Podľa dohôd z mníchovskej konferencie, ktorá sa konala 29. 9. 1938, muselo Československo odstúpiť Nemecku rozsiahle územie v pohraničných oblastiach Čiech a Moravy. Nemecko ale siahlo aj na slovenskú zem. Najskôr, a to už 10. 10. 1938 obsadili Petržalku a 24. 11. 1938 sa nemecká colná stráž preplavila na člnoch do Devína a obsadila ho, vrátane vodárenského ostrova Käsmacher, dnes Sihoť. Po intenzívnych a ťažkých rokovaniach ho o 10 dní Slovensku vrátili. Pre Karlovešťanov skončilo obdobie neistoty a obáv, ktoré prezentovala aj vtedajšia tlač tak, že súčasťou obsadeného územia pri Devíne bude aj Karlova Ves. Istotu, však nadobudli až po stanovení definitívnej hranice v teréne. V smere od Devína viedla stredom toku Karloveského ramena Dunaja. Pri vodárenskom tuneli prešla na ľavú stranu Devínskej cesty a dnešnou ulicou Dlhé diely I, vtedy Cigánskou dolinou, pokračovala do miesta, kde je dnes obratisko autobusov č. 32. Odtiaľ viedla po okraji lesa nad dnešnými Kútikmi, cez Jezuitský les a východným svahom Devínskej Kobyly k rieke Morave.