Karloveskí mládenci na Slávikovej lúke pri Karloveskom ramene Dunaja. Dnes tam stojí jedna z dvoch opách, ktoré postavil JaT Real Estate, a.s . na pozemkoch, ktoré mu predalo mesto Bratislava, v čase keď bol jeho primátorom p. Ďurkovský a starostom MČ K.Ves p. B. Hollý. Jediná dievčina medzi mládencami je Eva Slezáková, vľavo Milan Kadnár a ďalej vľavo Libor Ebringer.

Časť družstva karloveských volejbalistov po víťaznom turnaji v Dúbravke. Sediaci zľava Matúš Šrámek, Andrej Günther, Libor Ebringer. Ležiaci zľava Milan Malík, Gusto Zatkalík

Po volejbalovom turnaji o pohár prof. Sumbala v Domove SSM v Karlovej Vsi. Prvý zľava prof. Sumbal, vedľa jeho manželka. Otočení chrbtom ich syn Braňo a Gejza Bartovič. Z víťazného pohára pije Amália Šurláková-Froncová. Pri jej nohách jej vlčiak Bartovičovcov Blesk.

Otvorenie športového dňa v Domove SSM (neskôr Domov mládeže) v roku 1946

Cvičenie najmladších karloveských športovcov na športovom dni v roku 1946.

Na skúšobnej strelnici vo fabrike na muníciu, Patrónke. Prvý zľava Karlovešťan Jozef Malík. Dievčence, zberačky vystrieľaných nábojníc,Karlovešťanky, prvá zľava ??, štvrtá Františka Ebringerová

Výstrižok z „Obrázkového kalendára nášho ľudu“ ročník 1934, ktorý redigoval František. Komzala v nakladateľstve Robotnícke noviny v Bratislave. Na foto v strede, zľava Karel Havránek, Alojz Homola,??. Jozef Malík,??, sediaci vpravo Karol Fabián

Hody v roku 1926. Snímka vznikla vo dvornej časti hostinca Teofila Bohunského. Vľavo „čérný hrozen“ vpravo „bílý“. Sem ich priniesli z dvorov, kde ich uplietli. Asi to nebolo blízko hostinca. Svedčia o tom zaprášené topánky účastníkov. Ide o najstaršiu zachovanú snímku z karloveských hodov.

Drevený kladový lis karloveského vinohradníka Jozefa Müllera z roku 1824 v zbúranisku domu Müllerovcov v roku 1969. Kladové (niekedy nazývané aj kladinové) lisy boli v lisovniach viacerých karloveských vinohradníkov. Aj v našej lisovni s rokom vyhotovenia 1850. Ako malý chlapec som pomáhal dedkovi pri lisovaní. Točil som dreveným vretenom, ktoré bolo na pravom konci asi 5m dlhej klady, čím sa dvíhalo, alebo spúšťalo mohutné závažie z kameňov, pospájaných vápennou maltou Keď závažie viselo, tlačilo – lisovalo hrozno umiestnené v koši z drevených latiek pod ľavou stranou klady.

Vinohradnícky spolok v Karlovej Vsi, založený v roku 1926. Stojaci zľava ?, August Marek, Klement Kostolanský, Rudolf Gazarek, Karol Bohunský. Andráš Kostolanský, Ján Kratochvíla Sediaci zľava Štefan Kratochvíla, Paula Tóthová, Jozef Kratochvíla, Štefan Bohunský, Andráš Fronc, Jozef Bohunský, František Müller, Terézia Müllerová, František Lehrnbecher

Oberačka u Kratochvílovcov.Zľava Alžbeta Bohunská, Viktória Kratochvílová,??, ??, Anastázia Kratochvílová, František Kratochvíla, Anton Gazarek, Martin Kratochvíla. Sediaci Jozef Kratochvíla.

Posledná fúra úrody pred vjazdom do dvora domu Šrámkovcov v Líščom údolí. Opretý o putňu so spokojným výrazom gazda – vinohradník Rudolf Šrámek. Furman Ján-Jančl Bohunský. So šiltovkou, v tom čase už na dôchodku vinohradník Matúš Šrámek najst. Deti na voze vľavo Rudolf Šrámek ml., vpravo Tibor Šrámek. Pri bránke chlapec od susedov Ladislav Tomek.

Jozef Homola – Kepeník v karloveských, v tom čase už družstevných vinohradoch.

Karloveskí družstevníci počas oberačiek.

V popredí vinohradnícky záhon „Slobodné vinohrady“. Pod vinohradmi zľava domy F. Lehkého, stolárskeho majstra, Schwarzovcov a obuvníckeho majstra Polikarpa Podmajerského

Anton Gazarek (1921 – 1984) dlhoročný predseda JRD Karlova Ves-Devín so svojou manželkou Máriou rod. Müllerovou (1927 – 1996) a synom Antonom.

Vzpierači Sokola JRD Karlova Ves. Zľava Ján Homola, Ján Babka, Igor Šrámek, Foriš Galgóci, ??, ??.

Článok v časopise Práca 22.10.1958

Alfréd Lisý (1908 – 1981). Pochádzal z rodiny, v ktorej sa muži niekoľko generácií venovali zápaseniu. V tridsiatych rokoch m.s. bol oporou zápasníckeho oddielu PTE Bratislava (Pozsonyi Torna Egyesület – Bratislavský ́ telovýchovný ́ spolok), neskôr zápasníckeho oddielu URSUS Bratislava. V rokoch po 2. svetovej vojne sa ako tréner, ale aj ako aktívny borec zaslúžil o rozvoj zápasenia v Karlovej Vsi. V pracovnom živote bol vyhľadávaným karloveským maliarskym majstrom.

František Müller (1866 – 1929), posledný karloveský richtár v období Rakúsko-Uhorskej monarchie.

Jozef Bohunský – Čérný Pepino (1883 – 1946) prvý karloveský richtár v novovzniknutom Československu. Úrad zastával v rokoch 1919 – 1933. Mal nemalý podiel na príprave a prebudovaní budoyy starej školy a na prestavbe karloveskej kaplnky na kostol sv. Michala, Bol aj vládnym komisárom Karlovej Vsi v rokoch 1939-1942.

Ján Alexander Čáp (1865 – 1938) s manželkou Antóniou rod. Haaslovou (1872 – 1950). Narodil sa v Trnave. V rokoch 1893 – 1925 bol učiteľom a správcom karloveskej ľudovej školy. Manželia Čápovci vychovali deväť detí. Je pochovaný na karloveskom cintoríne.

Pavol Bohunský, posledný karloveský richtár. Úrad zastával v rokoch 1934 – 1939.

ThDr. Ferdinand (Ferdiš) Juriga (12.10.1874 – 23.11.1950). Narodil sa v Gbeloch, zomrel v Karlovej Vsi, kde bol aj pochovaný. Jeho telesné pozostatky aj s pomníkom premiestnila Matica slovenská v roku 1996 na Národný cintorín do Martina. Stalo sa to tajne, bez vedomia rodiny, predstaviteľov a obyvateľov Karlovej Vsi. Bol katolíckym kňazom, slovenským národným buditeľom a publicistom. Ako politik bol v prvej polovici 20. storočia predstaviteľom slovenského národného hnutia v Uhorsku. V rokoch 1906 – 1918 bol poslancom Uhorského snemu. 19.10.1918 tu predniesol prejav, v ktorom zdôraznil, že tento nemá právo čokoľvek hovoriť a konať menom Slovákov. Bol spoluautorom Martinskej deklarácie z 30.10.1918. V rokoch 1919 – 1929 bol poslancom Národného zhromaždenia za HSĽS. V roku 1929 pre rozpory s A. Hlinkom a V. Tukom z tejto strany vystúpil a založil vlastnú Jurigovu slovenskú stranu ľudovú. Vo voľbách v roku 1929 neuspela. Po roku 1930 sa už politicky neangažoval. Žil vo vlastnom dome v Karlovej Vsi. Tu je po ňom pomenované jedno z nových námestí. Okrem iných je autorom publikácií Blahozvestovanie, Kriminálne písma, Blahozvesť kriesenia slovenského národa a slovenskej krajiny. Napísal množstvo novinových článkov, v ktorých okrem iného žiadal zrušiť celibát, zaviesť slovenčinu ako liturgický jazyk a voľbu kňazov a biskupov veriacimi.

Florián (Floriš) Tománek (1879-1948). Narodil sa v Borskom Petri, dnes súčasť Borského Mikuláša. Po štúdiách teológie bol kňazom na Spiši a po roku 1912 krátko aj v Karlovej Vsi. Od roku 1905 bol redaktorom Ľudových novín, neskôr zodp. redaktorom Slovenských ľudových novín. Bol spoluzakladateľom Slovenskej ľudovej strany. Počas 1. ČSR ako poslanec NZ bol stúpencom slov. autonomistického programu A. Hlinku. Neskôr bol spolu s F. Jurigom odporcom jeho politickej línie, za čo ho v roku 1929 z HSĽS vylúčili. Spolu organizoval Jurigovu slovenskú ľudovú stranu, ktorá po neúspechu vo voľbách v roku 1929 zanikla. Po roku 1930 sa politicky neangažoval a býval v Karlovej Vsi vo vile v Longitáloch. Postavili ju podľa návrhu jeho spolurodáka architekta Fridricha Weinwurma. Stojí dodnes. Na Dlhých dieloch je po ňom pomenovaná jedna z ulíc.