S návrhom založiť v Karlovej Vsi oddiel skautov-junákov, prišli začiatkom roku 1948 Libor Ebringer a Vlado Malik. Inšpiroval ich legendárny seriál spisovateľa Jaroslava Foglara v povojnovom mládežníckom časopise VPŘED s prílohou Rýchle šípy o dobrodružstvách a príbehoch skupiny chlapcov. Vlado Malik sa stal aj prvým vodcom oddielu. Zakrátko sa zo študijných dôvodov vodcovstva vzdal. Nahradil ho Libor Ebringer. Jeho pravou rukou bol Fabo Pajdlhauser, radca vĺčat – najmladších skautov.

Kronikár oddielu Karol Šafarík, skautským menom Jastráb, potom Dlhé Bidlo, o činnosti skautského oddielu neskôr napísal

"...bola bohatá a nadšenie nepoznalo hraníc, na výpravách do prírody, skautských táboroch, športových a kultúrno spoločenských podujatiach, na príprave bábkohereckých a divadelných predstavení sa aktívne podieľali všetci, od najmenších vĺčat až po pätnásťročných junákov… V tom čase už bol Slovenský Junák na listine zakázaných organizácií. Prestúpili sme do Sokola. Čas sa nezastavil, postupne sme dospievali. Skončilo obdobie radostnej bezstarostnosti. Ostali naň len spomienky. V máji 1999, pri príležitosti 50. výročia skladania skautského sľubu, sme sa opäť stretli. Rozhodli sme sa pokračovať v prerušenej činnosti, pod vedením staronového vodcu Libora Ebringera, a pod názvom Karloveskí oldskauti. Odvtedy sa pravidelne stretávame."

Reliéf so skautskou ľaliou a oddielovým pokrikom pri príležitosti 50.výročia skladania skautského sľubu vyhotovil Alojz Šafarík.