Ján Alexander Čáp (1865 – 1938) s manželkou Antóniou rod. Haaslovou (1872 – 1950). Narodil sa v Trnave. V rokoch 1893 – 1925 bol učiteľom a správcom karloveskej ľudovej školy. Manželia Čápovci vychovali deväť detí. Je pochovaný na karloveskom cintoríne.

Pavol Bohunský, posledný karloveský richtár. Úrad zastával v rokoch 1934 – 1939.

ThDr. Ferdinand (Ferdiš) Juriga (12.10.1874 – 23.11.1950). Narodil sa v Gbeloch, zomrel v Karlovej Vsi, kde bol aj pochovaný. Jeho telesné pozostatky aj s pomníkom premiestnila Matica slovenská v roku 1996 na Národný cintorín do Martina. Stalo sa to tajne, bez vedomia rodiny, predstaviteľov a obyvateľov Karlovej Vsi. Bol katolíckym kňazom, slovenským národným buditeľom a publicistom. Ako politik bol v prvej polovici 20. storočia predstaviteľom slovenského národného hnutia v Uhorsku. V rokoch 1906 – 1918 bol poslancom Uhorského snemu. 19.10.1918 tu predniesol prejav, v ktorom zdôraznil, že tento nemá právo čokoľvek hovoriť a konať menom Slovákov. Bol spoluautorom Martinskej deklarácie z 30.10.1918. V rokoch 1919 – 1929 bol poslancom Národného zhromaždenia za HSĽS. V roku 1929 pre rozpory s A. Hlinkom a V. Tukom z tejto strany vystúpil a založil vlastnú Jurigovu slovenskú stranu ľudovú. Vo voľbách v roku 1929 neuspela. Po roku 1930 sa už politicky neangažoval. Žil vo vlastnom dome v Karlovej Vsi. Tu je po ňom pomenované jedno z nových námestí. Okrem iných je autorom publikácií Blahozvestovanie, Kriminálne písma, Blahozvesť kriesenia slovenského národa a slovenskej krajiny. Napísal množstvo novinových článkov, v ktorých okrem iného žiadal zrušiť celibát, zaviesť slovenčinu ako liturgický jazyk a voľbu kňazov a biskupov veriacimi.

Florián (Floriš) Tománek (1879-1948). Narodil sa v Borskom Petri, dnes súčasť Borského Mikuláša. Po štúdiách teológie bol kňazom na Spiši a po roku 1912 krátko aj v Karlovej Vsi. Od roku 1905 bol redaktorom Ľudových novín, neskôr zodp. redaktorom Slovenských ľudových novín. Bol spoluzakladateľom Slovenskej ľudovej strany. Počas 1. ČSR ako poslanec NZ bol stúpencom slov. autonomistického programu A. Hlinku. Neskôr bol spolu s F. Jurigom odporcom jeho politickej línie, za čo ho v roku 1929 z HSĽS vylúčili. Spolu organizoval Jurigovu slovenskú ľudovú stranu, ktorá po neúspechu vo voľbách v roku 1929 zanikla. Po roku 1930 sa politicky neangažoval a býval v Karlovej Vsi vo vile v Longitáloch. Postavili ju podľa návrhu jeho spolurodáka architekta Fridricha Weinwurma. Stojí dodnes. Na Dlhých dieloch je po ňom pomenovaná jedna z ulíc.

Anton Bohunský (1904 – 1982) karloveský vládny komisár, neskôra starosta v rokoch 1942 – 1945.

Ján Ebringer, posledný predseda obvodného národného výboru v starej Karlovej Vsi. Prvý aj v novej panelákovej. Nemal to ľahké, hlavne v období, keď začalo búranie dediny. Karlovešťania, ktorí museli opustiť svoje domy jemu adresovali svoje sťažnosti, požiadavky i prosby. Všekým však aj pri najväčšej snahe vyhovieť nemohol. Mnohí museli opustiť svoju dedinu a presťahovať sa do nových sídlisk vo východných častiach Bratislavy.

Antónie Zvárová, predsedníčka Obvodnej rady V Karlovej Vsi v rokoch po 2. svetovej vojne. Po zrušení obvodných rád sa stala predsedníčkou Obvodného národného výboru.

František Havránek (1923 – 2011) sa narodil sa v Karlovej Vsi v poradí ako druhý syn rodičov Karla Havránka a Karlovešťanky Viktórie, rodenej Markovej. Tu vyrastal a navštevoval aj miestnu ľudovú školu. V roku 1939 po rozpade Československa sa s rodičmi a ďalšími tromi súrodencami presťahoval do Čiech. Nový štát nemal záujem o služby finančného strážnika Čecha Karla Havránka, otca štyroch detí narodených na Slovensku. František Havránek bol ústredným trénerom československej futbalovej reprezentácie v rokoch 1978 – 1984 a trénerom víťazného mužstva, ktoré v roku 1980 získalo zlatú medailu na olympiáde v Moskve. Bol tiež významným trénerom prvoligových futbalových klubov v Hradci Králové, Slávii Praha a v Zbrojovke Brno. Úspechy dosahoval aj v zahraničí s futbalovými mužstvami klubov EPA Larnaca, AEL Limasol a Ruch Chorzów. Pred nástupom do trénerských funkcií mal za sebou úspešnú futbalovú kariéru v českých prvoligových futbalových kluboch.

Univ. prof. MUDr. Konštantín Čársky na oberačke vo svojom karloveskom vinohrade v záhone Kühtreiber nad Karloveským ramenom Dunaja. Vedľa v šiltovke jeho priateľ, Karlovešťan Gusto Marek.

Viktor Kubal (1923 – 1927) sa narodil vo Svätom Jure. Výtvarník, karikaturista, scenárista, filmový režisér, spisovateľ, herec, humorista. Vytvoril prvý slovenský animovaný film Studňa lásky na motívy J. Nižňanského. Vrcholom jeho tvorby v tomto žánri boli filmy Zbojník Jurko a Krvavá pani. Od roku 1947, takmer desaťročie býval aj s rodinou v Karlovej Vsi, na prvom poschodí domu, v ktorom bol na prízemí známy hostinec RIVIERA.

Mária Bohunská. Zahynula pri výbuchu vo výrobe svetlíc v Rothovej továrni na bratislavskej Patrónke v roku 1932.

František Slilavecký sa narodil 7. 4. 1905 v Borskom Svätom Petri, ktorý je dnes súčasťou Borského Mikuláša v okrese Senica. V Karlovej Vsi žil od roku 1945 až do smrti v roku 1975. Po zrušení Vedeckých ústavov mesta Bratislavy pracoval na Národnom výbore mesta Bratislavy, potom na Odbore kultúry ÚNV v Bratislave, ako reprodukčný a reportážny fotograf. Na fotografiách zachytil mnohé sugestívne, ale aj dnes už neexistujúce miesta starej Bratislavy. Väčšina z nich je uložená v depozite archívu Mesta Bratislavy. Obyvateľom dnešnej Mestskej časti Karlova Ves jeho fotografie tiež umožňujú spoznať podobu dedinky Karlova Ves pred jej zbúraním. Občianske združenie Pre Karlovu Ves a Dlhé diely zorganizovalo vo Vodárenskom múzeu BVS,a.s v dňoch 4. 10. 2012 – 30. 11. 2012 výstavu jeho fotografií. Autorom výstavy bol Ing. Matúš Šrámek, autorkou inštalácie Melita Gajdúšková. Tešila sa veľkému záujmu nielen obyvateľov MČ Karlova Ves. Mnohé z fotografií F. Silaveckého obsahuje aj táto zbierka.

Rudolf Rezek (1900 – 1957) sa narodil v Střížove na Morave. Pracoval v bratislavskej továrni na patróny známej Patrónke, kde v zamestnaneckom výbore vykonával významné funkcie. Do Karlovej Vsi sa priženil v roku 1924. Jeho manželkou sa stala Mária Fabiánová. Narodili sa im deti Karolína, Mária, Rudolf a Vladimír. Ich rodinný dom stál na hornom konci dediny, oproti záhradníctvu Valentová. Od roku 1925 bol členom Dobrovoľného zboru hasičov v Karlovej Vsi. Počas členstva vykonával funkciu tajomníka, veliteľa a predsedu zboru. Motorovú striekačku, ktorú zakúpili z prostriedkov dobrovoľnej zbierky Karlovešťanov v roku 1936 pomenovali jeho menom, RUDOLF. Neskôr sa stal čestným predsedom Dobrovoľného hasičského zboru v Karlovej Vsi.

ThDr. Ferdiš Juriga, neboli mu cudzie ani svetské radovánky.

Učiteľský zbor karloveskej školy. Hore Pavel Eckert. Nižšie Jaroslav Fiala – správca školy a Oľga Korneková. Dole zľava Alica Škripeňová. Elena Zlatovská, Jozefa Fialová.

Anton Kadnár (1909-1945), typograf, rodák z Hochštetna, dnes Vysoká pri Morave. S rodinou býval v Karlovej Vsi na hlavnej ulici, na prvom poschodí domu Jozefa Ružu. Aktívny organizátor politického, kultúrneho a športového života v Karlovej Vsi. Na jeseň r. 1942 bol ako člen ilegálnej komunistickej strany a za prechovávanie zbraní a streliva pre partizánov uväznený. Po roku väzenia ho prepustili. Dňa 4. februára 1945 opäť uväznili. 31.marca 1945, teda štyri dni pred oslobodením, bol posledným transportom väzňov z bratislavskej hlavnej stanice prevezený do Mauthausenu, odkiaľ sa nevrátil. Meno Antona Kadnára nesie jedna z ulíc v Bratislave - Krasňanoch a námestie v jeho rodnej obci. Jeho mučenícku smrť, ako aj smrť ďalších Karlovešťanov v boji proti fašizmu pripomína pamätná tabuľa na budove Karloveského centra kultúry na Molecovej ul. v Karlovej Vsi.

JUDr. Milan Kadnár (2. 6. 1936 – 25. 11. 2009) sa narodil v Bratislave rodičom Antonovi a Jozefíne Kadnárovcom. Vyrastal v Karlovej Vsi. Bol zakladajúcim členom karloveského skautského oddielu. Tiež sa venoval rýchlostnej kanoistike. S Karlovešťanom Mikulášom Kérim získal v roku 1954 titul majstra ČSR v kategórii K2. Vysokoškolské štúdium práva začal na Právnickej fakulte UK v Bratislave. Dokončil ho absolvovaním Moskovského inštitútu medzinárodných vzťahov v roku 1961. V diplomatických službách zastával celý rad významných funkcií. V rokoch 1977-1983 a 1986-1987 bol veľvyslancom Česko-Slovenska v Rakúsku a v rokoch 1990-1991 v NSR. Neskôr pôsobil v rôznych funkciách v súkromnej podnikateľskej sfére. Od roku 2004 pracoval ako asistent - poradca poslanca Európskeho parlamentu PhDr. Miloslava Ransdorfa v Bruseli. Je autorom viacerých kníh o Nemecku, diplomacii, ekonómii, špionáži a dejinách. Mnohé vyšli pod pseudonymom Martin Dunajský.

Ľubomír Kadnár (27. 9. 1941 – 9. 11. 2008) sa narodil v Karlovej Vsi rodičom Antonovi a Jozefíne Kadnárovcom. Športovo vyrastal na Karloveskom ramene Dunaja v lodenici Tatrana Karlova Ves. Bol československým olympionikom, úspešným viacnásobným účastníkom majstrovstiev sveta a Európy a držiteľom 26 titulov majstra Československa v rýchlostnej kanoistike. Vyše dvadsať rokov viedol Slovenský zväz rýchlostnej kanoistiky. Určité obdobie stál aj na čele československého zväzu. Bol spoluzakladateľom Slovenského olympijského výboru a jeho čestným členom. Na magistráte mesta bol riaditeľom Správy telovýchovných a športových zariadení mesta Bratislavy. Do roku 2004 bol po profesorovi Čárskom v poradí tretím predsedom vodáckeho klubu Tatran Karlova Ves. Bol aktívnym členom oddielu karloveských skautov neskôr aj oldskautov. V roku 2007 bol vyznamenaný Zlatými kruhmi SOV, ktoré sa udeľujú olympijským víťazom, osobnostiam svetového a slovenského športu za výnimočný prínos k olympijskému hnutiu a športu.

JUDr. Cyprián Bernát, obetavý organizátor kultúrneho a športového života v Karlovej Vsi v rokoch 1939 – 1959. Narodil sa v roku 1914 vo Veselom, zomrel v roku 1991 v Bratislave