Dúbravky, v mieste, kde je dnes obratisko električiek na Kútikoch. Považovali sa však za Karlovešťanov.

Športový deň v roku 1941 na dvore karloveskej školy – nástup športovcov. V popredí Láďo Zavadil so svojimi gymnastami zo zrušeného Sokola. V strede v uniformách i bez nich karloveskí gardisti. Za dreveným plotom tiekol Karloveský potok. Nad cestou v Líščom údolí vidno rodiace vinohrady.

Trampi osady Strong boys pred jednou z chatiek na Bielych skalách. V obloku zľava Miloš Sloboda, Jozef Lipcsay, stojaci zľava Rasťo Sloboda. Laco Sternmüller, Tono Matovič, v sede zľava Ján a Milan Babkovci.

Konečná električky do Karlovej Vsi po predĺžení trate bližšie k Riviére v roku 1949. V čase záberu na ceste, ktorú vybudovali v rámci výstavby Slovanskej cesty, prebiehali rýchlostné motocyklové preteky o Dunajský pohár.

Karloveskí chlapci, členovia modelárskeho krúžku, so svojimi modelmi na karloveskom spasinku. Stojaci zľava Vlado Karel, Andrej Smutný, František Karel – inštruktor, Hanzi Kratochvíla, Igor Šrámek. Kľačiaci zľava Ferdinand Biskupič – vedúci krúžku, Vlado Dittrich, Ferdinand Biskupič ml., Ľubo Kadnár, Števko Bohunský, Gusto Marek, Miloš Holbein, Walter Kratochvíla.

Slávnostné otvorenie školského roku, na dvore karloveskej školy. Pri mikrofóne žiak Vlado Karel. Vedľa učiteľ ? a predseda ZRPŠ p. Hrdlovič. Za povšimnutie stoja použité obrazy štátnikov. Prezident T.G. Masaryk vedľa Gottwalda a Stalina. Možno svetová rarita.

Karloveskí trampi osady SING-SING na spasinku. Dnes Kráľova hora.

Karloveské deti a katolícki skauti na spasinku, dnes Kráľovej hore. O činnosti katolíckych skautov v Karlovej Vsi nie sú k dispozícii žiadne informácie. Dospelí na fotke: dvojica vľavo Katarína Kostolanská a jej budúci manžel Rudolf Haulík, muž v okuliaroch Eduard Liška, vpravo jeho manželka Mária rod. Bohunská.

Pasúce sa stádo kráv a kôz na karloveskom spasinku. Pastier Gusto Marek

Modelár Ernest Zacskó vo svojej modelárskej dielni v karloveskom byte.

Rodina Zacskovcov pred domom zamestnancov vodárne v Karlovej Vsi. Vzadu trafostanica, zbúraná v r. 1953. Zľava syn Ernest (aj Arnošt), familiárne Bubo, dcéra Margita, neskôr vydatá Malíková, manželka Gréti rod. Duchek, Ernest Zacskó

Modely kancelárskych stolov a klavíra, ktorý je zhotovený ako hracia skrinka. Po natiahnutí kľúčikom zahrá peknú melódiu.

E. Zacsko ml. na Karloveskom ramene. Vpredu vidno komín vodárne v Karlovej Vsi, vpravo Bôrik. Pramicu má mladý modelár plachetnice ukotvenú pri kamennej hrádzi medzi hlavným tokom a ramenom Dunaja.

E. Zacsko ml. v SNM. Zreštauroval a hneď aj vyskúšal

Ernest Zacskó ml., syn Ernesta Zacskóa st. a Gréti rod. Duchek sa narodil 23.3.1925 v Karlovej Vsi. V roku 1947 maturoval na Vyššej priemyslovej škole v Bratislave. Po maturite sa zamestnal vo vtedajšom Zemědelskom, dnes Slovenskom národnom múzeu v Bratislave ako reštaurátor. Neskôr, až do odchodu do dôchodku sa venoval reštaurovaniu a konzervovaniu historických hodín a hracích automatov. Počas vyše 40 rokov práce v múzeu všetky prešli jeho rukami. Mnohá z nich sú vystavené a desiatky uložené v depozitároch. Miloval Dunaj. V rozhovore pre bratislavský Večerník v roku 1995 sa z lásky k nemu vyznal takto: „ Lode, vlastne Dunaj boli mojím druhým koníčkom. Narodil som sa a vyrastal som v karloveskej vodárni. Keď som otvoril domové dvere, pred očami som mal rieku. Vlastne celú mladosť som prežil na jej brehu a na loďkách“. Dunaju ostal verný aj v rokoch dospelosti. Spolu s manželkou si postavili chatku na brehu Šulianskeho ramena Dunaja v jeho vnútrozemskej delte pri Bodíkoch. Krásu tohto čarovného miesta si spolu užívali aj z člna, ktorý vyhotovil vlastnými šikovnými rukami. Zomrel v roku 2002. Podľa želania jeho popol rozptýlili vo vlnách milovaného Dunaja. Výsledky práce jeho šikovných rúk si môžete pozrieť na tejto stránke v kategórii E. Zacskó ml. – reštaurátor

E.Zacskó ml. v dielni pri oprave historických hodín.

Na Šulianskom ramene Dunaja v Bodíkoch. Vo vlastnoručne vyrobenom člne s manželkou Bibinkou.

Karloveskí chlapci, futbalisti na Slávikovej lúke. Stojaci zľava Leopold Haverl, František Lechký, Jozef Novotný, Milan Krivosudský, Jaroslav Laznovský, Oskár Šághy, Matúš Šrámek, stredný rad zľava Kamil Haulík, Milan Malík, Ján Haulík, Karol Tomek, Milan Bohunský, dolný rad zľava Dušan Bartovič, Róbert Bohunský ml., Slavomír Bohunský. V tom čase nebolo v Karlovej Vsi futbalové ihrisko, tak sme koženú naháňali na Slávičke.