1. vojenské mapovanie Rakúsko-uhorskej monarchie. Práce na ňom začali v roku 1769 na príkaz cisárovnej Mária Terézia. Ukončené bolo za vlády jej syna Jozefa II, v roku 1785, podľa ktorého sa nazýva aj ako jozefínske mapovanie. Účel mapovania bol výlučne vojenský. Dnes je jedinečným zdrojom poznania územia aj súčasného Slovenska na konci 18. storočia, pred výstavbou cestnej, železničnej siete a tovární. Mapovanie vykonávali vojenskí dôstojníci – merníci, ktorí priamo v teréne zakresľovali a zamerali všetko čo videli. Dosiahli tak vysokú mieru objektivity zobrazenia terénu, porovnateľnú s mapami vyhotovenými v súčasnosti. Na výreze mapy je dedinka Carsdorf, neskôr Karlova Ves a jej okolie, na východe po Mlynskú dolinu a na západe po dnešný Mokrý jarok. Merníci v nej zaznamenali celkom 8 murovaných domov umiestnených v rade vedľa seba, na mieste, ktoré bolo centrom obce až do jej likvidácie koncom 60.-tých rokov minulého storočia. Objektov z dreva, zaznamenaných čiernou farbou, bolo päť. Jedným z nich bol aj hospodársky dvor – majer Pálfiovcov, vlastníkov devínskeho panstva. Na potoku Suchá Vydrica, neskôr Karloveskom potoku, stál mlyn. Je zreteľný mlynský náhon, ako aj jeho spojenie s potokom pod mlynom.
Je zaujímavé si všimnúť, že cesta smerom do Devína viedla pri brehu Dunaja a nie pri jeho ramene, ako je tomu dnes. V tých časoch rameno neexistovalo a nebol ani dnešný vodárenský ostrov Sihoť, ale jeho predchodca s názvom Rudten Leber,1"v preklade Pečeň mieňa. Ten zanikol pri veľkej dunajskej tzv. dušičkovej povodni v novembri 1787. Dnešná Sihoť vznikala postupne z malej nezalesnenej nivy, ktorú vidno v ľavej časti mapy. Pred ústím Suchej Vydrice do Dunaja sa nachádzal podlhovastý ostrovček, ktorý z dôvodu, že bol často zaplavovaný, bol bez vegetácie. V mieste dnešných Dlhých dielov vidno tri vodné mlyny.
Na okolí dediny, na devínskej, tak aj na bratislavskej (pravej) strane už vtedy dominovali súvislé vinohrady. Viniču sa darilo aj na miestach, kde jeho pestovanie neskôr z rôznych dôvodov zaniklo. Netýka sa to len vzdialenejších južných svahov nad Dunajom a smerom na Devín, ale aj dnešných Starých gruntov, vrátane miesta, kde je dnes cintorín v Slávičom údolí.
Prezeranie mapy je aj estetickým zážitkom. Zvýrazňuje ho prekvapivo vysoká úroveň grafickej práce jej tvorcov s použitím širokej škály farieb. Na druhej strane môže vyvolať aj negatívne emócie, hlavne pri uvedomení si rozsiahlych a nezvratných zmien, ktoré za vyše dve storočia od jej vzniku v zobrazovanom území nastali. Že to neboli len pozitívne zmeny o tom sa dnes a dennodenne presviedčame aj my, súčasní obyvatelia MČ Karlova Ves.
1"Peter Pišút: O pôvode názvov dunajských ostrovov Alberweld a Rudten Leber  Bratislava XVII 2005