Krátko po začatí školského roku v roku 1948, priviedol p. riaditeľ XII. stred. školy na Zochovej ul. v Bratislave do našej triedy dvoch pánov. Prvého predstavil ako Karola L. Zachara, režiséra SND, a druhého Martina Ťapáka, ako jeho asistenta. Navštívili našu školu, aby vybrali vhodných chlapcov do pripravovaného folklórneho pásma Rok na dedine. Skúšali nás, či vieme „otĺkať“ vŕbové píšťalky a akí sme speváci. Páni umelci boli s našimi výkonmi spokojní. Okrem autora stránky si vybrali ešte 5 chlapcov z Karlovej Vsi a 3 Bratislavčanov. Tak sme sa stali členmi komparzu SND. Škola nás uvoľňovala na všetky divadelné skúšky, niekedy aj 3x v týždni. Za každú sme dostávali, ak si dobre pamätám 30Kčs. Čo viac sme si mohli priať. Okrem ulievačky v škole, ešte aj peniažky. Každý z nás dovtedy poznal SND ako divák detského predstavenia. Teraz sme ho mohli poznať celé aj zvnútra. Presnorili sme ho od najvyšších miest v povrazisku nad scénou, po najnižší suterén.
Snimka je zo zájazdu SND do Poľska, z návštevy soľnej bane vo Wieličke. Sme v 2. rade v strede, zľava Tono Dittrich, Maťo Šrámek, Vlado Rezek, Jarko Bohunský. Kúsok vľavo je Poldi-Hafi Haverl. Pod ním Zuzka Lonská, neskôr známa speváčka.