Karloveské rameno, zaliata Slávikova lúka v lete roku 1957. V čase, keď na rakúskom úseku Dunaje ešte neboli vybudované dnešné vodné diela, rieka v dôsledku letného topenia sa ľadovcov zvyčajne dosahovala vyšší stav vodnej hladiny. Vtedy takmer celú lúku zaliala voda. V pozadí vidno lodenicu a vpravo ústie ramena do hlavného toku Dunaja.

Hody v roku 1957. Koncom 50.tých  nebo v Karlovej Vsi vyhovujúci priestor na usporiadanie hodovej zábavy. Vhod prišla sokolovňa na Slávikovej lúke a ihriská pred ňou, na ktorých fungovali aj mnohé hodové atrakcie. Z otvorov nad vstupom do sokolovne visia karloveské hodové hrozny.

Vešanie hodových hroznov. Stárek karloveských hodov v roku 1958 Milan Haverl a Jozef Vafek po zavesení hodových hroznov nad vchod do sokolovne na Slávikovej lúke. Aktéri stoja na stole, ktorý do potrebnej výšky zdvihli karloveskí mládenci. Vpravo vidno hodovú „máju“, ktorú tam postavili karloveskí regrúti, na znamenie konania hodov v blízkej sokolovni.

Ešte aj dnes známy trampský flek Biele skaly na východnom svahu masívu Devínskej Kobyly. Opustené chatky, ktoré tam po II. svetovej vojne postavili trampi osady Zlatá Nevada, navštevovali aj mladí trampi karloveskej osady Strong boys – Ostrí chlapci.

Mladí 14 – 15 roční trampi karloveskej osady Strong boys pred jednou z chatiek na trampskom fleku Biele skaly. Zľava Jozef Lipcsay. Milan Babka, Rasťo Sloboda, Jozef Federl, Ján Babka, Ladislav Sternmüller, Anton Matovič, Miloš Sloboda.

Záhradníctvo Valentová. V tom čase ZARES – Záhradníctvo a rekreačné služby mesta Bratislavy. Dnes Námestie sv. Františka. Vidno kotolňu s vysokým komínom a vedľa vľavo trafostanicu. Za cestou domy Karlovešťanov, vinohrady a záhrady vo vinohradníckom záhone Ubrexle (Unter Aixeln). Skupinka mladých zľava Jozef Lipcsay, Valika Sternmüllerová, Milan Babka, Ľudmila Bohunská, Ján Babka.

Zima v Líščom údolí. Vpravo vidno starú pivnicu, pred ňou na druhej strane cesta budovu hostinca Bohunských (postupne Františka, Antona a Štefana), neskôr viecha JRD Karlova Ves-Devín. Pivnicu zbúrali v roku 2013, napriek protestom Karlovešťanov.

Záhradníctvo Bulhara Borisa Vodeničarova v zime. Karlovešťania p. záhradníka oslovovali jednoducho Boris. Záhony zeleniny zavlažoval vodou Karloveského potoka. Sčasti ho vidno v úžľabine v pravej časti fotografie. Ďalej pretekal tunelom pod cestou a cca po 300 m vyústil na Slávikovej lúke do Karloveského ramena Dunaja. Boris býval aj s rodinou v skromnom domčeku uprostred. Domy a objekty zľava: Mlyn na Karloveskom potoku, a za ním bytový dom zamestnancov vodárne, trafostanica vodárne, elektrická strojovňa vodárne s vežičkou a hromozvodom, kotolňa s násypníkom uhlia a komínom, strojovňa parných čerpadiel, Riviera, rodinný dom Jozefa Homolu ml. Na zástavke vidno autobus premávajúci do Devína. Dnes sa na území záhradníctva nachádza veľký ohyb cesty s traťou električiek a parčík pred výškovou budovou Povodia Dunaja. Mlyn a trafostanicu zbúrali v roku 1953.

Preteky športových klzákov na Karloveskom ramene.

Brigáda na úprave priestoru pred novou školou na Vodáreňkej, dnes Karloveskej ul. č.3 ( škola nie je v zábere). Vľavo budova Domu kultúry na Komsomolskej, dnes Molecovej ul. Vpravo je vila bratislavskej hotelierskej rodiny Prügerovcov z roku 1925. Po II. svetovej vojne slúžila rovnako ako priestor pred ňou karloveskej mládeži, pod názvom Domov sdruženia slovenskej mládeže, neskôr ako Domov mládeže.

Po prietrži mračien. Za stojacou električkou je vyústenie dnešnej ulice Na Riviére a dom Jozefa Homolu ml. pred ktorým dnes stojí reštaurácia Kontajner. Autobus stojaci pred Riviérou premával v tom čase až na horný koniec dediny a obratisko mal na lúke Farárka. Vpravo vedľa chodníka pod stráňou bolo záhradníctvo Bulhara Borisa Vodeničarova.

Neskôr venovali karloveským hasičom ozdobné stuhy aj hasičské zbory z Petržalky, Bratislavy, Oberuferu-Prievozu a Trnavy. Rovnako boli pripevnené na vrcholec žrde zástavy.

Zástavu po krste a vysvätení zverili do opatery matke zástavy Márii Smutnej a krstnej matke Pavle Tóthovej. Spájala ich smutná skutočnosť. Ich manželia, príslušníci karloveského zboru dobrovolných hasičov, padli na frontoch 1.svetovej vojny. Meno a fotografiu oboch umiestnili na ozdobné stuhy. Na bielu matky a na modrú krstnej matky. Obe pripevnili na vrcholec žrde zástavy.

V roku 1927 uplynulo 30 rokov od založenia Zboru dobrovoľných hasičov v Karlovej Vsi. Výbor zboru rozhodol zorganizovať pri tejto príležitosti celoobecnú spomienkovú slávnosť, za prítomnosti významných hostí a hasičských zborov z Bratislavy a okolia. V tom čase nemali karloveskí hasiči svoju zástavu a pochodovať dedinou pri oslave výročia založenia zboru bez nej považovali za nedôstojné. Preto vyhotovenie zástavy objednali v Kláštore milosrdných sestier rádu sv. Karola Boromejského vo vtedajšom Frýdlante u Místku na Morave. Dňa 18.mája 1927 však predseda zboru Jozef Bohunský, vtedy aj richtár obce, milosrdným sestrám oznámil: „…vzhľadom k tomu, že finančný stav pokladne je nie skvelý a cena prápora Kč 6000.- privysoká, rozhodol sa výbor aj členstvo zboru zadovážiť si prápor vlastným pričinením…“. Zástavu potom vyšili karloveské dievčatá a mladé ženy M.Sedláková, K.Göntherová, K.Malíková, M.Bohunská, V.Havránková-Marková a učiteľka karloveskej školy J. Fialová. Na slávnostnej omši ju v deň oslavy páter ThDr Ferdiš Juriga pokrstil a posvätil. Pri významných príležitostiach zástavu pred pochodujúcimi príslušníkmi zboru niesol na dlhej žrdi každoročne volený zástavník (prvá strana zástavy).

Po promócii RNDr Libora Ebringera na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Gratulovať mu prišli členovia rodiny a veľa Karlovešťanov.

V období predmníchovskej republiky bolo v Karlovej Vsi dobrým zvykom usporiadať na spasinku, dnes Kráľovej hore, juniáles. Karlovešťan Jozef Hablovič si na ne spomínal takto: „karloveskí šenkári tam narazili sudy s pivom, hrala karloveská dychovka, bolo veselo“ Snímka je z juniálesu v roku 1925. Vyparádení Karlovešťania stojaci zľava p. Metzenauerová s dcérou Alicou, Krištofovič, ?, Kozár, ?,?, Krištofovičová, Milan Krištofovič, jej syn, ?. Bohunský, Augustín Marek, dedo autora stránky. Kľačiaci zľava. Nemeček, ? p. Nemečková so synom, ?. Viktória Havránková-Mareková, dcéra A. Mareka so synom Františkom (neskôr tréner československého olypijského futbalového mužstva, ktoré v r. 1980 získalo na olympiáde v Moskve zlatú medailu), Karel Havránek so synom Karolom.

Rodinný dom Teofila Bohunského bol jedným z prvých domov postavených v časti obce nazývanej  Na lúčkach . Pred domom stojí jeho majiteľ so svojimi dcérami, vpravo staršou Máriou vyd. Liškovou a Teréziou vyd. Blatnickou. Má prikryté ľavé oko. Prišiel oň pri práci v známej Patrónke. Neskôr nosil sklenenú náhradu. Ľavá zo žien na verande domu je manželka Teofila, Mária Ščepková. V roku 1924 Teofil postavil v dedine dom so známym hostincov, do ktorého sa aj s rodinou presťahoval. Dom na fotografii v roku 1926 predal Kozlíkovcom, ktorí do Karlovej Vsi prišli z Veľkého Rovného, okres Bytča.

Druhá strana zástavy Dobrovoľného hasičského zboru v Karlovej Vsi z roku 1927

Najmladší členovia karloveskej Robotníckej telocvičnej jednoty. V strede cvičiteľ Karel Landsman.

Časť karloveského hokejového mužstva pred tréningom na ľadovej ploche zimného štadióna v Bratislave. Sprava Dušan Hablovič, Andrej Günther, Bohuš Novotný, Vodička – kapitán, Rudolf Baumgartner, ??. Juraj Kadlec, ??. Juraj Kadlec, ktorého životný príbeh získal začiatkom 60-tych rokov širokú publicitu, s hokejom začínal v SSM Karlova Ves v roku 1945. Pre svoje husté čierne vlasy ho spoluhráči nazývali Muro. Pod touto prezývkou bol známy počas celej svojej športovej kariéry. Neskôr prestúpil do TKNB Bratislava. Vrchol svojej športovej kariéry však dosiahol vo futbale, s ktorým začínal v dorasteneckom mužstve poštárov v Petržalke. V dospelom veku hral Muro na poste obrancu, najskôr za Sokol NV Bratislava, ktorý vtedy trénoval Jim Šťastný a hrali zaň slávni futbalisti Reimann, Tegelhoff, Malatinský, Cimra, Arpáš, Baláži, Benedikovič a ďalší. Po vzniku ČH Bratislava bol stabilnou oporou tohto ligového mužstva. Popri futbale úspešne študoval filozofiu na UK v Bratislave. Vtedy sa stalo známym aj jeho náboženské presvedčenie a túžba stať sa katolíckym kňazom. Preto chcel v štúdiu pokračovať na teologickej fakulte. V tých časoch to bolo nezlučiteľné so štátnou ideológiou , aby futbalista mužstva, ktoré reprezentuje políciu, študoval teológiu, preto jeho žiadosť zamietli. Na protest v ČH skončil a odišiel hrať do Žiliny za tamojšie Dynamo. V nádeji, že mu v Trnave pomôžu naplniť jeho životný sen stať sa kňazom, odišiel do Spartaku Trnava.

Tréning karloveských hokejistov na bratislavskom zimnom štadióne.

Stretnutie karloveských volejbalistov na ihrisku Domova SSM.

Volejbalové stretnutie na ihrisku Domova SSM

Tablo hráčov úspešného volejbalového mužstva SSM (Sdruženia slovenskej mládeže), neskôr Sokola Karlova Ves, v rokoch 1945 – 1949 a trofeje, ktoré získalo na turnajoch v Bratislave a jej okolí.

Futbalové mužstvo dorastencov RŠK Karlova Ves na svojom ihrisku na Slávikovej lúke, na brehu Karloveského ramena. V čiapke brankár Karol – Kájo Distler. Na mieste rod. domu rodiny Dohnalovcov (za futbalovou bránkou) je dnes benzínová pumpa Slovnaftu. Oproti, na druhej strane za traťou električky, dnes ústí ulica Líščie údolie do Botanickej ulice.