Jaroslav Fiala, správca karloveskej školy v rokoch 1925-1928 a 1931-1938

Pečiatka prvej karloveskej školy. Preklad textu. DEVÍNSKO - KARLOVESKÁ UHORSKÁ ŠTÁTNA ELEMENTÁRNA ŠKOLA

Južná časť dnešnej Karloveskej ulice. Na mieste domov vľavo dnes stojí budova Umeleckej školy |Jozefa Kresánka. Hlboká priekopa pred domami slúžila ako náhon mlyna, ktorý stál na Karloveskom potoku. Za ihličnanmi stála vila bratislavskej hotelierskej rodiny Prügerovcov. Dom s dreveným oplotením je bývalý Pálffyovský majer. Vedľa chodníka pre peších vpravo bol dom ThDr Ferdiša Jurigu. Dnes parkovisko pred veľkopredajňou LIDL

Karloveský potok po prietrži mračien. Dnes na tomto mieste stojí výšková budova Povodia Dunaja na Botanickej ulici. Pár desiatok metrov proti prúdu je dnes veľkopredajňa LIDL

Karloveský potok na konci záhrady domu Šrámkovcov, ktorý stál z juhu v susedstve karloveskej školy. Terézia Šrámková – Marková s mladším synom Igorom.

Slávnostné otvorenie novej školy ZDŠ Bratislava Karlova Ves na Karloveskej ul. č.3. Pri mikrofóne p. učiteľka Dullová.

Nástup členiek Hlinkovej mládeže v Karlovej Vsi v rámci športového dňa v areáli školy. Zľava Alžbeta Hrdová, učiteľka, Mária Wertlenová-Froncová

Žiaci karloveskej školy. Dospelí vľavo, odchádzajúci správca školy Jaroslav Fiala s manželkou a učiteľkou, vpravo nastupujúci správca školy Štefan Čulen a učiteľka Jolanta Lukanová. Manželský pár Fialovcov odišiel v roku 1928 na novú školu do Oberuferu, dnes Prievoz. Na karloveskú školu sa vrátili v roku 1931.

Nevyužívanú šatňu kúpaliska karloveskí športovci prebudovali na Sokolovňu. Horný rad zľava MUDr. Štefan-Piťo Reinberger – karloveský obvodný lekár, Vojto Tóth, nad ním Vlado Baumgartner, Vladislav Tomek, Jardo Kozár, Paľo Šurlák, Ivan Lehrnbecher, Alojz Baruta, ved. futbalového oddielu so synom,Vlado Koník. Dolný rad zľava Maťo Šrámek, Magda Bohunská, Soňa Fabiánová, Oľga Tomková, Terka Baumgartnerová, ??, Alojz Blažek, Ivan Bernát, pri motorke Ladino Lechký.

Kríž pri vyústení Svrčej do Botanickej ulice. Odpoveď kedy a kto kríž postavil, nepoznala ani farnosť sv.Michala v Karlovej Vsi, ktorá pri ňom každoročne, v deň karloveských hodov, usporadúvala modlitbu veriacich. Nájdeme ju v nasledujúcom článku v bratislavských novinách Pressburger Zeitung. V nedeľu 11. 5. 1884 o 4. hod. popoludní na ceste do Karlsdorfu (Karlovej Vsi) vykoná vysoko-osvietený mestský farár a biskup Karl Heiller posvätenie kríža. Týmto pozývam všetkých veriacich. Jozef Ruža, vinohradník. Jozef Ruža sa narodil v roku 1820 v Gajaroch na Záhorí. V roku 1856 sa oženil s dcérou Karlovešťana Mathiasa Lučaniča, ktorý v roku 1860 na vlastný náklad postavil kaplnku sv. Jána Nepomuckého, predchodkyňu dnešného kostola sv. Michala. Jozef a Františka Ružovci vlastnili v karloveskom chotári niekoľko vinohradov. Aj pozemok, na ktorom stál spomínaný kríž, na vysviacku ktorého J. Ruža pozýva, bol v ich vlastníctve. Preto sa môžeme oprávnene domnievať, že ho aj na vlastné náklady nechali postaviť. Neďaleko kríža na rovnakom pozemku mala rodina aj svoj dom, v ktorom asi v roku 1886 otvorila hostinec. Po smrti Jozefa Ružu ho zdedil jeho syn Štefan. Keď aj on zomrel, vlastníkom hostinca sa stal Rudolf Slávik, podľa ktorého bola okrem hostinca pomenovaná aj blízka lúka pri Karloveskom ramene. Známa Slávikova lúka, v skratke Slávička, sa neskôr stala miestom športu a oddychu nielen Karlovešťanov. Dnes tam stojí aj nová lodenica MČ Karlova Ves ktorú otvorili 8.11.2019

Ernest Zacskó, modelár, sa narodil 28. 7. 1894 vo Veľkej Mači okr. Galanta v rodine tamojšieho notára. Absolvoval Vyššiu priemyslovú školu v Košiciach. Po skončení 1. svetovej vojny pracoval v rokoch 1919 – 1940 ako strojník v čerpacej stanici Mestskej vodárne v Karlovej Vsi. So svojou rodinou býval v bytovom dome pre zamestnancov v areáli vodárne. Tu sa rodine narodili dcéra Margita, ktorá sa vydala za Karlovešťana Jozefa Malíka a syn Arnošt s celoživotnou prezývkou Bubo. Od roku 1941 pracoval ako modelár v Regulačnom oddelení mesta Bratislavy a v rokoch 1958 – 1961v rovnakej funkcii na ÚNV mesta Bratislavy. Zomrel v roku 1980. Pochovaný je na Ondrejskom cintoríne. Zhotovovaniu modelov budov a predmetov sa najskôr venoval ako osobnej záľube. Neskôr profesionálne, ako zamestnanec útvarov, ktorých úlohou bolo regulovať výstavbu v mesta Bratislavy. Výsledky práce jeho šikovných rúk si môžete pozrieť na tejto stránke v kategóriách Vodáreň a E. Zacsko st. – modelár.

Model vodárne v Karlovej Vsi verejnosti prvýkrát predstavili na Dunajskom veľtrhu v Bratislave v roku 1926. Noviny Slovenský národ o ňom napísali: „Jeho zhotoviteľom je strojný zámočník vodárne Ernest Zacskó, vážený to pracovník, obdarený umeleckými vlohami a tvorivou energiou v priemyselnom umení… Na modeli pracoval plné dva roky, vo voľných hodinách, mimo zamestnania. Ostrozraký tento umelec malú kópiu vodárne vyhotovil s tou najväčšou pozornosťou a precizitou, ktorá dbala, aby na modeli i tie najmenšie čiastočky, tehličky vypracované boli čo najpresnejšie a najvernejšie.“ (ḱrátené). Model dnes možno vidieť vo Vodárenskom múzeu v Karlovej Vsi na Devínskej ceste.

Model vodárne bol zhotovený tak, aby sa strecha dala odňať. Návštevník potom uvidel parné čerpadlá v strojovni a vybavenie kotolne s dvomi kotlami. Modely čerpadiel v strojovni mali elektrický pohon, čo atraktivitu modelu u návštevníkov veľtrhu ešte zvyšovalo.

Bytový dom zamestnancov v areáli vodárne v Karlovej Vsi.V južnej časti objektu, za bránkou, bol dvojpodlažný byt s vyhliadkou do parku a na Dunaj.V rokoch 1922-1942 ho obýval riaditeľ vodárne a plynárne p. Július Nemešány s rodinou. Jeden z bytov na 1. poschodí s balkónom obývala rodina Zacskovcov. Dom projektovala a postavila významná bratislavská stavebná spoločnosť Alexandra Feiglera v rokoch 1911 – 1912. Svojmu účelu slúži dodnes. Ide o vzácnu pamiatku, o ktorej prof. Ing. arch. Jana Pohaničová, PhDr. v knižke Storočie Feiglerovcov napísala: „Tvorcovi sa podarilo organicky skĺbiť niekoľko zdanlivo protichodných aspektov: funkčnosť – prevádzkové nároky – reprezentatívnosť, veď vodáreň nebola len pozoruhodnou technickou vymoženosťou, ale zároveň aj vizitkou mesta a progresívneho zmýšľania jeho otcov“.

Model studne č. 5 na ostrove Sihoť.

Model lodenice Slovenského veslárskeho klubu na pravom brehu Dunaja, nad mostom SNP, stavba stojí dodnes. Na tabuľke je uvedené: Na pamiatku stavby klubovne 1930 – 1931 predseda klubu Dr Vladimír Krno starosta m. Bratislavy. Model venoval podpredseda klubu a predseda stav. výboru Ing J. Nemessanyi riad. plyn. a vodárne. Projektoval architekt E. Beluš. Zhotovil E Zacsko

Model kanóna, akými bola vyzbrojená bojová jednotka, v ktorej v 1. svetovej vojne E. Zacskó slúžil ako poručík.

Výstava a ochutnávka vína v Karlovej Vsi. Noviny Slovenský denník o nej napísali (krátené): „Miestny vinohradnícky spolok usporiada 16. a 17. mája 1937 v miestnostiach Jozefa Bohunského 1. výstavu vína v Karlovej Vsi. Karloveskí slovenskí vinohradníci zvú československú verejnosť, aby sa prišla presvedčiť o akosti karloveského vína. Ochutnávka bude po celú dobu výstavy“. V správe o výstave noviny uviedli: „...Medzi oficiálnymi hosťami prítomný vinársky inšpektor Jermář vo svojom odbornom posudku zdôraznil, že vína všetkých 60 druhov 23 vinohradníkov sú dobré, pomerne vyrovnané a že žiadne z nich nie je vadné… Menom karloveských vinohradníkov, sa návštevníkom i oficiálnym hosťom, ktorí navštívili aj niektoré pivnice v obci, poďakoval predseda vinohradníckeho spolku Andrej Fronc. Popoludní bol usporiadaný alegorický sprievod, v ktorom idúce skupiny znázorňovali postup prác vo vinohradoch... Pre početné obecenstvo, ktoré prišlo do Karlovej Vsi nielen z Bratislavy, ale aj zo širokého okolia, bola usporiadaná ľudová veselica.“ Na fotografii sprava Martin Kratochvíla, Karolína Homolová-Buzinkayová, Peter Čáp,Viktória Kratochvílová-Bohunská, ? Lehrnbecherová, Štefánia Šimonová, ??, Anna Müllerová - Baumgartnerová, ??, ??, ??.

Hlavné námestie, radnica, Primaciálne námestie, na ktorom ešte stojí budova Jezuitského kolégia. Neskôr na jej mieste postavili dnešnú novú radnicu. Model starého mesta Bratislavy od E.Zacskó.

Dóm sv. Martina a jeho okolie - model historického jadra mesta Bratislavy od E.Zacskó

Náčrt veže Dómu sv. Martina, ako predloha pre model starého mesta Bratislavy. Autor náčrtu i modelu E.Zacskó.

Model Grassalkovichovho paláca, dnes sídlo prezidentov SR.Autor E.Zacskó

Model historického jadra Bratislavy je jediným exponátom Múzea mesta Bratislavy, s ktorým sa návštevník stretne dvakrát. Pri vstupe a keď múzeum opúšťa. Autori expozície tak pre tento historický a umelecký skvost našli skutočne to najlepšie miesto. Od zámeru zachytiť historické jadro Bratislavy na modeli, až po jeho predstavenie verejnosti, uplynulo dlhých 20 rokov. Ernest Zacskó, jeho autor vo svojom pracovnom životopise napísal: „v roku 1941 som bol preložený z mestskej vodárne do regulačného úradu mesta za účelom vyhotovenia kovového modelu starého mesta“. V rokoch vojny sa ale k práci na modeli nedostal a to aj napriek príkazu vtedajšieho hlavného mešťanostu Dr. Štefana Ravasza z júla 1944. V povojnových rokoch opäť neboli na takúto prácu vhodné podmienky. Mesto sa orientovalo predovšetkým na odstraňovanie následkov vojny a vytváraniu podmienok pre každodenný život občanov. Na diele začal pracovať až v druhej polovici roku 1950 a dokončil ho v polovici roku 1961. Kovový model je vyhotovený v mierke 1:500 a je verným obrazom skutočného stavu najstaršej časti Bratislavy, jej Starého mesta v rokoch 1945-1955. Zobrazuje viac ako 500 budov, 6 kostolov,10 veží a vežičiek. Budovy majú 20 000 okien, 3529 komínov a veľa ďalších stavebných prvkov. Pri vyhotovovaní diela autor sám prezrel a zameral všetky budovy, ich výšku, výškové rozdiely medzi ulicami, dvory domov, rozmery striech a ich spádové pomery a fasádne umelecké predmety. Model v čase jeho predstavenia verejnosti bol čo do jemnosti spracovania svetovou raritou. Bol výsledkom skôr rezbárskej, ako modelárskej práce. Spracované podľa: Ernest Zacskó – vyhotovenie mosadzného modelu historického jadra Bratislavy-návrh na odmenu. Odbor výstavby MNV v Bratislave dňa 1.12.1961. Archív mesta Bratislavy

Model letného kúpaliska na Zuckermandli, pod hradným kopcom. Nebolo dokončené a vybudované časti sa postupne rozpadávajú.

Zima v Líščom údolí. Vpravo vidno starú pivnicu, pred ňou na druhej strane cesta budovu hostinca Bohunských (postupne Františka, Antona a Štefana), neskôr viecha JRD Karlova Ves-Devín. Pivnicu zbúrali v roku 2013, napriek protestom Karlovešťanov.