Veľkonočná šibačka. Zľava Eva Kostolanská, Vladimír Kozlík, Milan Lachkovič, Ervín Bohunský, Ferdinand – Nando Macher, dole zľava Pavol Pikna, Juraj Zábojník.

Najčastejšou objednávkou vo výčapných stánkoch JRD Karlova Ves, kdekoľvek ich pri rôznych príležitostiach otvorili, bola cigánska pečienka a 2 – deci karloveského. Na zábere Terézia Šrámková nalieva v tomto prípade burčák viditeľne spokojnému zákazníkovi.

V dnešnom sade Janka Kráľa. Zľava Terézia Bohunská, mladšia z dcér karloveského hostinského Teofila Bohunského, Žofia, rod. Haverlová, manželka vedľa stojaceho Antonína Verbera. Jeho stavebná firma v roku 1926 rekonštruovala prvú karloveskú školu z roku 1885. Bol nemeckej národnosti. Po roku 1945 bol rovnako, ako aj ďalší karloveskí Nemci z Československa odsunutý.

Obchodník a hostinský Teofil Bohunský 1874 – 1934 , jeho manželka Mária Johana Ščepková (1876 – ?), – hore dcéra Mária, vyd. Lišková 1902 – 1997), ležiaci dcéra Terézia, vyd. Blatnická (1904 – 1998) a syn Ferdinand (1910 – 1923)

Z výletu mladých Karlovešťanov na Devínske Jazero. Stojaci zľava J. Štefček, ?, F. Fabián, ?, A. Malíková, A. Kostolanský, A. Federlová, J. Bohunský, ?, J. Laznovský, sediaci zľava ?, A. Bohunský, ?, J. Buzinkayová, J. Haverl, R. Bohunský, ?, J. Haverlová, ?, A. Bohunský

Filip Ščepka (1841 – ?), rodák z Dúbravky, bol mlynárom na jednom z plávajúcich mlynov na Karloveskom ramene Dunaja. Vedľa manželka Mária rod. Bruk, (1841 – ?) narodená v Rusovciach v rodine dunajského mlynára. Vedľa, dcéra Ščepkovcov Terézia (1870 – ?) Neskôr manželka Karlovešťana Štefana Bohunského. Vpravo s bicyklom Mária Bohunská, vľavo jej brat Ferdinand , deti hostinského Teofila Bohunského a Márii – Johany Ščepkovej, dcéry Ščepkovcov. Záber je z pred domu Ščepkovcov v Longitáloch (Dlhé diely), ktorý neskôr kúpil p. Kadlečík a zriadil v ňom známy hostinec s kolkárňou.

Pri výčape v hostinci Teofila Bohunského. Pivko čapuje jeho mladšia dcéra Terézia, vyd. Blatnická. Do hostinca a celého domu iba nedávno zaviedli elektrický prúd. Svedčí o tom čerstvo zasádrované elektrické vedenie v stene a k stropnému svietidlu. Zaujímavý je elektrický kompresor na stene. Zabezpečoval potrebný tlak v pivnom súdku a čapovanie piva pri – pulte. Kompresor fungoval až do likvidácie hostinca v roku 1955, kedy v ňom – – zriadili zdravotné stredisko s lekárskymi ambulanciami.

V hostinci Kadlečík na Devínskej ceste. Dnes ho pripomína len pomenovanie – zástavka autobusu linky 29. Hostia zľava Rudolf Bohunský, Ján Štefček, ??, Emil Olšovský, jeho manželka Františka, rod. Ružová, Júlia Štefčeková, rod. Haverlová, Ferdinand Biskupič, Žofia Novotná, ??, Agneša Biskupičová, rod. Kratochvílová, ??. Chlapec Bohuslav Novotný, syn Žofie a Gustáva Novotných. Na zemi so psom Alojz Bohunský. V hostinci Kadlečík sa radi zastavovali výletníci – – cestou na Devín. Bola tam aj kolkáreň.

Zľava Gabo Vertlen, Paľo Smutný, Stano Hrda, za bicími Tomáš Pucovský

Sprievod účastníkov športového dňa obcou smeroval na ihrisko karloveskej školy. Na čele sprievodu karloveská dychovka so svojim vtedajším kapelníkom p. Nágelom. Druhí v poradí v sprievode pochodovali karloveskí gardisti.

V strede Ernestína Brankovičová, životná družka ThDr. Ferdiša Jurigu, matka jeho troch synov. Vpravo manželka jeho syna Vladimíra Anna, rod. Svačinová. Vľavo jej mama. Obe pochádzali zo Záhorskej Bystrice.

Záber z časti oslavy 30. výročia založenia Dobrovoľného hasičského zboru v Karlovej Vsi pred hostincom, vtedy Antona Bohunského, v Líščom údolí. Vľavo vidno malú časť strechy pivnice, ktorá od roku 1860 stála pred hostincom. Napriek protestom Karlovešťanov ju zbúrali v roku 2013. Na jej mieste dnes stojí jednopodlažný objekt nejasného určenia. Hlavná, väčšia časť osláv30.výročia  sa uskutočnila v hostinci Teofila Bohunského na hlavnej ulici.

Trafostanica vodárne z roku 1933, zbúraná v roku 1960.

Colnice, v poradí slovenská a nemecká, na hranici s Nemeckou ríšou na Devínskej ceste v roku 1944.Veľmi vzácna fotografia – unikát. Fotografiu colníc, napriek intenzívnemu hľadaniu, autor stránky nenašiel v žiadnom inom zdroji. Medzi dvomi slovenskými colníkmi sedí Karol Distler ml., syn karloveského obchodníka, manžel Anny rod. Krištofovičovej.

Karloveskí družstevníci v prvomájovom sprievode na ul. Obrancov mieru. Vlajkonosič vľavo Ján Haverl, vpravo Matúš Šrámek st., autorov otec.

Budovanie kanalizácie na odvod dažďovej vody v roku 1950 na vtedy ešte nepomenovanej, od roku 1958 Vodárenskej ulici. Ukladanie kanalizačných rúr pokračovalo východným smerom do Karloveského potoka. V jeho trase  vzápätí vybudovali cestu do Líščieho údolia. Jej prvý názov bol Sokolská ulica, čo zohľadňovalo nemalý podiel členov karloveskej organizácie Sokol na jej budovaní. Karloveský sokol vzápätí zrušili a ulicu premenovali na Priechodnú. Vľavo dom rodiny Reindlovcov. Pani Reindlová bola uvádzačkou v karloveskom kine Fatra. V prvom dome vpravo žila rodina Novotných a pani Anna Buzinkayová s vnučkou Valikou. Vedľa je dom Šághyovcov, v ktorom mali svoje mäsiarstvo. Mäso údeniny po jeho znárodnení. Vzadu za karloveským potokom v Líščom údolí vidno vinohrady a záhrady v záhone Fuchsleiten, v karloveskom nárečí Puclíky. Svah s pokosenou ďatelinou vpravo je "Hávedlovka", v zime obúbené miesto sánkovania a lyžovania.

Terézia Šrámková so synom Matúšom. V pozadí budova OD BAŤA na rohu Michalskej ulice a dnes Námestia SNP.

Karloveskí družstevníci pripravujú škôlku štepov viniča. Oráč Dominik Minárik, pri koni Zdeno Macháč, v pozadí Terézia Šrámková, mama Matúša a Igora Šrámkovcov. Približne na tomto mieste dnes stoja paneláky na Beniakovej ulici.

Kanalizáciu na odvod dažďovej vody v roku 1950 na vtedy ešte nepomenovanej, od roku 1958 Vodárenskej ulici.Občania ju budovali  svojpomocne – brigádnicky, pomáhali aj vojaci. V ryhe zľava Vojtech Tóth, Jozef Homola ml., František Lehrnbecher, Jozef Kratochvíla. Stojaca Anna Novotná. Uprostred karloveský poštár p. Bilický. Vpravo dom karloveského lesníka Emila Olšovského. Na tomto mieste bude o 5 rokov nástupište električiek,vracajúcich sa z kruhového obratiska na Ružovej lúke. Viď foto vpravo.

Oberačka v Slobodných vinohradoch. Zľava p. Macháčová, p. Jónová, ?, Jozef Federl, ?. Na ceste, ktorá bola neskôr pomenovaná ako Egrešová ulica, Terézia Šrámková, mama synov Matúša a Igora.. V pozadí dom Košnárovcov na ulici Za kinom.

Druhá predčerpávacia stanica na vodárenskom Ostrove Käsmacher, od roku 1946 Sihoť. Do prevádzky bola uvedená v roku 1933. Ako strojník tam istý čas aj s rodinou býval p. Grátzer .

Krátko po začatí školského roku v roku 1948, priviedol p. riaditeľ XII. stred. školy na Zochovej ul. v Bratislave do našej triedy dvoch pánov. Prvého predstavil ako Karola L. Zachara, režiséra SND, a druhého Martina Ťapáka, ako jeho asistenta. Navštívili našu školu, aby vybrali vhodných chlapcov do pripravovaného folklórneho pásma Rok na dedine. Skúšali nás, či vieme „otĺkať“ vŕbové píšťalky a akí sme speváci. Páni umelci boli s našimi výkonmi spokojní. Okrem autora stránky si vybrali ešte 5 chlapcov z Karlovej Vsi a 3 Bratislavčanov. Tak sme sa stali členmi komparzu SND. Škola nás uvoľňovala na všetky divadelné skúšky, niekedy aj 3x v týždni. Za každú sme dostávali, ak si dobre pamätám 30Kčs. Čo viac sme si mohli priať. Okrem ulievačky v škole, ešte aj peniažky. Každý z nás dovtedy poznal SND ako divák detského predstavenia. Teraz sme ho mohli poznať celé aj zvnútra. Presnorili sme ho od najvyšších miest v povrazisku nad scénou, po najnižší suterén.
Snimka je zo zájazdu SND do Poľska, z návštevy soľnej bane vo Wieličke. Sme v 2. rade v strede, zľava Tono Dittrich, Maťo Šrámek, Vlado Rezek, Jarko Bohunský. Kúsok vľavo je Poldi-Hafi Haverl. Pod ním Zuzka Lonská, neskôr známa speváčka.

Hlavní protagonisti v hre J.G.Tajovského Statky-zmätky. Hore zľava Vilma Lehrnbecherová a Amália Šurláková. Dole zľava Lujza Baumgartnerová a Leopold Haverl, v tom čase študent konzervatória. Hru pripravil Ochotnícky krúžok JRD Karlova Ves. Réžia Andrej Bakalár.

Vo dvore domu Krištofovičovcov. Dom s pop. č. 3 na hlavnej, neskôr Vodárenskej ulici najskôr vlastnila rodina Martina Bohunského (1842 – 1918). Tu sa narodili všetky jeho deti, vrátane Karolíny, autorovej babky. V roku 1929, po smrti Anny rod. Brankovičovej (1847 – 1928), manželky M. Bohunského, dom kúpil Jozef Krištofovič. V uličnej prístavbe domu mala jeho manželka obchod. Neskôr ho prevádzkoval Karol Distler mladší s manželkou Annou, rod. Krištofovičovou. Na motorke, pravdepodobne ich brata Emila, sestry, zľava Jozefína a Anna , v rodine ich volali Pepča a Anča.

Vystúpenie dievčat na športovom dni v roku 1941, na ihrisku karloveskej školy.