Po návrate z krstu v karloveskom kostole. V strede Helena Baumgartnerová-Müllerová, krstná mama, na rukách drží v perinke svoje krsňa, Vladimíra Bohunského, syna Ireny Bohunskej-Kostolanskej (vedľa vľavo) a Štefana Bohunského (na foto chýba). Nad ňou jej manžel, krstný otec Rudolf Baumgartner, vpravo p. Dvorčáková, karloveská babica. Ďalej vpravo manželia Kostolanskí. Vľavo Ondrej Kostolanský, Amália Piknová-Bohunská a Jozef Pikna s mladším synom. Chlapci vpravo Nandi Macher a starší syn Piknovcov.

Trampi osady Dobrodruh, neskôr Strong men (Ostrí muži). Horný rad zľava Štefan Distler, Emil Ruža, Karol Sternmüller, Rudolf Ruža. Dolný zľava František Distler, František Mihál, Jozef Makovica, Štefan Lachkovič.

Mužstvo RŠK Karlova Ves na svojom ihrisku nad dnešnou Svrčou ulicou.

Najmladší členovia karloveskej Robotníckej telocvičnej jednoty. V strede cvičiteľ Karel Landsman.

Tréning karloveských hokejistov na bratislavskom zimnom štadióne.

Časť karloveského hokejového mužstva pred tréningom na ľadovej ploche zimného štadióna v Bratislave. Sprava Dušan Hablovič, Andrej Günther, Bohuš Novotný, Vodička – kapitán, Rudolf Baumgartner, ??. Juraj Kadlec, ??. Juraj Kadlec, ktorého životný príbeh získal začiatkom 60-tych rokov širokú publicitu, s hokejom začínal v SSM Karlova Ves v roku 1945. Pre svoje husté čierne vlasy ho spoluhráči nazývali Muro. Pod touto prezývkou bol známy počas celej svojej športovej kariéry. Neskôr prestúpil do TKNB Bratislava. Vrchol svojej športovej kariéry však dosiahol vo futbale, s ktorým začínal v dorasteneckom mužstve poštárov v Petržalke. V dospelom veku hral Muro na poste obrancu, najskôr za Sokol NV Bratislava, ktorý vtedy trénoval Jim Šťastný a hrali zaň slávni futbalisti Reimann, Tegelhoff, Malatinský, Cimra, Arpáš, Baláži, Benedikovič a ďalší. Po vzniku ČH Bratislava bol stabilnou oporou tohto ligového mužstva. Popri futbale úspešne študoval filozofiu na UK v Bratislave. Vtedy sa stalo známym aj jeho náboženské presvedčenie a túžba stať sa katolíckym kňazom. Preto chcel v štúdiu pokračovať na teologickej fakulte. V tých časoch to bolo nezlučiteľné so štátnou ideológiou , aby futbalista mužstva, ktoré reprezentuje políciu, študoval teológiu, preto jeho žiadosť zamietli. Na protest v ČH skončil a odišiel hrať do Žiliny za tamojšie Dynamo. V nádeji, že mu v Trnave pomôžu naplniť jeho životný sen stať sa kňazom, odišiel do Spartaku Trnava.

Stretnutie karloveských volejbalistov na ihrisku Domova SSM.

Volejbalové stretnutie na ihrisku Domova SSM

Pri Karloveskom ramene Dunaja. Za plotom je záhrada vodárne (dnes park Vodárenského múzea). Vpravo alej stromov a Karloveské rameno. V pravej časti snímky sú karloveské deti a ich učiteľ Štefan Tomka (s kravatou). V ľavej časti karloveskí mládenci. S cigaretou Michal Homola-Hásek, vľavo od učiteľa Tomku Jozef Baumgartner, ležiaci vedľa psíka Michal Bohunský. Vidno dva člny, pravdepodobne kajaky, asi dielo rúk karloveských mládencov.

Časť karloveskeho volejbalového mužstva na svojom ihrisku v Domove SSM. Zľava P. Šurlák – vedúci mužstva, L. Fronc, P. Kostolanský, Perekopský, J.Malík, D. Hablovič, F. Feigler. Chýbajú hráči V.Malík, J. Bohunský, V. Macháč, K. Kratochvíla, D. Kratochvíla.

Tablo hráčov úspešného volejbalového mužstva SSM (Sdruženia slovenskej mládeže), neskôr Sokola Karlova Ves, v rokoch 1945 – 1949 a trofeje, ktoré získalo na turnajoch v Bratislave a jej okolí.

Futbalové mužstvo RŠK Karlova Ves na svojom ihrisku na Slávikovej lúke na brehu Karloveského ramena. Vzadu rodinný dom rodiny Dohnalovcov, dnes benzínka. Pán Dohnal mal v povojnových rokoch na konci svojej záhrady, pri brehu Karloveského ramena požičovňu kajakov-sandulínok.

Futbalové mužstvo dorastencov RŠK Karlova Ves na svojom ihrisku na Slávikovej lúke, na brehu Karloveského ramena. V čiapke brankár Karol – Kájo Distler. Na mieste rod. domu rodiny Dohnalovcov (za futbalovou bránkou) je dnes benzínová pumpa Slovnaftu. Oproti, na druhej strane za traťou električky, dnes ústí ulica Líščie údolie do Botanickej ulice.

Prvomájový sprievod Karlovešťanov. Prešiel celou dedinou až na horný koniec. Teraz prechádza cez záhradníctvo Valentová, vtedy ZARES (Záhradníctvo a rekreačné služby Bratislava) do Líščieho údolia, aby sa vrátil odkiaľ vyšiel, a to k budove Národného výboru, vtedy na Komsomolskej dnes Molecovej ulici. Zástavy nesú zľava Aljoša , syn dlhoročného zamestnanca vodárne a jej povojnového riaditeľa Inž. F. Četverikova a Pavol Šurlák.

Vinohrady v záhone Fuchsleiten v miestnom nárečí „Puclíky“. V popredí domy v Líščom údolí.

Pohľad do Líščieho údolia a na rozostavané paneláky na Segnerovej ul. Rozostavané rodinné domy dole vlastnili bratia Lórencovci, ľavý Anton, pravý František. Stoja dodnes, ako aj ďalšie domy vpravo. V prvom dome vpravo, od domu F. Lórenca, žil so svojou rodinou Cyprián Bernát, organizátor športového a kultúrneho života v Karlove Vsi v rokoch 1938 – 1968

Pohľad z paneláku č.4 na Segnerovej ul
Vpravo cesta v Líščom údolí. Nad ňou rozostavané domy niektorých Karlovešťanov, ktorí o svoje pôvodné prišli pri výstavbe panelákov. V strede trasa Karloveského potoka , po jeho zvedení do kanalizačnej rúry, ktorú je miestami vidno. Hore údolie, v ktorom v roku 1984 vytvorili Park SNP. V ľavom roku vidno časť záhradníctva Valentová. Vpravo ešte rodiace vinohrady v záhone Fuchsleiten – Puclíky v tom čase v správe Štátneho majetku Rusovce.

Zima na Karloveskom potoku v lese, v hornej časti Líščieho údolia, dnes Park SNP.

Vinohrady a cesta v Líščom údolí. V strede manželia Klassovci, rodičia autora fotografie. Za zákrutou sa dnes nachádza viecha U Kadnára.

Mostík na Karloveskom potoku v lese v hornej časti Líščieho údolia, dnes Park SNP. Vľavo od rozšíreného úseku cesty sa aj dnes nachádzajú zvyšky starého kameňolomu. O kúsok ďalej je dnes severný vstup do Parku SNP. Ešte kúsok ďalej končia schody z Púpavovej ulice. Vidno aj pôvodné rodinné domy na konci Líščieho údolia.

Lúka Lawrenczova draga nad obratiskom električiek do Dúbravky v Karlovej Vsi. (názov je v chorvátčine, pôvodne bola súčasťou dúbravského chotára). Dnes je zastavaná. V spodnej časti sú objekty Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR a veľké parkovisko. V hornej časti, pod lesom sú nedokončené objekty Cyklotrónového centra SR. Vpredu v údolí pod lesom Sitina je dnes Park SNP. Na svahu v strede záberu, kde vidieť pekné záhrady, sú dnes rodinné domy. a Púpavová ulica na Kútikoch.

Severozápadne, neďaleko schodov, vedúcich dnes z Púpavovej ulice do Líščieho údolia, stála do roku 1967 horáreň. Istý čas v nej pôsobil ako horár Karlovešťan Emil Olšovský. Vyše desaťročie tam bol horárom Jozef Zatkalík a posledným pred jej zbúraním pán Borovský. Na mieste, kde stála horáreň bola najskôr tehelňa. Aj záhon, na ktorom stála, sa nazýval „Pri czihelni.“ Malá vzdialenosť od historickému centra Karlovej Vsi nás oprávňuje predpokladať, že z tehál, ktoré tu vyrobili, stavali v rokoch 1780 – 1782 aj prvé karloveské domy. Výrobu tehál, okrem dostatku vhodnej hliny v blízkom okolí, umožňoval aj neďaleký prameň. Kedysi sa voda z neho dostávala do Karloveského potoka cez malý močiar podzemným priesakom. Dnes, po mohutných zemných úpravách súvisiacich s výstavbou dvojsmernej komunikácie, obratiska a električkovej trate do Dúbravky, vyteká z dvoch rúr a asi po 50 metroch sa ako malá stružka pri konci spomínaných schodov stráca v kanalizácii, v ktorej je uväznený aj niekdajší Karloveský potok.

Rodičia s dcérkou idú zo sídliska Kútiky do Líščieho údolia. Vidno kanalizačnú rúru, do ktorej boli zvedený Karloveský potok. Vpravo v záhradách neskôr vybudovali dnešnú IUVENTU. Hore vidno budovanú dvojprúdovú cestu a trasu električky do Dúbravky .V mieste troch štíhlych stromov v strede záberu je dnes kúpalisko Rosnička. Na svahu vľavo, tam kde sú stĺpy elektrického vedenia, sú dnes schody z Kútikov do dnešného Parku SNP.

Zamrznuté a zasnežené Karloveské rameno. Pohľad z miesta cca 50 m za záhradou dnešného Vodárenského múzea. Vidno kríky na kamennej hrádzi a les na pravom brehu toku Dunaja.

Karloveské rameno pri nízkom stave Dunaja. (manželia Levárskí). Vpravo na brehu vidno lodenice a vľavo ešte nezastavaný Bôrik.