Rieka Dunaj bola dôležitou európskou dopravnou cestou už od stredoveku. Táto funkcia rieky ešte vzrástla po vzniku paroplavby. Prvý parník menom Carolína, na ceste z Viedne do Budapešti zakotvil 2. 9. 1818 aj v Prešporku. Rozvoju paroplavby však bránil vtedajší ešte divoký, ľudskými zásahmi nepoznačený Dunaj. Aby sa stal nielen výhodnou ale hlavne bezpečnou vodnou cestou okrem technických úprav toku, mali poslúžiť aj mapy. V rámci mapovania toku Dunaja a jeho brehov, ktoré začiatkom 19.storočia v R-U monarchii trvalo 22 rokov, bolo vyhotovených celkom 2444 mapových listov.

Mapa toku Dunaja, od dnešnej Karlovej Vsi, po starý kameňolom, na ceste do Devína z roku 1834 je zostavená z piatich mapových listov. Nové ostrovy, ktorý vznikli v riečisku rieky po zániku ostrova Rutten Léber – Pečeň mieňa, počas veľkej povodne v roku 1787, už majú svoje pomenovanie, v preklade Malá nivka a Lúčna niva. Hlavný tok rieky omýva pravý breh ostrovov a ľavý novovzniknuté dunajské rameno, neskôr nazývané ako Karloveské. Jediný stavaný objekt, ktorý sa vtedy na brehu ramena, na Devínskej ceste nachádzal, má názov Schaf hof, čo možno preložiť ako ovčín, alebo aj salaš.