Oberačka v Slobodných vinohradoch. Zľava p. Macháčová, p. Jónová, ?, Jozef Federl, ?. Na ceste, ktorá bola neskôr pomenovaná ako Egrešová ulica, Terézia Šrámková, mama synov Matúša a Igora.. V pozadí dom Košnárovcov na ulici Za kinom.

Dom rodiny Laznovských na hlavnej ulici dediny. Bol v poradí štvrtým domom na pravej strane ulice nad kostolom. Oproti ostatným domom bol pôvodne výnimočný tým, že nemal sedlovú, ale plochú strechu, viď. foto vedľa. V roku 1932 ho prestavali. Pred domom zľava ??, ? Laznovská so synčekom Jaroslavom na rukách, Michal Homola, Rudolf Rezek, ??, Jozef Laznovský, p. Čuřín, Ján Laznovský, Hana Čuřínová rod. Laznovská.

Vo vieche JRD Karlova Ves – Devín na Molotovovej ulici (dnes Obchodná). Zľava družstevníčky Ružena Mihalová a Terézia Šrámková a zrejme spokojný štamgast.

Colnice, v poradí slovenská a nemecká, na hranici s Nemeckou ríšou na Devínskej ceste v roku 1944.Veľmi vzácna fotografia – unikát. Fotografiu colníc, napriek intenzívnemu hľadaniu, autor stránky nenašiel v žiadnom inom zdroji. Medzi dvomi slovenskými colníkmi sedí Karol Distler ml., syn karloveského obchodníka, manžel Anny rod. Krištofovičovej.

V strede Ernestína Brankovičová, životná družka ThDr. Ferdiša Jurigu, matka jeho troch synov. Vpravo manželka jeho syna Vladimíra Anna, rod. Svačinová. Vľavo jej mama. Obe pochádzali zo Záhorskej Bystrice.

Manželia Ignác Baumgartner, (nar. v Mikulčiciach na Morave v roku 1850 ) a Sofia rod. Hirnerová (nar. v roku 1849 v Kuchyni na Záhorí), na dvore ich karloveského domu. Zosobášili sa v Kuchyni v roku 1872. Ignác tam bol lesníkom. Neskôr sa rodina presťahovala do Ratschensdorfu, dnešnej Rače a v roku 1883 do Karlsdorfu, Karlovej Vsi. Aj tu bol polesným v Pálffyovských lesoch. Stál pri zrode karloveského dobrovoľného hasičského zboru v roku 1897, bol jeho prvým veliteľom. Z novín Pressburger Zeitung sa dozvedáme o jeho usilovnosti a príčinlivosti. Okrem lesníckeho povolania bol vinohradníkom, mal vlastné hospodárstvo, jazdil s konským povozom a bol aj známym včelárom. Jeho holubník na dvore domu č. 29 bol predmetom širokého obdivu. Bol aj nájomcom a prevádzkovateľom karloveského obecného hostinca, ktorý bol v miestnom pálffyovskom majeri. Z kritických článkov v rovnakých novinách sa dozvedáme, že byť aj dobrým hostinským už bolo pravdepodobne nad jeho sily. Ignác Baumgartner zomrel 30.10.1912 , jeho manželka Sofia 14.2.1920. Boli pochovaní na cintoríne pred kaplnkou sv. Jána Nepomuckého v Karlovej Vsi.

Karloveskí hasiči pochodujú na ceste z cintorína. Pravdepodobne boli odprevadiť svojho kolegu na jeho poslednej ceste.

Michal Homola a Karol Fabián vedú Elzu, kobylku Müllerovcov do Karlovského ramena, aby ju tam okúpali. V pozadí svah nad Devínskou cestou.

Anton Bohunský (1892-1936) predposledný vlastník hostinca Bohunských v Líščom údolí, neskôr viecha JRD.

Zápis o stave karloveskej školy po prechode frontu v roku 1945. Od novembra 1944 do konca marca 1945 školu okupovalo nemecké vojsko. Po prechode fronty nemeckých vojakov vystriedali slovenskí vojaci, aby pokračovali v strážení mohutného muničného skladu, ktorý vybudovala nemecká armáda v lese v priestore dnešného Parku SNP.

Rozhodnutie o zabratí karloveskej školy pre potreby CPO – civilnej protileteckej ochrany. V novembri roku 1944 školu obsadila nemecká armáda.

Na dvore karloveskej školy. Otvorenie školského roku 1948 – 49. Na tribúne členovia rodičovského združenia, učitelia a zástupcovia spoločenských organizácií. Rádio slúžilo ako reproduktor.

Na skautskom tábore v Rudne nad Hronom. Súperi, vľavo Janko Pogač a Ladislav Stehlík. Laco bol odchovanec karloveského boxingu. Neskôr roky boxoval v drese TJ Považan Nové mesto nad Váhom. Po skončení aktívnej činnosti tam pôsobil ako tréner. Bol sedemnásobným majstrom Slovenska a štvornásobným finalistom majstrovstiev ČSR.

V Karloveskom ramene, oproti Jurigradu, v mieste, kde vtekala do ramena voda z hlavného toku Dunaja.

Rybársky lístok karlovešťana Jána Homolu, žijúceho v Longitáloch-Dlhých dieloch, ktoré sa po obsadení Devína v roku 1938 ocitli v Nemeckej ríši.

Oltár pri príležitosti sviatku Božieho tela pred domom Smutných na Vodárenskej ulici. Vpravo budova Jozefa Ružu v ktorej bol hostinec.

Posledná návšteva Leopolda Haverlu, herca, člena činohry SND na karloveskom cintoríne 1. 11. 2015. Zomrel nečakane, krátko potom 5. 2. 2016.

Holič Viliam Buzay pred vchodom do znárodneného holičstva a kaderníctva karlovešťana Petra Malíka. Karlovešťanov tam strihal a holil až do jeho zbúrania. Ako kaderníčka tam pracovala aj jeho manželka.

Mladí Karlovešťania na mostíku cez Karloveský potok v hornej časti Líščieho údolia. Mostíkom prechádzali povozy pre náklad brizolitu do lomu Jánošíkovcov a Ružovičovcov. Zľava Karol Bohunský – Kari Gari, Ferdinand Biskupič, Pavol Smutný, ??,??,??,??, na detskom vozíku Vojtech-Béla Biskupič.

Štefan-Pišta Bohunský (1925-1992) posledný vlastník hostinca Bohunských v Líščom údolí, neskôr viecha JRD. Za cestou pivnica patriaca k hostincu, zbúraná v roku 2013.

Zdobenie motorovej striekačky karloveských hasičov pred jej slávnostnou vysviackou. Domy v pozadí sprava Haverlovcov, mäsiarstvo Šághyovcov, cez striekačku vidno dom Juraja Bohunského a vľavo stodolu na Ružovej lúke. Hasiči, Jakub Fronc a na striekačke František Lehrnbecher.

Haverlovci zľava Emil- otec Leopolda, Milan- syn Juraja, Leopold, neskôr člen činohry SND, sediaci Juraj.

Manželia Lehrnbecherovci. Jozef (1850-?) Mária rod. Bohunská (1848-?, rodičia Šimon a Karolína rod. Krováčková). Narodilo sa im 7 detí.

Svadba Pavla Smutného ml. Vedľa nevesty Anna Smutná, ženíchova sestra a E. Labár

Manželia Karol Homola a Róza rod. Liďáková a ich deti zľava Kamila a Janka,?? pred svojim domom v Longitáloch, dnes Dlhé diely III.