Sobášna sieň. Po otvorení novej školy na Karloveskej ulici v r. 1960 do budovy starej premiestnili Obv. NV v Karlovej Vsi. Trieda, do ktorej bol vchod z dvora, poslúžila ako sobášna sieň. Predseda Obv. NV Karlova Ves Ján Ebringera jeho asistentka Božena Kuklová počas sobášneho obradu.

Pohľad do Vodárenskej ulice od severu. Domy zľava: Šághyovcov s mäsiarstvom, Haverlovcov, karloveská škola, v tom čase už Obv. NV Karlova Ves-Devín, Šrámkovcov a Karola Distlera. Vyčnievajúce dve poschodia nad strechami domov patria škole pre slabozrakých na Svrčej ulici. Budova vpravo s okienkom je hasičská zbrojnica z roku 1889, vedľa časť domu Jozefa Bohunského. Na zastávke autobusu linky 29 vystupovali cestujúci z horného konca dediny, aby prestúpili na električku do Bratislavy. Zástavku električky nevidno, bola vľavo od ženy v červenom, ktorá čaká na autobus smerom na horný koniec dediny.

Kaplnka sv. Jána Nepomuckého z roku 1860, pohľad od severozápadu. Autorom snímky je známy bratislavský fotograf Josef Hofer

Kaplnka sv. Jána Nepomuckého na grafike bratislavského maliara Karola Frecha (1883-1945)

Kostol sv. Michala, pohľad zo západnej strany, z cesty na cintorín. Vľavo bolo detské ihrisko s dreveným prístreškom pre dozorkyňu.

Kostol sv. Michala päť rokov po vysviacke. Vpravo vedľa cesty vidno verejnú studňu a dom pekára p. Doubka a Jána Homolu – Háska.

Pred sobášnou sieňou na dvore Obv. NV Karlova Ves (predtým karloveská škola na Vodárenskej ul.). Zľava učiteľ karloveskej školy Laco Kamenčík, Božena Kuklová, Jiřina Krčmáriková, Ján Ebringer predseda Obv.NV.

Pohľad z Oslieho vrchu na vysokoškolský internát Lanfranconi, na jeho okolie, brehy Dunaja a časť Karlovej Vsi. Malý dom pred internátom je hostinec Zlatá Fantázia, ktorý v 30. rokoch min. stor. často navštevovala bratislavská bohéma. Neskôr bol známy ako hostinec pomenovaný po jeho majiteľovi „U Báňu“. Na brehu zátoky Karloveského ramena už stoja lodenice, dnes Kanoistického klubu Karlova Ves z roku 1934 (vpravo) a vodáckeho klubu Tatran Karlova Ves z roku 1935. Vpravo na území budúcej botanickej záhrady vidno strechu vežičky vily Eneu Lanfranconiho a Karloveskú cestu, dnes Botanickú ulicu. Po priblížení záberu možno vidieť, že už stojí hostinec Riviéra. Časť riečiska Karloveského ramena vpravo od kamennej hrádze ešte nie je zalesnená, ako je tomu dnes. Dom nad Karloveským ramenom a krátkym viditeľným úsekom Devínskej cesty je Jurigrad, letné sídlo ThDr. Ferdiša Jurigu. Dom na pravom brehu Dunaja je známy výletný hostinec Bratislavčanov U Krištofeka. Pod masívom vrchu Königswarte vidno Pottenburg-dievčí hrad, vzadu zrúcaninu hradu Schlossberg a vrch Braunberg nad mestečkom Hainburg. Autorom snímky je známy bratislavský fotograf Josef Hofer.

Pohľad z dnešného Bôrika na územie západne od Mlynskej doliny a na Karlovu Ves. Autorom snímky je bratislavský fotograf Jozef Hofer. Celkom vľavo vidno strechu vežičky Lanfranconiho vily (predtým 1. mlyn), vpravo, už v Mlynskej doline objekty 2. mlyna. Zreteľná je Karloveská cesta, dnes Botanická ulica. Vidno aj dom zamestnancov vodárne a vodáreň s komínom. Hostinec Riviera vpravo ešte nestojí. Priestor v Karloveskom ramene od Lanfranconiho kamennej hrádze po breh ramena ešte nebol zalesnený, ako je tomu dnes. V hlavnom toku Dunaja v momente záberu stavajú vojaci - ženisti pontónový most.

Pred vysviackou novej motorovej striekačky karloveských dobrovoľných hasičov. Vľavo hasičská zbrojnica, vzadu stodola na Ružovej lúke. V slávnostných uniformách hasiči zľava 1. Hedrich Baumgartner, 3. Augustín Marek (môj dedo). Na striekačke mladé Karlovešťanky, členky speváckeho zboru.

Foto pri príležitosti vyrobenia 500-tisíceho delostreleckého náboja v bratislavskej Patrónke. Karlovešťania na fotke: v hornom rade prvý zľava Juraj Fabián, sediaci s nábojnicami vľavo L. Bohunský, vpravo Šimon Bohunský

Oberačková slávnosť. Voz s oslavujúcimi mieril do hostinca Teofila Bohunského, kde bola zábava. Na kozlíku vpravo Henrich Baumgartner. V dome vľavo neskôr býval karloveský poštár p. Srna, otec akademického maliara Jozefa Srnu. Dom vpravo vlastnil Ján Homola. Oberačkové slávnosti mali v Karlovej Vsi dlhú tradíciu. Prvú zmienku o nich nájdeme v novinách Pressburger Zeitung z roku 1898.

Rodina Františka Bohunského (1865 – ?) a Terézie Lehrnbecherovej (1871-?) Sobáš 1891.Deti, vedľa otca, Mária (1893-?) vyd. Herdová, vedľa matky Terézia (1897-?) Ďalšie deti zľava Ján (neskôr s prezývkou Kelárek, alebo Piava), ?, Augustína, vyd. Ebringerová,(mama syna Libora), Karolína, vyd. Suchánová (mama syna Imricha).

Časť sprievodu obcou pri príležitosti usporiadanie športového dňa v areáli karloveskej školy v roku 1941. V čele skupiny karloveských gardistov je Peter Čáp, syn učiteľa a správcu karloveskej školy Jána Alexandra Čápa. Dom s dvomi komínmi patril Pavlovi Bohunskému, karloveskému richtárovi v rokoch 1934 – 1939. Bola v ňom zriadená prvá pošta v obci a druhé telefonické spojenie do dediny, po karloveskej vodárni. Za agátovým kríkmi sa rozprestierala Ružova lúka, kde od roku 1954 bolo obratisko električiek, dnes predajňa Billa a parkovisko.

Vasiľ Biľak (v klobúku), ešte ako funkcionár KV KSS Bratislava v karloveskom vinohrade v záhone „Slobodné.“ Vpravo Otakar Landsman, prvý predseda JRD Karlova Ves -Devín. Vľavo Anton Gazarek predseda družstva od roku 1954. Tmavý pás v hornej časti je porast okolo „Hlubokej cesty“, ktorá viedla až na karloveský pasienok – Kráľovu horu. Prvý vinohrad za cestou, už v záhone „Burgweg“, v karloveskom nárečí „Pulvích,“ vlastnili moji rodičia Šrámkovci. Dom uprostred viníc patril p. Leitnerovi.

Karloveské rameno Dunaja, miesto nazývané „V Krupici“. Názov je odvodený od jemného piesku na dne ramena. Voda tam bola plytká, preto ho vyhľadávali najmä rodiny s deťmi a neplavci. Vpravo nižšie, sa do ramena vlievala voda z hlavného toku Dunaja. Jej silný prúd vymlel na dne uprostred ramena veľkú hlbočinu. Bolo to jedno z najnebezpečnejších miest na ramene. Podľa rozprávania pamätníkov sa tam utopil Štefan Zelenka. Túto udalosť na brehu pripomínal železný kríž.

Anton Gazarek (1921-1984) predseda JRD Karlova Ves-Devín od roku 1954 do roku 1984.

Pohreb Otakara Landsmana, prvého predsedu JRD Karlova Ves-Devín. Tragicky zahynul na pracovnej ceste pri havárii osobného auta.

Hasiči z Bratislavy, účastníci oslavy 30.výročia založenia Dobrovoľného hasičského zboru v Karlovej Vsi. Vpravo slávnostne vyzdobená hasičská zbrojnica z roku 1899, vedľa stožiar na sušenie hadíc, v pozadí dom Karola Bohunského, vľavo dom Karloveského lesného hájnika Karola Malíka, v ktorom v roku 1933 otvoril jeho syn Peter holičstvo.

Prvé sväté prijímanie. Na schodoch pred kostolom sv. Michala. Zľava horný rad: Eduard Günther,??, Alfonz Metzenauer, p. učiteľ Herzán, páter??, p. Volárová, Jozef Srna neskôr akademický maliar, Pavol Kostolanský, p. Homolová. Deti zľava. Horný rad Božena Bohunská, Anna Homolová, Helena Volárová, Mária Matovičová, Anna Berglová. Stredný rad Jaroslav Laznovský, Ružena Ružová, Karol-Kalino Homola. Dolný rad Alojz Smutný, Matúš Šrámek, Laco Hanzlovič. Vpravo p. učiteľka Alžbeta Hrdová.

Hospodársky dvor JRD Karlova Ves – Devín. Nachádzal sa na pozemku, ktorý do roku 1945 vlastnili príslušníci bratislavskej vinohradníckej rodiny Rosenbergerovcov. Tí vybudovali aj kamennú pivnicu, pred ktorou je na fotke zaparkovaný ťahač a vlečka. Pivnicu družstvo využívalo hlavne ako sklad ovocia, ktoré predávalo na bratislavských trhoch. Oproti, na druhej strane cesty Rosenbererovci postavili pravdepodobne prvý poschodový dom v Karlovej Vsi. Dospelí zľava Karol Bohunský (Kari-Gari), Rudo Baumgartner, ? Homolová, Vojtech Čáp, Terézia Šrámková, Anton Gazarek, Alica Kozlíková. V pozadí rodinný dom rodiny Fabiánovcov.

Nedeľné posedenie pri hudbe v hostinci Riviéra.

Kopačka vo vinohrade karloveského vládneho komisára Jozefa Bohunského „Čérného Pepinu“ Zľava Jozef Bohunský, jeho syn Karol, Leopold Bohunský, Leopold Laznovský, ? Volár, ??,??, Ján Homola, ??, ? Laznovský, ??

Hostinec Riviéra, reklamná fotografia jeho vlastníka Jozefa Ružu. Hore vľavo pohľad na hostinec. Miestnosti na poschodí slúžili na ubytovanie hostí. Vedľa posedenie pri hudbe v záhrade hostinca. Kúpajúci sa v neďalekom Karloveskom ramene. Pohľad na Karloveské rameno za záhradou vodárne v smere do Devína

Karlovešťania nemeckej národnosti na povinnej brigáde na stavbe v areáli bratislavskej Patrónky. Na konštrukcii zľava Fridrich Biskupič, vedľa Antonín Werber, jeho firma realizovala v roku 1926 prestavbu budovy prvej karloveskej školy. Stojaci druhý sprava(s trakami) Karol Distler, mal obchod so zmiešaným tovarom. Po roku 1948 pod národnou správou.